Afotusɛm ntiantia
- Decide your number before things heat up.
- Lower your voice when others raise theirs.
- Own a slip, then circle back.
Nhyiamu bi kɔ basaa. Obi bo fu obi foforɔ, akontaabu no nyɛ, na bɛyɛ simma baako mu no, dan no nyinaa ayɛ den. Mmati kɔ soro. Nnipa gyae adwene a wɔde ba. Wutumi te mframa no sɛ ɛresesa. Na ade a ɛyɛ nwonwa ni: wobaa mu a wo ho yɛ wo, na seesei wo nso wo ho ayɛ den, na wuntumi nkyerɛ bere pɔtee a ɛno siiɛ.
Saa yɛ thermometer a ɛreyɛ deɛ thermometer yɛ. Ɛkan hyew a atwa ho ahyia na ɛbɔ amaneɛ. Sɛnea dan no teɛ biara, thermometer dane saa. Yɛn mu dodoɔ tu mmirika wɔ saa nhyehyɛeɛ no so bere dodoɔ a yɛnpaw no da. Ɔpanyin no ho yeraw no, enti yɛn nso yɛ adwennwene. Adamfo bi reto fam, enti yɛne no kɔ fam. Da no de adwene ma yɛn na yɛhyɛ.
Thermostat yɛ adwuma soronko. Ɛno nso te dan no mu. Nanso ɛnka hyew no ho asɛm kɛkɛ. Ɛkura dodoɔ bi na ɛyɛ adwuma komm de dan no ba ho. Sɛ dan no mu ayɛ nwini a, ɛnnyɛ nwini nka obiara ho. Ɛyi hyew ma.
Wobetumi ayɛ baako biara. Nsonsonoeɛ a ɛda mmienu no ntam no ne nea nnipa kyerɛ bere a wɔka sɛ obi gyina pintinn no dodoɔ no ara.
Na eyi ho hia kɛse sen nhyiamu. Thermostat ne thermometer da adi wɔ didipono ho bere a ababaawa ba fie a ne ho yeraw no, wɔ kaa mu bere a kar so basaa ne da bɔne boa ano, wɔ nkrasɛm a adamfo baako ehu pɛ sɛ ɛdane obiara dea mu. Nhyehyɛeɛ a wode tu mmirika so no yɛ nyiyim a ɛyɛ komm na ɛkɔ so daa a woyɛ no mu baako. Yɛn mu dodoɔ nhu da sɛ yɛreyɛ no.
Deɛ enti a dan tumi nya adwene wɔ ase no
Eyi nyɛ suban ho nsusuwiɛ. Adwumayɛnnwinnadeɛ ankasa wɔ akyi.
Nkateho yɛ ade a ɛkame. Yɛgye fi yɛn ho yɛn ho hɔ te sɛnea yɛgye agumayɛ, mpɛn pii a yɛnnim, denam nne, anim a wɔayɛ, sɛnea obi rekasa ntɛm, sintɔ a ɛwɔ ne gyinabea mu. Nhwehwɛmufoɔ frɛ eyi nkateho kameɛ (emotional contagion), na nnipa a wɔhwehwɛɛ mu yiye paa no baako, Wharton ɔbenfoɔ Sigal Barsade a wawu no, kyerɛɛ sɛ onipa baako adwene tumi tu kɔ baabiara na ɛsesa sɛnea kuw mu nyinaa te nka na wɔyɛ adwuma. Adwene no tu kwan. Embisa kwan.
Eyi ne fa a ɛho hia sɛ obiara hwɛ wo a. Nnipa de wɔn ani si obi a wobu no sɛ ɔdi anim no so kɛse, na ɛno kyerɛ sɛ wo gyinabea kɔ akyiri sen sɛnea wususu. Ɛnyɛ sɛ wo nne ano yɛ den, na mmom efisɛ wɔrehwɛ wo na wɔanya akwankyerɛ. Dan no regye ne nhwɛeɛ afi wo hɔ sɛ wopɛɛ sɛ wode ma anaa woampɛ. Wode ka hyew no ho dada, da biara, dan biara mu. Wuntumi nyi wo ho mfi mu. Nea wubetumi ayɛ ara ne sɛ wobɛsi ɔkwan a ɛbɛfa so ho gyinae.
Eyi nyɛ nokware mma adwene bɔne nko ara. Ɔbenfoɔ Daniel Goleman, a ɔtwerɛɛ wɔ Harvard Business Review mu faa nea ɔfrɛ no primal leadership ho no, kaa sɛ ɔdikanfo adwuma a edi kan yɛ nkateho deɛ, sɛ ahodwo ne ɔdɔ wɔ soro hɔ bɔ biribi a ɔfrɛ no resonance, ahopintinn pa a wɔkyɛ mu a ɛyi nnipa adwuma a ɛyɛ papa fi mu. Ne fa foforɔ no nso yɛ nokware. Sɛ onipa a ɔsi gyinae no ho asɛe a, ɛno nso sɛe, na ɛtrɛw fa obiara so. Hyew a wode no nyɛ wʼankasa wim tebea a obi nnim. Ɛyɛ dan no ahyɛaseɛ wim tebea.
Nkasitumu te sɛ deɛ ɛyɛ ahohwɛ. Ɛnte saa.
Ntease bi wɔ hɔ a enti thermometer yɛ deɛ wɔde di kan. Ɛte sɛ deɛ ɛyɛ adwuma. Sɛ dan no mu yɛ hyew na wo nso wo ho yɛ hyew a, wo nipadua gye di sɛ ɛreyɛ biribi a ɛho hia.
Nea ɛrekɔ so ankasa no bɛn faa a obi fa biribi. Sɛ ahohia ankasa pue a, kɔkɔbɔ adwumabea ketewa bi a ɛwɔ amene no mu tɔnn, amygdala, betumi ahyɛ ahohia anaa guan adeyɛ no ase ansa na wo fa a ɛyɛ brɛoo, a ɛdwene no, atimu. Cleveland Clinic kyerɛ eyi pefee: sɛ asiane wɔ hɔ a, amygdala betumi afa adwuma no de abɔ wo ho ban. Akoma bɔ kɔ soro, ahome yɛ ntɛm, nipadua siesie ne ho. Ɛno yɛ akyɛde bere a sisi ankasa wɔ hɔ. Ɛyɛ ɔhaw wɔ sikasɛm nhyiamu mu, efisɛ piapia koro no ara a anka ɛbɛboa wo ma woatu mmirika no ma amene no fa a wuhia ma adwenkyerɛ no yɛ komm.
Enti nkasitumu tebea no de ɛboɔ ankasa ba. Ɛbo yɛ den. Wo mu nna hɔ pefee bere a woasi gyinae sɛ bere no na ɛho hia kɛse. Yɛn nyinaa asoma e-mail a anka simma du akyiri no yɛrensoma da, anaa yɛaka asɛm wɔ nkɔmmɔbɔ a abo aba mu a egyee dapɛn baako ansa na wɔasan ho. Ɛno yɛ thermometer, a ɛne dan no hyew kɔ na ɛfrɛ no ntɛmpɛ. Nipadua tee nka sɛ ɛreyɛ gyinaeyɛ. Na mmom na ɛretrɛw kɔkɔbɔ no kɛkɛ.
Sɛ woyɛ thermostat a, ɛnkyerɛ sɛ wugyae sɛ wote hyew no. Wote ne nyinaa. Ɛnyɛ sɛ ɛsɛ sɛ wodane bɛyɛ no.
Ɛboɔ a thermometer a ɛkɔ so daa de ba
Nnipa a wɔn ho dwo na wɔn ho yam papayɛ wɔ a wonim no bi yɛ thermometer kɔ fam pɛɛ. Wɔba fie a ɛyɛ den mu na wɔgye den no. Wɔne adamfo a ɔwɔ ɔhaw mu tena na wɔde ɔhaw no ankasa kɔ. Wɔte nea ɛwɔ wɔn ho nyinaa nka koraa a wonnim baabi a dan no wie na wɔn hyɛ aseɛ. Fi akyi no, eyi tumi te sɛ tema. Mpɛn pii ɛyɛ biribi a ɛbɛn sɛ wonni thermostat koraa.
Ɛboɔ no pue brɛoo. Sɛ nea ɛwɔ wo mu bere nyinaa yɛ deɛ ade a ɛyɛ den a ɛbɛn no si a, ɛnde worenhome ankasa da. Wɔrekyerɛ wo kwan, dɔnhwerew kosi dɔnhwerew, denam nnipa foforɔ wim tebea so. Ɛno yɛ ɔkwan ntɛm a ɛkɔ ɔbrɛ a nna ntumi nkata so ho. Ɛsan tumi ma woho mfaso sua ma nnipa a wo pɛ sɛ woboa wɔn no ankasa, efisɛ obi a ɔne wo reto fam no ntumi mfa ne nsa nntwe wo mpue.
Thermostat te nwini no ara. Botae no nyinaa ne sɛ ɛte dan no mu pefee. Nea ɛnyɛ ne sɛ ɛbɛfa dan no hyew sɛ ɛyɛ ɔno ankasa dea na ahyɛ ase ama no. Tokuro ketewa a ɛyɛ den wɔ "metumi hu sɛ dan yi mu yɛ den" ne "seesei me ho ayɛ den" ntam. Sɛ wusua sɛnea wobɛtena saa tokuro no mu a, ɛno ne adwuma no dodoɔ. Ɛsan yɛ, komm mu, ahobammɔ kwan, ɛnyɛ ahonwini. Wokura wo gyinabea ankasa sɛnea wowɔ biribi a wode bɛma.
Sɛnea wobɛkura gyinae mu
Asɛmpa ne sɛ thermostat nyɛ amene a ɛyɛ dinn. Ɛyɛ su nketenkete kakra, a wɔyɛ no bere a hwee nsiiɛ, sɛnea ɛbɛyɛ a wonya bere a biribi asi. Eyinom mu biara nhia abusua panyin dibea anaa ɔfi a ɛyɛ kronkron. Ɛyɛ adwuma wɔ abusua adidibea ne kuw nkɔmmɔ mu te sɛnea ɛyɛ wɔ adwumabea nhyiamu mu.
- Si wo dodoɔ ansa na dan no mu yɛ hyew. Thermostat yɛ adwuma efisɛ obi sii no kan. Paw, wɔ bere a ɛyɛ komm mu, sɛnea wopɛ sɛ wopue ankasa bere a nneɛma kɔ basaa. Pintinn. Pɛ sɛ wuhu sen sɛ woyɛ wo ho banbɔ. Onipa a obisa asɛm a edi hɔ a mfaso wɔ so. Sɛ woabɔ din kan a, wowɔ biribi a wode w'ani si so a ɛnyɛ nea wote nka kɛkɛ.
- Hu kameɛ no bere a ɛresi. Nimdeɛ a ɛhyɛ eyinom nyinaa ase ne sɛ wobehu bere a dan no adwene de ne nsa kɔ wo so, hyew a ɛpue, ɔpɛ sɛ wode ɛho bɛbua, koko mu a ɛyɛ den. Wuntumi mpaw soronko sɛ wunhu sɛ woreyɛ nyiyim. Sɛ wobɔ no din komm a ɛboa. "Dan no mu yɛ den. Mereyɛ adwennwene." Saa akwantibea ketewa no mu na wo ahofadi te.
- Fa bere ketewa to atenka ne adeyɛ no ntam. Hwee mpɛ adeyɛ a ɛyɛ prɛko ankasa, ɛwom sɛ ahohia bɛhyɛ no sɛ biribiara hia no de. Ahome baako a ɛyɛ brɛoo. Kasamu baako a ɛto twɛn: "Ma mensɛe me ho wɔ so simma kakra." Saa tokuro no sua, na ɛdɔɔso sɛ ɛma w'adwene san ba ansa na woayɛ ade.
- Ma nipadua no dwo, na afei fa wo ho to w'adwene so. Wuntumi mfa adwene nkɔ ahodwo mu bere a wo nipadua da so wɔ kɔkɔbɔ mu. Ahome tenten a ɛyɛ brɛoo yɛ adwuma kɛse wɔ saa bere no mu sen ahokeka kasa biara. Nan gu fam. Mmati kɔ fam. Ma nipadua kɔkɔbɔ no yɛ komm, na adwenkyerɛ a emu da hɔ taa di akyi ne ho ara.
- Yi hyew ma boapa. Eyi ne fa a ɛdane thermometer a ɛyɛ pintinn paa yɛ thermostat ankasa. Brɛ wo nne ase kakra bere a afoforɔ ma wɔn dea so. Yɛ brɛoo bere a dan no mu yɛ ntɛm. Bisa asɛm baako a ɛyɛ komm, na emu da hɔ. Worenni atorɔ sɛ hwee nsiiɛ. Woreyɛ dan no hyew foforɔ a ɛbɛkɔ ho, na mpɛn pii a ɛyɛ nwonwa no, ɛkɔ ho.
