Afotusɛm ntiantia
- Ask before jumping to a fix.
- Slow your voice below their pace.
- Say we, not commands and deadlines.
Sɛ nneɛma asɛe a, kuw bi yɛ komm wɔ ɔkwan soronko bi so. Slack nkrasɛm no twa tia. Nkurɔfoɔ gyae nsɛmmisa. Obi a daa odwen yiye no de mmuae a ɛyɛ asɛmfua baako mema, na wutumi te sɛ kuw mu no nyinaa resiesie wɔn ho. Ɛbɛyɛ sɛ woasua sɛnea wokenkan no a wonsusuw ho.
Nea ɛyɛ den sɛ wubehu ne wo ankasa kyɛfa a ɛwɔ mu. Ahohia a ɛwɔ kuw mu no nyɛ ɔbaakofoɔ ahohia a ɛboaboa ano gu mpɔmu kɛkɛ. Ɛkɔ baabi. Efi obi so kɔ obi so, na ɛyɛ ntɛm, na nnipa a wɔhwɛ wɔn yiye no na wɔde kɔ ntɛmpa. Sɛ wone nea afoforo hwɛ wo a, wo ahohia kɔ akyirikyiri sen obiara dea. Nea ɛwɔ akyi no na mfaso wɔ mu. Saa ara na wo ahotɔ nso teɛ.
Saa asɛm yi fa nea wode boapɛ yɛ saa ho. Ɛnyɛ wo ankasa wo ho a wobɛhwɛ so (ɛno ho hia, na ɛyɛ adwuma soronko) na mmom wode anidaho yɛ ahotɔ mmerɛ ma nnipa a wɔatwa wo ho ahyia, sɛnea wobɛma obi nsuo kuruwa mu. Ketewa, a ɛda adi, a wubetumi ayɛ no mpɛn pii. Nea wubetumi ayɛ no Benada bi a launch bi rehyew na wunni asɛm pa biara a wode bɛma.
Nea enti a ahotɔ teasefoɔ yɛ mmoa ankasa, ɛnyɛ ade fɛfɛ kɛkɛ
Sɔhwɛ wɔ hɔ sɛ wobɛfa "tena ase dinn ma kuw no" sɛ afotu a ɛyɛ mmrɛw, te sɛ adwumakuw mu nea wɔka kyerɛ obi sɛ ɔnnwen yiye. Nhwehwɛmu no ka asɛm foforo.
Wobetumi asusuw ahohia sɛnea ɛsan no, mpo bere a worehwɛ no nko ara. Nyansahufoɔ a wɔwɔ Max Planck Institute de obi baako faa adwuma a ɛhyɛ ahohia mu bere a obi a ɔto so abien no hwɛɛ no kɛkɛ. Wɔn a wɔhwɛ no mu nkyem-anan-mu-baako, a na wɔn nni ahohiade biara, wɔ cortisol a ɛkɔɔ soro ankasa, bere a wɔrehwɛ no nko ara nti. Bere a ɔhwɛfoɔ no yɛ nea ahohia no aka no no dɔfo a, na ɛforo kɔ ɔha mu aduanan. Mpo, ananafoɔ a wonhu wɔn koraa a wɔrebrɛ no hwɛ no na ɛhyɛɛ ɔhwɛfoɔ baako wɔ du biara mu ahohia. Ahohia twa dan no na ɛkɔ ankasa.
Nea ɛhyɛ nkuran a ɛyɛ sɛ ahwehwɛ no ne nea ahotɔ ne mmoa betumi ayɛ wɔ ɔkwan foforo so. Wɔ nhwehwɛmu a wonim no yiye baako mu no, nnipa a wonyaa mmoa abusua mu baako bi nkitahodi ansa na wɔreka ɔkasa a ɛhyɛ ahohia mu no, wɔyɛɛ cortisol kakra bere a wɔrekasa, ɛmfa ho sɛ na wɔn nyinaa wɔ baabi a wɔgyina no. Na mmoa no ayɛ n'adwuma dada. Ahotɔ teasefoɔ a edii kan no sesaa sɛnea wɔn nipadua hyiaa ade a ɛyɛ den no, bere a teasefoɔ no kɔɔ no akyi.
Ahotɔ ade ketewa koraa: ahomegye a wobɔ ho ban
Ahotɔ dodow a wubetumi ama no nhia retreat anaa wellness sika. Ɛhia sɛ wuhu mmere a obiara reyɛ adwene sɛnea ɛbɛyɛ a ɔbɛhwere ne ho, na woma saa bere baako no kɔ brɛoo simma kakra.
