Afotusɛm ntiantia
- Hand off the outcome, not just the task.
- Agree on a check-in before you hover.
- Start with the task that scares you least.
Bere titiriw bi wɔ hɔ a ɛto nnipa a wɔwɔ ahoɔden pii hintidua. Woasi gyinae sɛ wode dwumadi bi bɛma obi a ɔwɔ wo kuw mu. Woaka nsɛm no mpo. Na afei, dɔnhwerew kakra akyi, wuhu sɛ woreyɛ nkrasɛm tenten a ɛfa sɛnea ɛsɛ sɛ wɔyɛ no pɛɛ ho, anaa woresan reyɛ ne fa bi komm anadwo, anaa wode wʼani resi wʼinbox so hwɛ sɛ wɔafi ase anaa. Dwumadi no fi wo prɛte so. Dadwen no anfi.
Sɛ ɛno ne wo a, mpɛn pii ɔhaw no nyɛ sɛnea wode adwuma ma obi. Ɛyɛ nea adwuma a wode ma obi no kame yɛ sɛ ɛbɔ ahunahuna. Yɛn mu pii fa hɔ no, sɛ woyɛ obi a ɔyɛ no yiye no ne sɛ wo ho tɔ wo, wɔbu wo, na wudi sɛnea nneɛma rebɛsɛe anaa so, akyekyere ahyia. Enti bere a wode adwuma ma a, wo nervous system fa bi kenkan no sɛ asiane na efi ase rehwehwɛ asiane no.
Wubetumi asua sɛnea wode adwuma bɛma a saa kekaw no nni mu. Ɛhwehwɛ sɛ wote nea ɛreyɛ adwuma ankasa ase, na afei ɔkwan a wode bɛma adwuma a ɛma fa a ɛyɛ ahodwiriw wɔ wo mu no nya nea ennya nkyere.
Nea enti a sɛ wubegyae mu a ɛte sɛ asiane
Fi ase wɔ nokware fa a ɛfa nea ɛrekɔ so ho, efisɛ afotu a ɛyɛ daa ("fa wo kuw to mu kɛkɛ!") tra so kɛkɛ.
Bere a wʼankasa woyɛ dwumadi a, wonya ahotoso. Wunim sɛ ɛbɛdu wo gyinabea, wunim bere pɔtee a wawie, wunim sɛ hwee ankɔ. Adwuma a wode ma obi de saa ahotoso no sesa nea wunnim. Obi foforo bɛyɛ no ne kwan so, ne bere so, ne gyinabea a wuntumi nhu yiye. Obiara a ne ho popo kakra no, nea wunnim no ankasa ne nea ɛhyɛ no. Ahodwiriw a wote nka no nyɛ sɛnea wo yɔnko betumi ayɛ adwuma ho ankasa. Ɛfa nea wunnim, na nea wunnim te sɛ asiane.
Eyi yɛ mfiri koro no ara a ɛwɔ perfectionism ase. Cleveland Clinic ka nnipa a wɔwɔ nea wɔtaa frɛ no high-functioning anxiety no sɛ wɔn a wɔn anim yɛ dinn na wɔahyehyɛ wɔn ho wɔ afikyiri bere a wɔrehyɛ wɔn ho so den foro wɔ wɔn mu, wɔn a "wɔbɔ mmɔden sɛ wɔbɛyɛ pɛ kosi sɛ ɛyɛ mfomso" na wonya ɔhaw paa sɛ wɔbɛka sɛ daabi anaa wɔbɛsan akyiri. Sɛ ɛno ne mfiri no a, ɛnde sɛ wokura dwumadi biara mu ne ɔkwan a wode ma ahodwiriw no yɛ komm simma. Ɔdwoɔ no yɛ nokware. Ɛyɛ afide nso, efisɛ sɛnea wokura pii no, dodow no ara na ɛwɔ hɔ a wukura, na woreben sɛ wobɛhyew wo ho.
Onipa ho su bi nso wɔ hɔ. Nnipa pii bɛyɛ akannifo efisɛ na wɔyɛ adwuma no yiye. Harvard Business Review frɛ akwantu a efi adwumayɛ kɔ akanniyɛ no sɛ nsakrae a ɛyɛ den sen biara, fa bi efisɛ akyiritwe a ɛno ara de wo aba ha no, wʼankasa wo nsa a ɛwɔ adwuma no so, ne ade a seesei ɛsɛ sɛ wode to fam. Bere a adwuma no yɛ a wode te nka sɛ wo ho som bo no, sɛ wode ma obi a, ɛbɛtumi ate sɛ wopepa wo bo a ɛsom adansedi. Ɛnyɛ nwonwa sɛ ɛyaw.
