Afotusɛm ntiantia
- Quietly name the feeling to tame it.
- Slow the exhale before you reply.
- Ask what else might be going on.
Nkrasɛm bi ba. Nne no nteɛ, anaa wɔyɛɛ gyinaesi bi a wonni mu, anaa obi faa adwuma a na ɛyɛ wo deɛ no anuonyam. Wote nka wɔ wo nipadua mu ansa na woadwene adwene baako a emu da hɔ koraa. Ɔhyeɛ wɔ anim. Mua a ɛmua. Mmuaeɛ no atwerɛ fa wɔ wo tirim dada, na ano yɛ nam sen biribiara a anka wobɛpaw wɔ da pa mu.
Deɛ ɛba wɔ nkyɛmu kakra a edi hɔ no mu no taa ho hia sen sɛnea nnipa de anuonyam ma. Ɛnyɛ tebea no ankasa. Nkyɛmu a edi akyi.
Wɔn mu pii no, wɔankyerɛkyerɛ yɛn da sɛ saa nkyɛmu no yɛ baabi a yebetumi agyina. Yɛfa atenka a ɛhuru ne mmuaeɛ no sɛ adeyɛ baako, te sɛ nea wɔanam abom. Ɛnte saa. Ɛkwan bi wɔ mu hɔ, ketewa na ɛyɛ mmerɛw sɛ wobɛsen so, na sɛ wobɛsua sɛ wubehu no yɛ adwuma a ɛyɛ komm na mfaso wɔ so paa a onipa betumi akyekyere. Ɛyɛ nsonsonoeɛ a ɛda wo ho a wode bedi anim ne nea biribi a aba seesei no twe wo de wo kɔ baabiara ntam.
Adɛn nti na mmuaeɛ a ɛyɛ ntɛm no te sɛ ɛyɛ nokware
Ntɛmyɛ no nyɛ suban mu sintɔ. Ɛyɛ sɛnea wɔbɔɔ wo.
Wɔ amene no mu emu no, amygdala te hɔ, ade ketewaa a ɛhwehwɛ ahunahuna na ɛto ntɛm. Bere a ɛbu sɛ biribi yɛ hu no, ɛsoma kɔkɔbɔ nsɛnkyerɛnneɛ a ɛhyɛ nipadua ɔham mmuaeɛ no aseɛ, deɛ nnipa taa frɛ no ko-anaa-guan no. Harvard Health kyerɛkyerɛ ntoatoasoɔ no mu pefee: amygdala kyerɛ ahunahuna no, kɔkɔbɔ no trɛw, adrenaline hyɛ ma, na wo nipadua siesie ne ho sɛ ɔbɛyɛ biribi ansa na w'amene fa a ɛyɛ brɛoo na ɛdwennwen no abua.
Saa nhyehyɛeɛ no maa yɛn nananom traa ase. Ɔhaw no ne sɛ ennim nsonsonoeɛ a ɛda mmoadoma a ɛkyere nneɛma we ne email a ahohoro wɔ mu ntam. Animtiabu a wote nka sɛ ɛfi adwumayɛyɔnko bi betumi de afidie korɔ no ayɛ adwuma sɛnea honam mu asiane ankasa yɛ, na sɛ ɛyɛ saa a, w'amene fa a ɛdwene no yɛ komm pɛpɛɛpɛ bere a wohia no kɛse. Daniel Goleman maa eyi mu sononko no din a nnipa kae: amygdala fae, bere a kɔkɔbɔ di atemmuo so na woyɛ biribi a anka da bi worempene so wɔ ti a ɛdwo mu.
Enti atenka a ɛyɛ den, a ɛyɛ ahopere a ɛse ɛsɛ sɛ wobua seesei ara no yɛ nokware. Ɛyɛ deɛ ɛnsɛ sɛ wode wo ho to so kɛkɛ. Ɛkame yɛ biribiara wɔ adwuma mu na ɛhwehwɛ mpofirim mmuaeɛ ankasa. Ahopere no ne ɔham mmuaeɛ no na ɛrekasa, ɛnyɛ tebea no.
Deɛ gyinabea no wɔ hɔ ma ankasa
Susu gyinabea no sɛ bere a w'atemmuo de bɛsan aba pono no so.