Hwɛ baabi a wɔde nneɛma fa obi nsam ma obi. Nhyiamu mfiase wɔ asɛmmɔne bi akyi. Simma aduosia a edi kan wɔ obi a waka mfomso bi a ɔka no akyi. Simma a edi hard call no anim. Ɛyɛ saa mmere yi a na wɔde kuw bi su to hɔ, na bere biara wɔde ntɛmpa yɛ. Sɛ wobɛma no ayɛ brɛoo no, ɛno ne ade baako a eye sen biara a wubetumi ayɛ.
Akwan kakra a ɛkyerɛ sɛnea ɛte wɔ adeyɛ mu:
- Fi nhyiamu a emu yɛ den ase denam nea ɛda adi no a wobɛbɔ ne din so. "Saa nnawɔtwe yi ayɛ den. Momma yentwen simma kakra ansa na yɛakɔ mu." Ɛnsɛ sɛ woda anidaso adi. Tew ankoankoyɛ no so kakra na ma nnipa ntena wɔn nkonnwa so.
- Sɛ obi de ɔhaw bi brɛ wo a, gyae wo mmati na ma wo ankasa wo nne nyɛ brɛoo ansa na woabua. Nnipa kenkan wo nipadua ansa na wɔate wo nsɛm. Sɛ woyɛ den a, wɔn nso yɛ den.
- Yɛ ahomegye bere baako ankasa wɔ ɛda no mu a ɛnfa nea wobɛyɛ ho. Simma abien check-in wɔ standup mfiase a ɛfa sɛnea nnipa te wɔn ho, ɛnyɛ wɔn dwumadi gyinabea. Bɔ ho ban mpo bere a wo ho hia wo, titiriw bere a wo ho hia wo.
- Wie ɛda no, anaa nnawɔtwe no, denam loop a wobɛto mu denneennen so. "Yɛafa mu. Monkɔ fie." Nnipa de ahohia a wɔnwie soa kɔ wɔn anwummere mu gye sɛ obi kyerɛ baabi a wogyae.
Hyɛ no nsow sɛ eyinom mu biara nsiesie ɔhaw a ɛhyɛ ase no. Ɛno ne asɛm no. Wonyɛ sɛnea ɛyɛ sɛ ogya no adum. Wode nnipa nervous system no ma simma kakra sɛ wɔbɛsiane afi alarm no mu sɛnea ɛbɛyɛ a wobetumi adwen ankasa, na wo nso wubetumi.
Obiakofoɔ baako biara
Nkuw no na wonya adwene, nanso ahosiesie dodow a wobɛyɛ da no nyinaa sii wɔ nkɔmmɔbɔ komm baako mu. Obi to wo wɔ nhyiamu bi akyi. Yɔnko bi kamera adum na ne nkrasɛm ayɛ pɔtɔɔ. Obi a wodi n'anim ka sɛ "metumi ne wo akasa simma kakra ana" wɔ nne a woasua sɛ wuhu mu.
Saa obiakofoɔ baako bere yi ne baabi a ahotɔ teasefoɔ yɛ n'adwuma a ɛyɛ pɛpɛɛpɛ no, na ɛbisa wo kakra sen sɛnea wususuw. Mpɛn pii no, ɛbisa wo sɛ wobɛyɛ brɛoo na woagyae nea worepɛ sɛ wosiesie.
Sɛ obi ahohia mu na ɔba wo nkyɛn a, w'adwene ne sɛ wobɛhuruw akɔ nsiesie so. Twe wo ho fi ho simma kakra. Ade a edi kan a obi a ahohia aka no hia ne sɛ ɔbɛte nka sɛ obi ne no wɔ hɔ ankasa, na wuntumi mma saa bere a woadi anim mmienu drafting nea wobɛyɛ. Ma onwie. San ka nea wotee ansa na woatu fo. "Ɛno yɛ ade pii a worekura" tena ase yiye sen nhyehyɛe a ɛyɛ nyansafoɔ koraa, efisɛ ɛkyerɛ ne nervous system sɛ ɔnka ne ho nko nni ade no ho bio. Nhyehyɛe no betumi aba akyi, na ɛbɛyɛ nhyehyɛe pa kɛse bere a wɔanya ahotɔ a ɛdɔɔso a wobɛtie.
Adeyɛ ketewa kakra na ɛsoa adesoa dodow wɔ ha:
- Fa wɔn ahoɔhare no kɔ fam, ɛnyɛ soro. Sɛ wɔrekasa ntɛm na ahohia aka wɔn a, mfa saa ahoɔden no nhyia wɔn. Kasa brɛoo na komm kakra sen wɔn. Nnipa taa kɔ ahotɔ no a ɛwɔ dan no mu no fa.
- Bisa ansa na woasiesie. "Wopɛ sɛ meboa wo ma woadwene eyi ho, anaa wopɛ sɛ woyi fi wo bo so kɛkɛ?" Mmere dodow no ara wɔmpɛ nsiesie koraa, na sɛ wokyerɛ no mfomso a, ɛde nhyɛso ba, ɛnyɛ sɛ ɛyiyi.
- Mma wɔnyɛ ntɛm sɛ wɔn ho bɛyɛ wɔn yiye. Sɛ woka kyerɛ obi a ahohia aka no sɛ ɔnyɛ brɛoo, anaa wode ahoɔhare bɛfa ne dadwen no so akɔ flank a eye no a, ɛkyerɛ "wo nkate ɔhaw." Sɛ wo ne no tena ase simma kakra na ɛma ɛtwa mu.
Sɛnea wobɛyɛ den bere a wonte nka sɛ wo ho yɛ den
Nokware sobu a ɛwɔ ha no da adi. Ɛbɛyɛ dɛn na wode ahotɔ bɛkyerɛ obiara bere a wo na wo da hɔ a wonna anɔpa nnɔn 3?
Ɛnsɛ sɛ woyɛ brɛoo. Ɛsɛ sɛ woyɛ regulated a ɛdɔɔso, wɔ bere pɔtee a wo ne nnipa wɔ hɔ no, sɛnea woremfa wo alarm mmrɛ wɔn. Ɛyɛ nnwuma soronko. Nea edi kan no fa wo mu ewiem tebea, a wonni so tumi koraa. Nea ɛto so abien no fa simma kakra ho, a wo na wo so tumi mpɛn pii.
Nneɛma bi a ɛboa ankasa wɔ bere no mu:
Ma wo nipadua nya ahotɔ ansa na woama dan no anya ahotɔ
Wuntumi nka kasa nkɔ ahotɔ mu bere a wo nipadua wɔ fight-or-flight mu. Ansa na wobɛkɔ mu no, gye ahome brɛoo baako a wode home gu kyɛ, sii w'anan, gyae wo abogye mu. Nipadua a wanya ahotɔ no ne nsɛnkyerɛnne a nnipa afoforo nipadua hu. Nya wo dea kan.
Fa "yɛn" kasa no
Wɔ nhyɛso mu no, akannifoɔ taa kɔ ahyɛde ne mmere a wɔahyɛ mu, a ɛma yam no kɔ soro. Sɛ wofa "nea yenim ni, nea yɛbɛyɛ a edi hɔ ni" no yɛ nneɛma mmienu. Ɛma nnipa ahomeka a wonya ho ahotɔso, na ɛkyerɛ wɔn sɛ wɔnnyina ade no ano nko ara. Eyinom mmienu nyinaa ma nervous system a ahohia aka no nya ahotɔ sen awerɛkyekye a ɛbɛtumi.
Ka asɛm a ɛyɛ ahotɔ no, mpo bere a wunhu yiye
Nea ɛyɛ ahotɔ kɛse a wubetumi ama no taa yɛ asɛm ketewa nokwafo bi a ɛfa ahobammɔ ho. "Yɛadi nea ɛyɛ den sen eyi." "Obiara renkɔ fi eyi nti." "Yɛwɔ bere pii sen sɛnea ɛte." Ka nokware no. Awerɛkyekye a ɛyɛ atosɛm no, wɔhu no ntɛm ara na ɛma nneɛma sɛe. Nanso nnipa taa hia nokware, ahotɔ kenkan wɔ tebea no ho, na wowɔ baabi a wubetumi de ama.
Ma wonhu sɛ wo ho retɔ wo, ɛnyɛ sɛ woreyɛ ahurusi
Bere bi wobɛhwere wo komm. Sɛ woyɛ saa a, bɔ ne din na san bra. "Na meyɛɛ den dodo wɔ saa nhyiamu no mu, mepa wo kyɛw wɔ ho." Ɛno nyɛ mmerɛwyɛ a ɛrepue. Ɛkyerɛ nnipa a wɔatwa wo ho ahyia no sɛ wotumi gyina ahohia ano na wotumi san fi mu, a ɛyɛ nneɛma a ɛyɛ brɛoo a kuw bi betumi asua no baako.
Ma ɛnyɛ ahobammɔ sɛ wo ho renyɛ wo yiye
Eyinom nyinaa wɔ ne mu kɛse bi, na ɛhɔ na gyinaberɛ ankasa no te. Wubetumi de ahotɔ simma akɛkɛ ɛda mu, nanso sɛ nnipa suro sɛ wɔbɛka akyerɛ wo bere a wɔremem a, na woresiesie ani so bere a asutene no rekɔ ase.
