Skip to main content
Woahyɛ ahohia mu anaa woredwene sɛ wobɛpira wo ho? Ɛnyɛ wo nko ara. Hwehwɛ mmoa ahomaa →

WO HO SO AKWANKYERƐ · GYINAESI WƆ AHOHIA MU

Sɛnea Wobɛkwati Gyinaesi a Wɔde Ahopere Yɛ Bere a Nhyɛso Da Wo So

Ahohia mma gyinaesi nyɛ den kɛkɛ. Ɛsesa, komm, wo amene fã a ɛreyɛ no. Adɛn nti na wo gyinaesi a enye sen biara taa ba wo bere a nhyɛso da wo so kɛse, ne sɛnea wode kwan ketewa bɛto asorɔkye no ne bɔtan a wode soma no ntam ho ni.

Low angle photography of concrete buildings during daytime

Photo by Look Again Digital on Unsplash

Afotusɛm ntiantia

  • Draft it tonight, send it tomorrow.
  • Name the feeling before you decide.
  • Hunt for the hidden third option.

Gyinaesi dodow no ara a ɛyɛ wo yaw no anyɛ den sɛ wode siei. Ɛno ne nkyerɛwde no. Mmuae a wode ahopere bua, ahyɛde a na wompɛ sɛ woka, adwumagyae a wokyerɛw no anadwo nnɔn dubaako, ɔtɔfo a wopam no anibere mu. Wɔwɔ nsateaa bɛnkyerɛ koro. Ahoɔhare. Hyew. Nkate, wɔ saa bere no mu, sɛ adeyɛ seesei ara ne ɔkwan a ɛda hɔ nko.

Ɛkame ayɛ sɛ ɛnyɛ saa da.

Nea na ɛte sɛ gyinaesi denneennen no taa yɛ biribi foforo: wo ahohia ho mmuae a ɛreyɛ gyinaesi ama wo. Na sɛ wote nea ɛrekɔ so ankasa wɔ saa bere no mu ase a, wugyae sɛ wode bɛyɛ suban mu mfomso na wofi ase de yɛ asɛm a wuhu ɛkan a ɛyɛ nipadua mu ade a wubetumi ahyɛ ho nhyehyɛe.

Adɛn nti na ahohia de tumi no ma ɔkafo a ɔnteɛ

Wo amene wɔ, sɛ yɛkyerɛ no fitaa a, akwan abien a ɛfa tebea bi ho. Baako yɛ brɛoo, ɛyɛ adwene, na eye wɔ akwan ahorow a wode toto ho mu, sɛ wode wo ho ka nusubaa ho, ne sɛ wode w'adwene hu sɛnea nneɛma bɛkɔ. Baako yɛ ntɛm, ɛyɛ no ankasa, na wɔbɔɔ no maa asiane: ɛsɔ mmuae a ɛbɛn a wunim na etu mmirika.

Wɔ nhyɛso ase, nea ɛto so abien no fa tumi no.

Wɔakyerɛkyerɛ eyi mu yiye. Nhwehwɛmu nhwɛmu bi a ɛbaa 2024 mu wɔ *Brain, Behavior, & Immunity - Health* mu kyerɛkyerɛ sɛnea ahohia a ɛba mpofirim hwie ahohia nnuru gu amene mu a ɛsɛe prefrontal cortex no, fã a ɛhwɛ adwennwene a wɔahwɛ yiye, na ɛkɔ botae bi so so, bere a ɛma amygdala ne amene nhyehyɛe a ɛyɛ ntɛm no yɛ adwuma kɛse. Nea efi mu ne nsesae a adesuafo no ka no pefee: wɔ ahohia ase, nneyɛe a wode di akɔneaba a ɛkɔ botae bi so dan kɔ mmuae a emu yɛ den, nea ade pue na wode bua. Wode wo ho to su a wode di dwuma so. Wode wo ho to nea wo yam ka so. Wotew ho ase.

Ntease bi wɔ hɔ ma sɛnea wo amene yɛ saa. Sɛ biribi retaa wo ankasa a, wompɛ sɛ wode kwan ason susuw ho. Wopɛ sɛ wutu. Ntɛm nhyehyɛe no yɛ nkwagye ade, na wɔ nnipa abrabɔ tenten nyinaa mu no, abɔ yɛn ho ban ama yɛatena nkwa mu.

Ɔhaw ne sɛ ɛkame ayɛ sɛ biribiara nni adwuma anaa abrabɔ mu mprempren a ɛretaa wo ankasa. Email a abufuw wom, akontaabu a ɛyɛ nwonwa, ɔdwumayɛfo a otwaa wo ho asɛm wɔ nhyiamu mu, wɔn mu biara nhia mmuae a edu fã simma. Nanso wo nipadua ntumi nhu nsonsonoe a ɛda atɔ ankasa ne Slack nkra ntam daa, enti ɛde adwumayɛ koro no ara ma abien no. Wonya tebea hu mu nipadua nkrabea ma ɔhaw a anka nantew ne anadwo da bɛboa no yiye.