Nea wode rema ankasa (ne nea wonnma)
Adwennan bi a eyi ma ɔhyew no fi mu kakra ni. Adwuma a wode ma obi nyɛ sɛ wode dwumadi tow gu abumu na woanya anidaso. Ɛyɛ sɛ wode nsunsuanso bi asodi rema a wo ankasa woda so wɔ hɔ sɛ mmoa. Wonnyera. Woresesa wʼadwuma fi "yɛ no" akɔ "siesie no yiye na tena hɔ a wobetumi adu wo nkyɛn."
Saa nsonsonoe no ho hia, efisɛ asɛm a ahodwiriw ka kyerɛ wo wɔ wʼadwene mu no taa yɛ abumu no fa: Mede ma, mehwere tumi nyinaa, na sɛ ɛkɔ bɔne a, mehu akyiri a ɛbɛyɛ den sɛ mesiesie. Saa asɛm no na ɛma wokɔ so wɛn. Nanso ɛnyɛ sɛnea adwuma a wode ma yiye no kɔ saa. Adwuma a wode ma yiye no yɛ nea ɛma wuhu nneɛma a ɛma wo ho dwo wo no, na wode botae ayɛ, fi mfiase, sɛnea worenkɔ akyi nti.
Fa no sɛ nsonsonoe a ɛwɔ ɔhyɛ ne nkɛntɛnso ntam. Wuntumi nyɛ sɛnea obi foforo yɛ dwumadi. Wubetumi de nkɛntɛnso aka ho kɛse: denam sɛnea woda "ayɛ yiye" adi pefee, denam bere a moapene so sɛ mobɛhyia, denam sɛnea woyɛ obi a wonsuro sɛ wɔbebisa wo. Sɛ wobɔ mmɔden sɛ wobɛkura ɔhyɛ no na ɛma wo brɛ. Sɛ wobɛkyekyere nkɛntɛnso na ɛbɔ nsunsuanso no ho ban ankasa.
Ɔkwan a wode bɛma adwuma a ɛma wo ho dwo wo
Adwuma a wode ma obi ho ahodwiriw pii fi sɛ wode nsɛm kakraa pɛ ma na afei wode anibere hyɛ nea aka no mu denam ahwɛ so. Aduru no ne sɛ wode emu da hɔ pefee bɛto kan. Fa ahwɛyiye pii to mfiase sɛnea wubetumi agyae mu yiye akyiri. Adwuma a wode ma a ɛma wo bo tɔ wo yam no taa wɔ nneɛma yi:
- Bɔ nsunsuanso ankasa no din, ɛnyɛ dwumadi no. Nka kɛkɛ sɛ "boaboa deck no ano." Ka nea ɛyɛ ma, obi a ɛyɛ ma, ne nea fa pa no yɛ. Nnipa rentumi nnu gyinabea a wuntumi nhu. Bere a wɔte beae a wɔrekɔ ase a, wɔsi gyinae pa wɔ bere ketenkete a worenkɔ no nyinaa mu.
- Ka nea egyina hɔ ne nea ɛyɛ wɔn dea. Ka nokware fa nneɛma kakraa a ɛntumi ntu ankasa (gyinae bere a ɛyɛ den, brand mmara, nɔma a ɛsɛ sɛ ɛyɛ trenee) na afei fa fawohodi ankasa ma wɔn wɔ biribiara so. Sɛ ade biara egyina hɔ a, ɛnde womfa adwuma mma, woayɛ wo ho remote control kɛkɛ. Fawohodi no na ɛyɛ asɛm no.
- Pene so sɛ mobɛhyia ansa na ɛho behia. Eyi ne adeyɛ a ɛyɛ ma ahodwiriw kɛse. Mmom sen sɛ wobɛwɛn anaa woayɛ komm no, si nhyehyɛe pefee: "Momma yɛnhyia Wukuda, na soma me bere biara ansa na ɛno aba sɛ wodu ɔfasu bi." Afei wʼadwene wɔ mmuae a wɔahyehyɛ ama "sɛnea ɛrekɔ so," enti etumi gyae bisa dɔnhwerew biara.
- Fa hama no toto onipa no ho. Obi a ɔreyɛ eyi nea edi kan no hia banbɔ pii sen obi a wayɛ no mfe pii. Nhyehyɛe pii nyɛ ahohuamtu, na nhyehyɛe ketewa nyɛ ahwɛyiyem. Ɛyɛ nsusuwii kɛkɛ. Fa nhyiamu a ɛba ntɛm ne nhwɛso a emu da hɔ ma nnipa foforo, na trɛw mu no mu bere a wɔnya tumi.
- Fa tumi no ma, ɛnyɛ adwuma no nko. Sɛ wode adwuma ma obi nanso woma ɔsan fa gyinae ketewa biara ba wo nkyɛn a, woakura fa a ɛma wo brɛ no na wode typing no nko ama. Ma wɔnsi gyinae a ɛyɛ wɔn gyinabea dea. Ɛno na ɛyɛ wʼadwene a wonyae ma adwuma a wo nko betumi ayɛ.
