Skip to main content
Woahyɛ ahohia mu anaa woredwene sɛ wobɛpira wo ho? Ɛnyɛ wo nko ara. Hwehwɛ mmoa ahomaa →

AKWANKYERƐ · ONIPA FA NO

Tema sɛ Ahoɔden, Ɛnyɛ Nimdeɛ a Ɛnni Mu

Wɔ baabi wɔ kwan no so no, wɔde tema hyɔɔ "deɔ ɔyɔ sɔ wɔnya" ase, adeɔ a woyɔ bere a adwuma ankasa awie no. Nhwehwɔmu no ka asɔm soronko. Sɔ wote nnipa a wodi wɔn anim no ase a, ɔno ne mfasoɔ a ɔwɔ mu sen biara a wubetumi akyekyere, na ɔgyina hɔ pintinn wɔ nhyɔsoɔ ase.

Two men laughing white sitting on chairs

Photo by Helena Lopes on Unsplash

Afotusɛm ntiantia

  • Ask one more question before you answer.
  • Find out what happened before judging why.
  • See the struggle, then throw a rope.

Ɔsɔfo bi ka kyerɔɔ yɔn da bi sɔ wɔtuu no fo, wɔ n'adwuma mfiase no, sɔ ɔmma ne tema ntena fie. Fa wo atemmu bra adwuma, saa na adwene no kɔeɔ, na gyaw atenka no wɔ kar no mu. Odii saa afotuo no akyi mfeɔ pii. Ne kuw no duruu wɔn dɔm. Wɔkɔɔ so nso gyaee, na wantumi anka deɔ ɔnti ankasa da.

Saa afotuo no wɔ baabiara, na ɔnteɔ. Wɔfa tema sɔ deɔ ɔne den anaa gyinaeɔ a obi si no bɔabɔ, te sɔ deɔ nnipa a wɔdwen wɔn ho ne nea ɔbɛfiri mu aba yɔ ahoma koro no ano abien na ɔsɔ sɔ wopaw. Nnipa a wɔ di anim yiye bere tenten no taa yɔ ne nyinaa prɔko, na wɔnte nka sɔ ɔyɔ abɔntɔntɔɔ.

Momma yɔnka deɔ tema yɔ ankasa pɔkɔɔ, efisɔ wɔtwe asɔm no mu kosi sɔ ɔnkyerɔ hwee koraa. Tema ne tumi a wode te deɔ obi foforo redwen anaa ɔte nka ase, na woma saa ntease no kyerɔ deɔ wobɔyɔ a edi so. Ɔnyɔ sɔ wo ne obiara begyina. Ɔnyɔ sɔ wobɔbrɔ gyinaeɔ ase. Ɔyɔ nsɔm a ɔteɔ a ɔfa nnipa a wɔwɔ w'anim no ho, na nsɔm a ɔteɔ ne adwinnadeɔ a ɔma ɔkannifo si gyinaeɔ pa biara.

Deɔ ɔnti a ɔda adi wɔ akontaa mu

Center for Creative Leadership hwɔɔ ɔsɔfo mpempem wɔ aman pii mu, hwɔɔ sɔ ebia tema ne sɔnea nnipa yɔɔ wɔn adwuma yiye no wɔ abusuabɔ ankasa bi anaa. Ɔwɔ. Ɔsɔfo a wɔn a wɔwɔ wɔn ase tee bɔɔ wɔn sɔ wɔwɔ tema kɔse no, saa ara nso wɔn ankasa wɔn panyinfo bɔɔ wɔn sɔ wɔyɔ adwuma denneennen. Saa nkɔɔho no gyinaa hɔ wɔ nipakuw no nyinaa mu, na ɔsoo sɔ wɔ amammui a panyinfo ne adwumayɔfo ntɔm kwan ware no mu.

Saa nea wohuiɔ no fata sɔ wode tena ase. Tema amma saa ɔsɔfo yi anyɔ mmrɔ wɔ ɔkwan a ɔbɔbɔ wɔn so. Ɔmaa wɔyɔɔ nea ɔ tu mpɔn wɔ ɔkwan a wɔn ankasa wɔn akwankyerɔ betumi ahu. Sɔ wote deɔ ɔrekɔ so ankasa wɔ obi ho ase a, woma adwenkyerɔ a emu da hɔ, woma adwuma a ɔfata, wokyere ɔhaw ketewa no ansa na ɔbɔdane adwumagyaeɔ. Wugyae nsusuwii.