Bere a kɔkɔbɔ no fae no, wo werɛ fi w'adwene a ɛyɛ pa no bere kakra. Ma no bere kakra na saa kwan no san ba. Gyinabea no nfa atenka a wote no mene anaa sɛ wobɛyɛ wo ho sɛ wo ho adwo. Ɛfa sɛ worenfi wo fa a entumi nyɛ adwuma yiye no mu nyɛ biribi. Worenma onipa a ehu aka no kɛse wɔ ɔdan no mu nsi gyinae da. Mmerɛ kakra mu no, saa onipa no yɛ wo.
Goleman de eyi hyɛɛ sɛnea ɔkyerɛɛ wo ho nhyɛso ase wɔ n'adwuma a ɛfa akannidie ho mu: tumi a wode di anidie a ɛsɛe ade so anaa wode dane no, suban a ɛma woto atemmuo gyae na wodwen ansa na woayɛ biribi. Hwɛ deɛ ɛyɛ ne nea ɛnyɛ. Ɛnyɛ obi a hwee nhinhim no anaa obi a ɔnte hwee nka. Ɛyɛ pɛ a wopɛ sɛ wobɛto ɛkwan ketewaa bi atenka ne adeyɛ no ntam.
Na eyi ne fa a ɛsɛ sɛ ɛyi nhyɛso kakra fi wo so. Ɛnsɛ sɛ wudi w'ankasa w'atenka so nkonim wɔ saa mmerɛ no mu. Ɛsɛ sɛ wonsoma email no nko ara.
Akwan kakra a wode bɛma ɛkwan no atrɛw
Botaeɛ no nyɛ sɛ worente atenka a ɛhuru no nka da. Wobɛte nka. Botaeɛ no ne sɛ wobɛkyekyere anammɔntu fa a wode wo ho to so wɔ atenka ne adeyɛ a wode ho yɛ biribi ntam. Nneɛma kakra boa ankasa.
Bɔ deɛ wote nka no din
Eyi te sɛ ade a ɛyɛ mmerɛw dodo sɛ ɛbɛyɛ adwuma, nanso nhwehwɛmu a ɛyɛ nwonwa wɔ afuo no mu no foaa so. UCLA kuw bi a Matthew Lieberman dii anim no hunuu sɛ adeyɛ a ɛyɛ mmerɛw a wode atenka hyɛ nsɛm mu, frɛ no abufuw, frɛ no ɔyaw, tew adwuma a ɛyɛ wɔ amygdala mu na ɛhyɛɛ prefrontal cortex fa a ɛyɛ nhyɛso ase. Sɛ wobɔ atenka no din a, ɛma ano dwo. Ebinom frɛ no "bɔ no din na yi ne tumi."
Ɛnsɛ sɛ wopae mu ka kyerɛ obiara. Wo ankasa wo tirim no dɔɔso. "Me bo afuw seesei." "Mefere." Saa din a wobɔ ketewaa no ma wo, mpo kakra, fi sɛ wowɔ atenka no mu kɔ sɛ worehwɛ no. Na wo fa a ebetumi ahwɛ atenka no ne fa a ebetumi apaw deɛ ɛsɛ sɛ ɛyɛ akyiri.
Ma ahomeguo no nyɛ brɛoo
Wontumi mfa adwen nkɔ komm bere a wo nipadua da so wɔ kɔkɔbɔ mu. Ɛkwan a ɛyɛ ntɛm a ɛsan ba no fa wo home mu. Ahomeguo baako a ɛware, a ɛyɛ brɛoo, a ɛware sen ahomeguo a wode home kɔ mu, soma wo akwaa nhyehyɛeɛ nsɛnkyerɛnneɛ ankasa sɛ amanehunu no aba awie. Anan wɔ fam. Mmati bra fam. Wonyɛ komm sɛ ɔsɛnkyerɛnneɛ. Woreyɛ wo nipadua sɛnkyerɛnneɛ a ɛhia sɛ ɛde w'amene bɛsan ama wo.
Fa kasasin tɔ bere
Ɛnyɛ gyinabea biara na ɛbɛtumi ayɛ komm. Ɛtɔ da bi a wowɔ nhyiamu mu, telefon so, na wɔrehwɛ kwan sɛ wobua. Kora kasasin a ɛyɛ nokware kakra a ayɛ krado ato hɔ ma eyi pɛɛ:
- "Ma me ne no ntena na masan aba wo nkyɛn."