Harvard nhwehwɛmufoɔ Amy Edmondson de mmeranten pii asua nea ɔfrɛ no psychological safety, te sɛ nkae a obiara wɔ no sɛ wobɛtumi akasa, abisa asɛm, anaa waka mfomso a wɔrentwe w'aso anaa wɔremgu w'anim ase. N'adwuma no si saa asɛm baako no so ma akannifoɔ. Wo su no gyina nea wokyerɛ sɛ wopɛ no so kakra na ɛgyina sɛnea woyɛ wo ho wɔ bere a obi gye akwanhyia sɛ ɔbɛka nokware no so kɛse. Bere a obi ka sɛ wakyere akyi, anaa osuro, anaa ɔrebrɛ no, asɛm a edi kan a efi w'anom no ma ɛyɛ ahobammɔ sɛ wobɛyɛ onipa wɔ wo kuw mu anaa ɛkyerɛ obiara komm sɛ wɔnsie.
Enti ahotɔ a woyɛ no nni ahomegye nko ara mu. Ɛwɔ w'anim bere a obi ka asɛmmɔne kyerɛ wo. Ɛwɔ sɛ wugyae nea ɛhyɛ wo sɛ wobɛsiesie anaa woaka anim na mmom woaka sɛ, "Meda wo ase sɛ woaka akyerɛ me. Momma yenhwɛ mu." Ɔkannifoɔ a daa ne ho yɛ den bere a wɔde nokware a ɛyɛ den brɛ no no bɛyɛ baabi a nnipa betumi ahome. Bere kakra akyi no, ɛno som bo sen nhyiamu a ɛyɛ ahotɔ biako biara, efisɛ ɛsesa nea nnipa pɛ sɛ wɔde brɛ wo ansa na nneɛma akɔ wo akyi.
Bere a ahotɔ nyɛ adwinnade a ɛfata
Asɛm kɔkɔbɔ bi, efisɛ wobetumi de ahotɔ adi dwuma bɔne. Ahotɔ wɔ hɔ sɛ ɛboa nnipa ma wɔadwen na wɔn ho atɔ wɔn. Ɛnyɛ sɛ ɛbɛkata nneɛma a ɛsɛ sɛ wodi ho dwuma ankasa no so, na ɛnyɛ ɔkwan a wobɛfa so atwetwe obi afi adwene a ɛyɛ nokware bi mu. Sɛ wo kuw no ho yeraw efisɛ biribi asɛe ankasa a, ahotɔ adeyɛ no ne sɛ wobegye atom denneennen na woayɛ ho biribi, ɛnyɛ sɛ wode awerɛkyekye bɛma nnipa akɔ komm mu. Ahotɔ a ɛbisa nnipa sɛ wommu wɔn ani ngu nokware no nyɛ ahotɔ. Ɛyɛ nhyɛso a ɛwɔ nne a ɛyɛ brɛoo.
Na hyɛ wo ankasa wo anohyeto no nsow. Sɛ obi a wodi n'anim rebrɛ wɔ ɔkwan bi a ɛboro nnawɔtwe a ɛyɛ den so, anidaso a ɛnyera, nsɛnkyerɛnne sɛ ebia ɔbɛpira ne ho, ahohia a ɛrennyae a, wo dwumadie nyɛ sɛ wobɛyɛ ne therapist. Ɛyɛ sɛ wobɛkɔ so ayɛ ɔdɔ, woafa no aniberɛ so, na woaboa no ma wakɔ mmoa ankasa, ɔbenkunni, ne dɔkota, anaa crisis line. Saa ara na ɛte ma wo nso. Sɛ wone obi a wode wo home a aka kakra na woaso obiara mu sɛnea wɔbɛka abom a, ɛsɛ sɛ woka no denneennen kyerɛ obi a obetumi aboa de asoa no. Sɛ wobɛyɛ obi a ne ho yɛ den no yɛ akyɛde a wubetumi de ama, nanso wɔanhyehyɛ no sɛ wobɛsoa no nko ara.
Nnipa a wɔatwa wo ho ahyia no renkae nna dodow a mo nyinaa faa mu. Wɔbɛkae sɛnea na ɛte sɛ wobɛn wo bere a nneɛma yɛ den no. Wowɔ tumi wɔ saa so sen sɛnea wususuw, simma kakra bere biara.
Nea efi mu
- Max Planck Society, Your stress is my stress
- National Center for Biotechnology Information, Social Support Can Buffer against Stress and Shape Brain Activity
- Harvard Business Review, What People Get Wrong About Psychological Safety
- Mayo Clinic, Social support: Tap this tool to beat stress