Eyi ne ahodwo a wode di atorɔ no nyɛ pɛ
Ɛho wɔ mfaso sɛ wobɛyɛ pefee fa nea thermostat nyɛ ho, efisɛ wɔte nsusuwiɛ no ase fomu. Sɛ wokura gyinae mu no nyɛ sɛ wode anim a ɛyɛ komm bɛyɛ wo ho bere a wo mu reto fam komm. Nnipa tumi te nsonsonoeɛ a ɛda ahopintinn ankasa ne deɛ wɔde di agorɔ ntam, sɛ wontumi nkyerɛ nea ɛnteɛ mpo a. Ahodwo a wɔhyɛ ma no taa ma dan mu yɛ adwennwene kɛse, ɛnyɛ kakra, efisɛ seesei mpenpɛmu wɔ mframa no mu na obiara komamframa rebɔ mmɔden sɛ obehu nea ɛnteɛ.
Nso ɛnyɛ sɛ wobɛyɛ sɛ ade a ɛyɛ den no nyɛ den. Thermostat a ɛwɔ asiane ankasa mu no nka sɛ biribiara yɛ yiye. Ɛka biribi a ɛyɛ nokware na ɛyɛ pintinn kɛse. "Eyi yɛ ɔhaw ankasa. Ade a edi kan a yɛbɛyɛ ho ni." Ahodwo no wɔ gyinabea no mu, ɛnyɛ asɛm po no mu.
Susu nsonsonoeɛ no ho wɔ nkitahodie baako mu. Ɔdwumayɛni bi de ahopere ba, ne nne yɛ den, ka sɛ adwuma no nyinaa rebubu. Thermometer mmuaeɛ no ne nne kɔ pɛ: "Twɛn, dɛn? Ɛrebubu sɛn? Eyi yɛ bɔne." Seesei nnipa baanu wɔ ogya so. Thermostat mmuaeɛ no kura ne dodoɔ. Ahome. Nne a ɛyɛ brɛoo kakra. "Yoo. Ka nea asi seesei kyerɛ me." Nsɛm korɔ no ara, asiane korɔ no ara. Mmuaeɛ baako ma dan no mu hyew yɛ mmienu. Baako no ma onipa no nya beae a ɛyɛ nwini a obegyina so, na wutumi hwɛ ne mmati a ɛresian bere a ɔrefi ase resan adwen bio. Wonsiesiee hwee de. Wosesaa hyew a wɔbɛnya wɔ mu asiesie ɔhaw no, na ɛno sesa nea ebetumi aba.
Bere a gyinae no fi mu
Ɛtɔ da bi a wobɛhwere. Dan no bedi nkonim, wo bo bɛfu, na wobehu wo ho sɛ woreka kasamu bi a ɛyɛ wo yaw mfimfini. Ɛno nyɛ nkogu. Ɛyɛ sɛ woyɛ onipa.
Nea nnipa kae ankasa ne nea woyɛ ɛno akyi. "Me ne wo kasaa anibere so kan, na ɛno nteɛ" kyerɛ obiara a ɔte sɛ hyew bere bi nyɛ wiase awieeɛ, sɛ ahopintinn yɛ biribi a wosan kɔ mu, ɛnyɛ biribi a wowɔ anaa wunni. Nsanba nso yɛ kameɛ. Ɛnsɛ sɛ wokura hyew no mu pɛpɛɛpɛ. Ɛsɛ sɛ wosan kɔ mu.
Na ano a ɛyɛ nokware bi wɔ hɔ a ɛsɛ sɛ wɔka no pefee. Sɛ wuhu sɛ wuntumi nkura ahopintinn biara koraa, sɛ woyɛ ma da pii, wo bo refu wɔn a wodɔ wɔn, woda hɔ bere a wode resan kae no, anaa woresoa ehu a ɛnnyae a, ɛno nyɛ ɔpɛ ahoɔden haw na ahome dodoɔ biara rensa. Ɛno ne bere a wo ne ɔyaresafoɔ anaa therapist bɛkasa. Ahopintinn yɛ nimdeɛ a wubetumi akyekye, na ɛyɛ biribi nso a ɛtɔ da bi a wuhia mmoa ansa na woasan adu so. Sɛ woto nsa frɛ saa mmoa no ne ade a thermostat yɛ paa.
Dan dodoɔ a wokɔ mu no retwɛn sɛ wɔbɛka hyew dodoɔ a ɛsɛ sɛ ɛyɛ akyerɛ wɔn. Obi bɛsi. Ɛbɛyɛ yiye sɛ ɛyɛ onipa a ne ho dwo sen wɔ hɔ no.
Nnyinaso
- Knowledge at Wharton, Leadership Influence: Controlling Emotional Contagion
- Harvard Business Review, Primal Leadership: The Hidden Driver of Great Performance
- Cleveland Clinic, Amygdala: A Small Part of Your Brain's Biggest Abilities