- "Asɛmmisa pa. Mepɛ sɛ mema wo mmuaeɛ ankasa, ɛnyɛ deɛ ɛyɛ ntɛm."
- "Mehia simma baako wɔ eyi ho."
Eyinom mu biara mma wonhwɛ sɛ woyɛ mmerɛw. Ɛma wohu sɛ obi a ne mmuaeɛ fata sɛ wɔtwɛn.
Bisa asɛm a ɛda asɛm no ase no ho
Ɔhyeɛ no fa pii fi asɛm a woakyekyere dada wɔ deɛ ɛbaeɛ no ho. Wɔbuu wo animtia. Wosusu sɛ wuntumi nyɛ. Wɔ Harvard Business Review nsɛm a ɛfa sɛnea wobɛtim wɔ mmerɛ a ɛyɛ den mu ho mu no, Joseph Grenny kyerɛ sɛ yɛn atenka fi nsɛm a yɛka kyerɛ yɛn ho a ɛfa nneɛma no ho mu sen nneɛma no ankasa, na saa nsɛm no taa yɛ adwene a edi kan, ɛnyɛ nokware. Wɔ gyinabea no mu, wobetumi abisa asɛmmisa baako a ɛyɛ komm: ɛdeɛn bio na ebia ɛrekɔ so wɔ ha? Ebia na wɔn ho pere wɔn. Ebia na wonnim. Ebia na ɛmfa wo ho koraa. Ɛnsɛ sɛ wugye asɛm a adɔeɛ wɔ mu paa no di. Ɛsɛ sɛ wogyaa deɛ ɛyɛ bɔne paa no mu kakra nko ara.
Bere a gyinabea no kɔ so di nkogu
Ɛtɔ da bi a woyɛ biribiara yiye nanso wo bo kɔ so fuw. Ɛno ba obiara so, na bere baako a wahwere no nyɛ wo susudua. Deɛ nnipa kae ne sɛ wosan baeɛ na wugye too mu anaa. "Me bo fuw wo kan no, na ɛyɛ me fɔ" siesie ade kɛse sen sɛnkyerɛnneɛ a ɛyɛ pɛ.
Nanso fa w'ani si nneyɛeɛ a ɛsan ba ho. Sɛ atenka boro wo so mpɛn pii da koro mu, sɛ nneɛma nketewa de mmuaeɛ a ɛte sɛ ɛsõ dodo ba, sɛ abufuw anaa ehu no tena hɔ nnɔnhwere pii akyiri, anaa sɛ ɛma wo abusuabɔ ne wo nna sɛe a, ɛno fata sɛ wofa no aniberesɛm. Saa nneyɛeɛ a ɛsan ba no taa nyɛ akokoɔduru ho asɛm na ɛyɛ akwaa nhyehyɛeɛ a ayɛ hyew dodo bere tenten ho asɛm, ɛtɔ da bi fi ɔham a ɛkɔ so daa mu, ɛtɔ da bi fi nneɛma a ɛkɔ akyiri. Eyinom mu biara nyɛ sintɔ a wode w'ahooden bɛyɛ ho biribi wo nko ara. Adwene ho ɔbenfo anaa wo yaresafo betumi aboa wo ma woahu deɛ ɛrema no kɔ so ne deɛ ankasa bɛma ano adwo. Sɛ wokɔpɛ saa mmoa no a, ɛnyɛ sɛnkyerɛnneɛ a ɛkyerɛ sɛ gyinabea no adi nkogu. Ɛyɛ adeyɛ korɔ no ara, a wode nyansa adi dwuma: wuhu bere a ade a ɛwɔ w'anim no sõ sen ahomeguo baako.
Ɛkwan a ɛda deɛ ɛba ne deɛ woyɛ ntam no sua. Ɛyɛ wo deɛ nso. Nna pii mu no, adwuma no nyinaa ne sɛ wobɛgyina mu simma baako bio ansa na woasi gyinae.
Mmeae a wonya nsɛm fii
- Harvard Health Publishing, Understanding the stress response
- UCLA Health, Putting Feelings Into Words Produces Therapeutic Effects in the Brain
- Harvard Business Review, 4 Ways to Control Your Emotions in Tense Moments
- Harvard Business Review, What Makes a Leader?