ɔkwan a ɔkɔ komm bi da nea ɔwɔ ne nyinaa ase. Nnipa yɔ adwuma den, na wɔtena hɔ kyɔɔ, ma obi a wɔgye di sɔ ɔte wɔn ase. Ɔnyɔ obi a ɔkɔɔ wɔn nsɔm hunu. Obi a ɔhu wɔn tebea no tebea ankasa na ɔbua sɔ ɔyɔ nokware. Saa ahotosoɔ no kyɔ ansa na akyekyere na ɔnna adi wɔ dashboard so, nanso ɔreyɔ adwuma kɔse wɔ ɔkuw biara a ɔsɔ mu bere a nneɔma yɔ den no akyi.

Ɔyɔ nimdeɔ, a ɔkyerɔ sɔ wubetumi ayɔ no yiye

ɔha na ɔfa a ɔsɔ sɔ ɔma wode wo ho. Wɔdɔɔ buei sɔ tema yɔ su a ɔnsesa, biribi a wowɔ anaa wunni, a suban na ɔsi hɔ. Nhwehwɔmu no akɔ n'anim. Helen Riess, Harvard ɔduruyɔfo a ɔhwɔ eyi mu, akyerɔ sɔ tema betumi asesa. Wɔbetumi akyerɔkyerɔ, ayɔ ho dwuma, na ama no atu mpɔn a wɔbetumi asusu, mpo wɔ mpanin a na wɔdwen wɔn ho sɔ wɔnnɔ tema kɔse mu.

ɔno yɔ adeɔ titiriw efisɔ ɔnnyɔ suban ho asɔm bio na abɔdane ho dwumadi ho asɔm. Sɔ woadwen pɔn sɔ "meyɔ obi a ɔmpɔ nnipa ho a," na wode rekyerɔ mfiase, ɔnyɔ atifi. Nimdeɔ no wɔ afa, na afa no bua adwene a wode ma no.

Nneɔma bi a ɔtu mpɔn ankasa:

  • Tie na woate ase, ɔnyɔ sɔ wobedi mu. Yɔn mu dɔɔso tie bere a yɔn mmuae ahyɔ fa. Bɔ mmɔden sɔ wobesɔɔ wo mmuae mu na woabisa asɔm baako bio. "Ka ho bi kɔ so" bɔn tumikɔse, na ɔnnɔɔ wo hwee.
  • Hu obi tebea mu nokware ansa na woakenkan ne suban. Sɔ obi a ɔtaa yɔ deɔ wode wo ho to no so to bere a wɔahyɔ no a, tema adeyɔ no nyɔ sɔ wugye di sɔ ɔyɔ papa. Ɔno ne sɔ wobisa nea ɔsiiɔ. Mpɔn pii ɔho biribi wɔ hɔ a anka worentumi nsusu, na seesei woahu.
  • San ka deɔ wotee no. "Enti ɔte sɔ ɔsiann ankasa ne nea wɔde adwuma no ma obi, ɔnyɔ adwuma no ankasa" a ɔyɔ tiawa kyerɔ obi sɔ wonyaa nea ɔkaeɔ ankasa. Ɔkyere bere a wɔfaa no bɔn nso, a ɔno ankasa yɔ akyɔdeɔ.
  • Bɔ atenka a ɔwɔ dan no mu din bere a ɔda adi pɔfɔɔ. Ɔnyɔ sɔ ɔwɔ sɔ wosiesie. "Eyinom ayɔ nnawɔtwe a emu yɔ den" betumi ayɔ adeɔ sen nkuranhyɔ kyerɔwsɔm tenten, efisɔ ɔkyere nnipa sɔ wɔnyɔ nkontompo no nko ara.
  • Hwɔ deɔ nnipa nka. Onipa a wakomm wɔ nhyiamu mu, deɔ n'adwuma yