Skip to main content
Woahyɛ ahohia mu anaa woredwene sɛ wobɛpira wo ho? Ɛnyɛ wo nko ara. Hwehwɛ mmoa ahomaa →

DI ANIM A WONNI DIBEA · PINTINNYɛ

Wobɛyɛ Onipa a Ne Ho Dwo No Wɔ Dan No Mu

Sɛ biribiara yɛ den a, onipa a ɔgyina pintinn no dane onipa a obiara fa firi ne hɔ. Wonhia tumi ansa na woayɛ saa onipa no. Yei ne deɛ ɛrekɔ so ankasa berɛ a asomdwoeɛ retrɛw, ne sɛnea wobɛyɛ ne nyinasoɔ a wonyɛ atorɔ wɔ mu.

Modern dark skyscraper with illuminated windows at night

Photo by Tsuyoshi Kozu on Unsplash

Afotusɛm ntiantia

  • Take one long exhale before speaking.
  • Ask what do we actually know.
  • Refuse to pass along borrowed panic.

Akontaabuo bɔne bi ba nhyiamu no mu. Anaa mfiri bi dwo. Anaa obi ka asɛm a obiara mpɛ sɛ wɔka no pefee, na dan no yɛ komm wɔ saa ɔkwan pɔtee no so. Hwɛ deɛ ɛsi a edi hɔ. Nnipa aniwa fiti aseɛ keka. Wɔrehwehwɛ sɛnea wɔbɛhu sɛnea wɔbɛyeraw wɔn ho, na wɔbɛfa wɔn kwan afiri obiara a ɔte sɛ deɛ ɔwɔ bi no hɔ.

Saa hwehwɛyɛ no yɛ ne ho ankasa, na ɛyɛ tete sen adwuma dibea biara. Yɛhwɛ yɛn ho yɛn ho anim ansa na yɛahwɛ nokwasɛm no. Enti onipa a ɔgyina pintinn saa berɛ no nyɛ sɛ ɔrekora ne ankasa ne tiri so kɛkɛ. Ɔde tebea ahonom soronko ma dan no ma ɛnsi ho pintinn. Ɛno yɛ akannidie su, na wubetumi ayɛ no firi akonnwa biara a wote so wɔ ɛpono no ho.

Deɛ enti a obiara hwehwɛ obi a ne ho dwo

Nhyehyɛeɛ ankasa wɔ yei ase, na ɛwɔ din a ɛfata sɛ wohunu: co-regulation. Wo ntini nhyehyɛeɛ yɛ asetena de. Ɛkenkan nnipa a wɔbɛn wo no berɛ biara na ɛsesa ne ho, mpɛn pii wɔ adwene a yɛsi no kabea ase. Yɛfa nne, sɛnea obi home kɔ, sɛnea ne mmati si, sɛnea ne mmirikatu yɛ ntɛm, na yɛn nipadua toto ne ho komm.

Yiyedie ho nwoma kyerɛkyerɛ co-regulation sɛ ntini nhyehyɛeɛ baako a ɛsi baako ho pintinn fa saa nsɛnkyerɛnneɛ nketewa no so (nne a ɛyɛ brɛoo, home a ɛnyɛ ntɛm, anim a ɛnnsiesie ne ho ma amanehunu). Asomdwoeɛ nam saa kwan yi so kɔ. Saa ara na n'abɔdeɛ nso. Sɛ wobɛn obi a ne ho akyekye no a, ɛtaa kyekye wo, na sɛ wobɛn obi a ne nan si fam ankasa a, ɛboa wo ma woɛ kakra, mpɛn pii ansa na woasi gyinaeɛ sɛ wo ho yeraw wo.

Yei ne deɛ enti a onipa baako a ɔgyina pintinn tumi sesa dan a emu yɛ den no boro ne dibea so. Wonyɛ kasa. Woma obiara nipadua adeɛ a ahobammɔ wɔ mu a ɔne no bɛbom.

Deɛ nhyɛsoɔ yɛ dan no adwennwene

Ɛboɔ wɔ dan a emu yɛ hyew so, na ɛnyɛ sɛ nneɛma yɛ deɛ ɛnyɛ dɛ nko ara. Ɛyɛ sɛ nnipa adwene si so yɛ bɔne.

Yei ne abɔdeɛ ho asɛm tiawa. Sɛ w'amene hunu asiane (na adwadini a ne bo afu anaa berɛ a ɛresa a ɛrebubu mu ka ho) a, ade ketewa bi a wɔfrɛ no amygdala to ahokyere nsɛnkyerɛnneɛ. Hypothalamus fa na ɛto nhyɛsoɔ mmuaeɛ no, ɔsensɛn a yɛn mu dodoɔ no ara nim no sɛ ɔko anaa guan. Akoma bɔ den, home yɛ ntɛm, hormones hyɛ ma na ɛsiesie wo ma adeyɛ. Harvard Health kyerɛkyerɛ yei sɛ nkwagyeɛ nhyehyɛeɛ a ɛyɛ ntɛm a ɛfiti aseɛ ansa na w'aniwa fa nhyehyɛeɛ awie deɛ ɛrekɔ so koraa ho adwuma.

Saa nhyehyɛeɛ no yɛ kɛse ma asiane a wode bemmirika afiri. Ɛnyɛ adwuma ma nsonsonoeɛ nketewa. Sɛ nhyɛsoɔ no ano yɛ den a, adwene fa a ɛyɛ keka, a ɛyɛ adwennwene no yɛ komm, na deɛ wubetumi ayɛ no tew kɔ biribi a ɛbɛn ɔko, guan, anaa pɛnpɛnyɛ. Cleveland Clinic kyerɛ sɛ saa mmuaeɛ yi nyinaa, sympathetic nervous system, nipadua mmirikatu ade, na ɛkanyan. Adwuma mu haw pii deɛ wɔnhia mmirikatu ade no. Wɔhia bireeki ne tiri a emu da hɔ.

Enti sɛ wokora wo ho so pintinn wɔ berɛ a emu yɛ den a, woreho deɛ ɛboro tebea ahonom. Sɛ woma nnipa ntini nhyehyɛeɛ biribi a ɛyɛ komm a wɔbɛkenkan a, woboa ma adwennwene fa a ɛwɔ wɔn amene mu no kɔ so yɛ adwuma, berɛ pɔtee a ɔhaw a ɛwɔ wɔn anim no hia adwene ankasa.

Asomdwoeɛ ne komm nyɛ adeɛ koro

Ɛfata sɛ wokyerɛkyerɛ mu, ɛfiri sɛ nnipa fa yei bɔne. Sɛ woyɛ deɛ ne ho dwo no nkyerɛ sɛ wonyɛ hwee, wopene biribiara so, anaa biribiara nhaw wo. Ɛnkyerɛ sɛ wobɛmene deɛ wote nka na woayɛ anim a edwo wɔ nhyɛsoɔ a worenom mu ankasa so. Nnipa kenkan ɛno. Asomdwoeɛ atorɔ wɔ su a ɛbɛtumi abu, na ɛtaa puepue fa nkyɛn, wɔ kasamu a atwa ne edwa a ayɛ den mu, mpo berɛ a nsɛm no yɛ brɛoo.

Pintinnyɛ ankasa bɛn yei: wote nhyɛsoɔ no, na womma no nkyerɛ kwan. Wubetumi abɔ ɔhaw din pefee na woakora wo nne so saa ara. Wubetumi ayɛ deɛ ɔka sɛ tebea no yɛ den a wonyɛ deɛ ɔma ɛyɛ sɛ wiase awieɛ. Saa hyiamu no, nokware fa deɛ ɛyɛ aboɔden ho, a wonsa ntɛmntɛm wɔ mmuaeɛ mu, ne deɛ nnipa de wɔn ho to so ankasa.

Sɛnea wobɛyɛ ne nyinasoɔ

Wokyekye yei wɔ berɛ a wo ho dwo mu sɛnea ɛbɛwɔ hɔ ma wo wɔ berɛ a ɛyɛ den mu. Nneɛma kakra a ɛboa ankasa:

  • Si wo ankasa wo nipadua ho pintinn kane. Wuntumi mfa adwennwene nkɔ asomdwoeɛ mu ɛberɛ a wo nipadua wɔ ahokyere mu, na wuntumi mfa pintinnyɛ a wonni mma. Home tenten baako a wode firi mu brɛoo, nan wɔ fam, mmati ase, ansa na woaka biribiara. Saa home baako no tɔ ɛtam a ɛda nhyɛsoɔ ne wo mmuaeɛ ntam ma wo, baabi a tumi nyinaa fa fa hɔ.
  • Ma wo nne ne wo mmirikatu nyɛ brɛoo pɛɛ. Esiane sɛ nnipa rekenkan wo nsɛnkyerɛnneɛ no ara nti, ma wɔn deɛ ɛyɛ. Nne a ɛba fam, a ɛyɛ brɛoo, ne mmirikatu a ɛnyɛ ntɛm ka kyerɛ dan no ntini nhyehyɛeɛ sɛ wɔredi asiane no ho dwuma. Yei reyɛ adwuma ankasa, na ɛnyɛ agorɔ.
  • Bisa asɛmmisa a emu da hɔ sen sɛ wobɛyɛ biribi. "Ɛdeɛn na yenim ankasa kosi seesei?" twe dan a ɛrekeka san kɔ adwennwene fam na ɛfiri ehu ho. Ɛsane kyerɛ sɛ deɛ ɛsɛ sɛ yɛyɛ a edi hɔ ne sɛ yɛbɛte ɔhaw no ase, na ɛnyɛ sɛ yɛhwehwɛ obi a yɛde bɛto so.
  • Bɔ nhyɛsoɔ no din a wonkyerɛ no mu kɛse. "Yoo, yei yɛ deɛ ɛyɛ den, momma yɛnnye no asinasin" ketewa tumi si kuw mũ. Wugye nokwasɛm to mu, deɛ ɛma woyɛ nokware, na woresane akyerɛ sɛ wubetumi adi ho dwuma, deɛ ɛma obiara amene tena dan no mu.
  • Nyɛ ahohia a ɛnni hɔ. Nhyɛsoɔ bi yɛ nokware na ebi yɛ keka a ɛtra a ɛrehwehwɛ baabi a ɛbɛtena. Sɛ woyɛ deɛ ne ho dwo no, ne fa baako ne sɛ wobɛpo sɛ wode ehu a ɛmma obiara mfasoɔ bɛsoa akyiri.