Gyinaesi a wɔde ahopere yɛ no tebea

Gyinaesi a wɔde ahopere yɛ taa yɛ ɔkwan bi wɔ fi mu. Sɛ wubehu tebea no, ɛno ne ɔko no fã.

Ɛyɛ no anibere a ɛnsɛ nea ɛho hia ankasa. Hyew wɔ ho, nkate sɛ tokuro no rebɛto seesei ara.

Ɛbɔ mu kɔ akyiri akyiri. Sɛnea Ron Carucci kyerɛw wɔ *Harvard Business Review* mu no, ahohia ma yɛyɛ atumtum kɛse, ɛma yɛ paw a yɛwɔ yɛ tiawa na ɛyɛ mmiɛnsa wɔ nyinaa-anaa-hwee mu. Gyae anaa tena. Si ɔso anaa mene no. Pam wɔn anaa fa biribiara kyɛ. Mfimfini a ntease wom no, nea wode bisa asɛm baako bio anaa wode twɛn da koro no, yera wʼani so bere a wuhia no pɛpɛɛpɛ.

Wɔde ahwehwɛ sɛ nkate bi bɛyɛ dinn, ɛnyɛ sɛ wɔbɛsiesie ɔhaw. Gyinaesi a wɔde ahopere yɛ pii yɛ mmɔden a wɔbɔ sɛ wɔma nkate a ɛnyɛ dɛ bi nyae. Mmuae a abufuw wom a wɔto no yi abufuw no. Ɛntaa nsiesie ade a ɛde bae no.

Na wɔde nka a wunim ba. Saa "adɛn nti na meyɛɛ saa" a ɛsõ no taa pue bɛyɛ simma aduonu akyi, bere a wo nipadua dwo na wo prefrontal cortex san ba na ebisa nea anka woredwen no.

Sɛ saa nsɛm no mu bi te sɛ nea wunim a, wonyɛ obi a wonni hwɛ anaa wode ahopere yɛ ade fi awosu mu. Na woreyɛ adwuma, bere tiawa bi, a wʼadwennwene a eye sen biara nni adwuma.

Tɔ kwan ma wo ho

Neyɛe a mfaso wɔ so sen biara nso ne nea ɛnyɛ fɛ sen biara. Fa bere to atwetwe no ne adeyɛ no ntam.

Ahohia nnuru a ɛhwie gu mu no ano yɛ den, nanso ɛyɛ tiawa nso. Fã a ano yɛ den sen biara no twam wɔ simma kakra mu sɛ wugyae sɛ wode aduane ma no. Twɛn ketewa te sɛ ahome a wode gu ase dwoodwoo kakra, anaa kɛse te sɛ "mesisi gyinae ɔkyena anɔpa," ma wo nipadua sian fam ara kɔsi sɛ wʼatemmu betumi asan aba nkɔmmɔdi mu. Wonkwati gyinae no. Worepo sɛ wode bɛyɛ no fi atwetwe no mu.

Akwan kakra a wofa so tɔ kwan:

  • Kyerɛw mmuae no. Mfa nkɔ. Sie na san kenkan no anɔpa. Sɛ ɛda so yɛ pɛ saa a, fa kɔ. Mpɛn pii ɛrenyɛ nkra koro no ara.
  • Yɛ "ma mensan mmra wo nkyɛn" no nea wode di dwuma daa. Ɛkame ayɛ sɛ gyinae pa biara nsɛe esiane nnɔnhwerew kakra nti. Wɔde siw bɔne pii ho kwan.
  • Fa nipadua mu siesie di kan ansa na woayɛ biribiara a emu yɛ duru. Sɔre gyina, nantew kɔfa nsu, gu ahome tenten dwoodwoo baako. Wuntumi mfa adwene nkɔ ahotɔ mu bere a wo nipadua da so asiesie ne ho.
  • Si mmara pɔtee ma wo ankasa firi a wunim. Nnipa bi nyɛ sika gyinaesi bere a wɔabrɛ. Ebinom nto nkrasɛm a abufuw wom akyi bere bi. Si mmara no pɛnkoro, bere a wo ho dwo, sɛnea worennsan nni ho asɛm wɔ hyew no mu.

Bɔ nea wote nka no din

Adwinnade a ɛyɛ komm bi wɔ hɔ a ɛsono mu tumi: fa nkate no hyɛ nsɛm mu.

Ɛyɛ sɛ ɛyɛ mmerɛw dodo. Nanso sɛ wobɔ nkate din, ka kyerɛ wo ho komm sɛ "me bo afuw paa" anaa "eyi yɛ ehu, ɛnyɛ nokwasɛm," yi mu denneennen no bi. Nhwehwɛmu bi wɔ *Frontiers in Psychology* mu hui sɛ nkate ho din a wobɔ, ɔkwan a emu da hɔ a wode bɔ nea wote nka din no, tew amygdala adwumayɛ so sɛnea adwene a wɔdannan no yɛe no ara, na nnipa kaa sɛ ahohia no su. Sɛ wobɔ ahum no din a, ɛboa wo amene fã a edwen no ma ɛsan nya ne nsa to ade so.