Hu nea eyi yɛ. Denam emu a ɛda hɔ pefee a woma pii wɔ mfiase no so, wonya hokwan sɛ wobɛsan akyiri wɔ awiei. Nhyiamu a woahyehyɛ no sii nea anka wobɛyɛ du esiane ahodwiriw nti ananmu.
Fi nea ɛnyɛ wo hu kɛse no ase
Sɛ adwene no nyinaa ma wʼani so yɛ wo den a, mfa dwumadi a wode wo ho hyɛ mu paa no nni kan. Fa baako a ɛnyɛ wo hu kɛse nanso ɛyɛ ade ankasa a ɛkari. Woreyɛ su, na woreboaboa adansedi ano, na wopɛ adansedi a ɛba ntɛm sɛ sɛ wubegyae mu a, wubetumi atena ase.
Ɔkwan a ɛyɛ mmerɛw a wode bɛkyekyɛ nea ɛwɔ wo prɛte so mu: dwumadi bɛn na wo nko ara na wowɔ ne ho nimdeɛ anaa tumi a wode bɛyɛ, na ɛhe na wokura mu efisɛ ɛyɛ su, anaa efisɛ sɛ wode ma obi a ɛnyɛ wo dɛ? Kuw a edi kan no yɛ wo dea ankasa seesei. Nea ɛto so abien no yɛ wo adwuma a wode ma obi, na mpɛn pii ɛware sen sɛnea wususuw. Amanneɛbɔ a ɛsan ba a obiara nhia wo pɔtee sɛ wobɛkyerɛw. Nhyiamu a egyina hɔ a anka wubetumi asoma obi foforo akɔ. Dwumadi a anka wubetumi akyerɛkyerɛ mu wɔ nkɔmmɔ a ɛyɛ simma anum mu. Ɛhɔ na wode yɛ adwuma.
Mfaso a ɛyɛ komm bi wɔ hɔ a ɛyɛ mmerɛw sɛ wobɛhwere bere a ahodwiriw wɔ wo so. Sɛ wode adwuma ankasa ma obi a, ɛyɛ akwan titiriw a nnipa fa so nyin. Dwumadi a ɛyɛ wo daa no bɛyɛ ade a ɛtwe obi foforo na ɛkyekyere ne ahotoso ne ne nimdeɛ. Bere a wokura biribiara efisɛ woyɛ no ntɛm a, ɛnyɛ sɛ wode rehyew wo ho nko, na mmom woresiw nnipa a wɔatwa wo ho ahyia no kwan komm. Sɛ wubegyae mu a, ɛno na ɛyɛ sɛnea wugyae sɛ wobɛyɛ soro no.
Sɔ adwuma a wode ma obi baako hwɛ dapɛn yi. Paw biribi fi kuw a ɛto so abien no mu, fa anammɔn a ɛwɔ soɔ no di dwuma, na ma wʼani nsi nea ɛrekɔ so ankasa ne nea na wusuro no so. Saa nsohyiani no, dadwen ne nea ɛyɛ ankasa ntam, ne adesua no nyinaa.
Bere a wɔyɛ no ɔkwan foforo so sen sɛnea anka wobɛyɛ
Sɔhwɛ a ɛkyerɛ nnipa a wɔde adwuma ma obi ne wɔn a wɔyɛ wɔn ho sɛ wɔyɛ kɛkɛ no ntam nsonsonoe ni. Wo yɔnko de adwuma a eye ba, na ɛyɛ soronko fi sɛnea anka wobɛyɛ. Ɛnyɛ mfomso. Ɛnyɛ wo dea kɛkɛ.
Anibere a ɛba ne sɛ wobɛ "siesie" no asan akɔ wo ho su no mu. Siw saa ano, den. Bere biara a wosan yɛ adwuma a wode ma obi no sɛnea wʼani begye no, wokyerɛkyerɛ onipa no nneɛma abien: sɛ ne gyinabea mfa ho, ne sɛ sɛ wode ma wo a, hwee mma efisɛ wobɛsan agye. Sɛ woyɛ saa mpɛn kakra a, wogyae bɔ mmɔden. Afei woresan reyɛ adwuma no nyinaa na worefrɛ no kuw mu ɔhaw.
Ɛha na ɛboa sɛ wobɛkyekyɛ nsɛmmisa abien mu. So edu gyinabea ankasa no, nea ɛne nsunsuanso no kyekyere? Anaa ankodu nea wʼankasa wopɛ pɛ? Kura nea edi kan no mu pintinn. Gyae nea ɛto so abien no, ɛven sɛ wo were popo kakra. Ɔhyew a ɛba bere a wuhu sɛ wɔyɛɛ no ɔkwan foforo so no ne abasa ankasa a worepɛ sɛ wokyekyere.