Ɛno biara nhia dibea. Onipa foforɔ a wagye adwuma a ɔbisa asɛmmisa baako a ɛsi pintinn wɔ frɛyɛ a basabasa wɔ mu no redi saa frɛyɛ no anim. Nnipa kae obi a wɔtumi de wɔn ho too no so berɛ a nneɛma yɛɛ den, na saa nkaeɛ no na ɛkyekye ahotosoɔ, mpɛn pii ansa na adwumakuw nhyehyɛeɛ krataa no hunu.

Dan a wobɔ no berɛ tenten mu

Akatua a ɛware wɔ ha, na ɛfa deɛ ɛbɛtumi ayɛ yie berɛ a nnipa nsiesie wɔn ho mma asiane wɔ wo ho ho.

Amy Edmondson, Harvard nhwehwɛmufoɔ a ɔwɔ adwene mu ahobammɔ adwene akyi no, de mfeɛ pii akyerɛ sɛ akuw yɛ wɔn adwuma a ɛyɛ papa na ɛyɛ nokware kɛse berɛ a nnipa te nka sɛ ahobammɔ wɔ hɔ ma wɔakasa, abisa asɛmmisa a ɛyɛ aniwu, na wagye mfomsoɔ atom a wɔnhwɛ kwan sɛ wɔbɛtwe wɔn aso. Saa ahobammɔ no nnyini wɔ dan a emu yɛ hyew na ɛyɛ keka mu. Ɛyini wɔ dan a sɛ biribi kɔ bɔne a, pintinnyɛ yɛ deɛ ɛyɛ daa, baabi a wobetumi de ɔhaw ato ɛpono so na woahwɛ no sen sɛ ɛbɛto frɛyɛ.

Wobɔ saa tebea ahonom no ho mboa berɛ biara a wokora wo ho so pintinn wɔ nhyɛsoɔ ase. Mmuaeɛ a edwo baako berɛ biara, worekyerɛkyerɛ nnipa a wɔatwa wo ho ahyia sɛ ahobammɔ wɔ hɔ ma nokwaredie wɔ ha, sɛ wubetumi atumi atena mfomsoɔ akyi, sɛ wobetumi adi nneɛma a emu yɛ den anim sen sɛ wobɛsie no. Ɛno yɛ akyɛdeɛ ankasa a wode bɛma dwumadikuw, na wubetumi afiti aseɛ de ama ɛnnɛ, firi baabiara a wote.

Asɛm bi a ɛfa deɛ emu yɛ den ho. Sɛ wuhu sɛ wuntumi nsi wo ho pintinn ankasa, sɛ adwuma ama woreyɛ adwuma wɔ ahokyere mu nna pii, sɛ nhyɛsoɔ no di w'akyi ba fie ne wo nna mu a, ɛfata sɛ wode di no aniberesɛm. Sɛ woyɛ deɛ ne ho dwo ma obiara foforɔ na wo deɛ worebubu mu komm wɔ ase a, ɛnntumi nkɔ so. Ɛno yɛ berɛ a ɛfata sɛ wode ne dɔkota anaa adwenemuhaw ɔkamfo bɛkasa. Sɛ wohwɛ wo ankasa wo ntini nhyehyɛeɛ so a, ɛnyɛ adeɛ a ɛne sɛ woyɛ asomdwoeɛ teasefoɔ ma afoforɔ no nni nkitahodie. Ɛno ne deɛ ɛma ɛkyɛ.

Nsɛm a ɛfiri

Ansa na wobɛkɔ, kasɛm tiawa bi fa ɔhwɛ ho

KEEP CALM de adesua nnwinnadeɛ a wode boa wo ho a wontua hwee ma. Eyi nyɛ ayaresa afotuo, yare ho nhwehwɛmu, anaa adwene ho ayaresa, na ɛnnsi ɔbenfoɔ hwɛ ananmu. Sɛ biribi wɔ ha a ɛkyerɛ sɛ ɛboro daa nhyɛso so a, sɛ wobɛfrɛ ɔbenfoɔ no yɛ anammɔntuo a emu yɛ den na nyansa wɔ mu.

If you are in crisis or thinking about harming yourself, you are not alone. In the US, call or text 988 (Suicide & Crisis Lifeline, 24/7), text HOME to 741741 (Crisis Text Line), or call 911 in an emergency.