Enti ansa na woasi gyinae a nhyɛso da so a, sɔ kasamu a ɛyɛ aburowfo no. "Mehu sɛ me bo afuw paa seesei." "Mete nka sɛ wɔaka me ahyɛ tokuro mu." "Mehopopo sɛ mɛyɛ sɛ mmerɛwfo." Wonyɛ nkate no ho fɛw. Wohwehwɛ baabi a ɛwɔ, na ɛno ne nea edi kan a wode behu sɛ ɛsɛ sɛ ɛnya abatow anaa.

Afei bisa asɛm baako a ɛtrɛw mu

Esiane sɛ ahohia bɔ wo paw mu kɔ akyiri akyiri nti, ɛboa sɛ wode boapa pɛ na woasan abue mu. Asɛm baako yɛ adwuma kɛse wɔ ha: *Ɔkwan a ɛto so abiɛsa ne dɛn?*

Ɛnyɛ gyae anaa tena, na mmom "sɛ ɛyɛ dɛn a metena na masesa ade baako." Ɛnyɛ si ɔso anaa mene no, na mmom "sɛ ɛyɛ dɛn a mibisa wɔn asɛm a efi koma mu kan." Ɔkwan a ɛto so abiɛsa no kame ayɛ sɛ ɛwɔ hɔ daa. Ahohia de sie no kɛkɛ. Sɛ wohyɛ wo ho sɛ wubebɔ baako din a, ɛbubu nyinaa-anaa-hwee adwene no bere tenten a ɛma woasusuw ho.

Si su no bere a hyew biara nni hɔ

Wuntumi nsi su foforo wɔ ahokyere no mfimfini. Ɛsɛ sɛ woyɛ atwetwe no ho adwuma bere a ɛnyɛ ade kɛse, sɛnea ɛbɛyɛ na wubenya bere a ɛyɛ kɛse.

Fi ase hu wo ankasa atwetwe no, tebea pɔtee a ɛtaa hwanyan wo. Onipa pɔtee bi. Sɛ wokasa tia wo wɔ baguam. Mfomso su pɔtee bi. Sɛ wo nhyehyɛe yɛ wo nuhu kɛse a, wubehu no sɛ ɛresɔ ntɛm.

Na fa wo nipadua tebea kɛse no sɛ akontaabu no fã. Gyinaesi a wode siei bere a wonna, wo yam da hwee, anaa nnawɔtwe a emu yɛ den bi awiei no nantew so atumtum nhyehyɛe so kɛkɛ. Bere a wubetumi a, nsi biribiara a ɛho hia firi saa tebea no mu. Bere a wuntumi nkwati a, hu sɛ tebea no nye, na fa wo ho to atwetwe no so kɛse.

Bere a ɛsõ sen su bɔne

Nnipa pii de, gyinaesi a wɔde ahopere yɛ yɛ ade a ɛba ɛtɔ da bi a wubetumi adi so, na nhyehyɛe ketewa boa kɛse. Nanso ɛfata sɛ yɛka nokware fa bere a ɛsõ sen saa ho.

Sɛ wotaa yɛ gyinaesi a wode ahopere yɛ a wuntumi nnyae, sɛ anibere no yɛ den sɛ wode bɛtena ho, sɛ gyinaesi a wode ahopere yɛ resɛe wo sika, w'adwuma, anaa wʼabusuabɔ, anaa sɛ ɛne ɔhaw a emu dɔ frafra a, ɛfata sɛ wode ka kyerɛ dɔkota anaa ɔbenfo. Ahopere a wuntumi nnya tumi nni so betumi abata nneɛma ho, fi ahohia a ɛkɔ so kosi yare ahorow bi a egye mmoa ankasa so. Sɛ wobɛhwehwɛ saa mmoa no nyɛ sɛ wode rebɛka sɛ woyɛ mmerɛwfo. Ɛyɛ gyinaesi a ahopere nnim na adwene yɛ tee a wubetumi asi.

Bere a emu yɛ den a edi hɔ no reba. Wuntumi nsiw asorɔkye no, na ɛho nhia nso. Wuhia ara ne sɛ wo remma no nnhyɛ wo din ase.

Nea ɛfiri

Ansa na wobɛkɔ, kasɛm tiawa bi fa ɔhwɛ ho

KEEP CALM de adesua nnwinnadeɛ a wode boa wo ho a wontua hwee ma. Eyi nyɛ ayaresa afotuo, yare ho nhwehwɛmu, anaa adwene ho ayaresa, na ɛnnsi ɔbenfoɔ hwɛ ananmu. Sɛ biribi wɔ ha a ɛkyerɛ sɛ ɛboro daa nhyɛso so a, sɛ wobɛfrɛ ɔbenfoɔ no yɛ anammɔntuo a emu yɛ den na nyansa wɔ mu.

If you are in crisis or thinking about harming yourself, you are not alone. In the US, call or text 988 (Suicide & Crisis Lifeline, 24/7), text HOME to 741741 (Crisis Text Line), or call 911 in an emergency.