Mfomso bɛba nso, efisɛ ɛno ne sɛnea adwuma a wode ma ankasa te. Sɛnea wode bua bere a obi yɛ mfomso nea edi kan no si sɛnea biribiara bɛkɔ akyiri no. Amy Edmondson, Harvard nhwehwɛmuni a ɔwɔ psychological safety adwene akyi no, huu sɛ kuw a eye sen biara no nyɛ wɔn a wɔyɛ mfomso a ɛsua. Ɛyɛ wɔn a nnipa te nka sɛ wɔn ho banbɔ wɔ hɔ a wɔde mfomso ba ntɛm mmom sen sɛ wɔde sie. Sɛ wo mmuae a wode ma bere a obi hintidua no ne sɛ wopem mu na wugye adwuma no a, wokyerɛkyerɛ nnipa sɛ wɔnsie ɔhaw kosi sɛ ɛbɛyɛ kɛse a wuntumi nsie. Sɛ wo mmuae yɛ "yoo, momma yɛnsiesie, dɛn na wuhia," a, wokyerɛkyerɛ wɔn sɛ wɔmfa ɔhaw mmrɛ wo bere a ɛda so yɛ ketewa. Emu baako ma woda anadwo a wonna. Nea aka no ma woda.
Fa a ɛfa wʼankasa wo ho ankasa
Duru a ɛyɛ komm bi wɔ ha, na ɛho hia sɛ wɔbɔ din pefee. Ɛtɔ da a sɛ wupɛ sɛ wode adwuma ma obi a, ɛnyɛ adwuma no ho asɛm koraa. Ɛyɛ sɛ wo ho a wode hyɛ dwumadi mu no siw adwuma a ɛyɛ den a ɛda adi: akanniyɛ. Adwumayɛ yɛ ade a ɛda adi, wɔkamfo, na ɛho dwo. Sɛ wode wo ho to nnipa foforo so wɔ nneɛma a ɛho hia mu no yɛ nea emu nna hɔ pefee na ɛyɛ mmerɛwyɛ. Ɛyɛ nea ɛsɛ sɛ wopɛ nea ɛho dwo no. Ɛnnyin biribiara kɛkɛ.
Bere a akɔnnɔ a ɛne sɛ wobɛsan agye dwumadi sɔre no, ɛboa sɛ wubisa wo ho nea woreyɛ wo ho pɛ ankasa. So adwuma no wɔ asiane mu ankasa? Anaa worebɔ mmɔden sɛ wobɛdwudwo nkate dedaw bi, nea ɛse wo ho tɔ wo bere a wo nko na wokura biribiara nko ara no? Mpɛn pii sen sɛnea nnipa pene so no, nea ɛto so abien no yɛ nokware. Na wubetumi abua saa nkate no a wonsan nyɛ wo yɔnko adwuma. Ahome a wude brɛoo. Hwɛ nea wɔayɛ ankasa, ɛnyɛ nea wusuro. Kae sɛ woahyehyɛ nhyiamu, enti nokware mu, wubehu wɔ bere mu.
Fa wo ho fɛ bere a woreyɛ eyi. Kekaw no rentu prɛko a wugyae biribi mu. Ɛyɛ mmerɛw bere a wosan yɛ no, sɛnea ehu biara yɛ bere a wokɔ so kyerɛ no sɛ ade a na wusuro no anyɛ. Adwuma a wode ma a ɛkɔ yiye biara yɛ adansedi a wo nervous system de besie.
Ɔhye a ɛyɛ nokware baako. Sɛ ahodwiriw a ɛfa ɔhyɛ ho no mu da hɔ sen adwuma, sɛ ɛma wo da, ɛma wuntumi nka sɛ daabi, anaa edi wʼakyi kɔ wʼabrabɔ fa biara mu a, ɛno fata sɛ wo ne ɔyaresafo anaa ɔdwennimfo di ho nkɔmmɔ mmom sen sɛ wo nko bedi ho dwuma. Perfectionism ne hia a wohia sɛ wobɛhyɛ so no yɛ nneɛma a ɛtaa wɔ ahodwiriw mu, na wogye mmoa a ɛfata yiye. Sɛ wopɛ asase a egyina pintinn wɔ wʼase a, ɛnyɛ mmerɛwyɛ wɔ wʼakanniyɛ mu. Ɛyɛ nneɛma a obu wo ho di a wubetumi ayɛ ama no baako.
Mfiri
- Harvard Business Review, To Be a Great Leader, You Have to Learn How to Delegate Well
- Cleveland Clinic, Signs You Have High-Functioning Anxiety
- Amy C. Edmondson, Psychological Safety
- Harvard Business Review, Why Aren't I Better at Delegating?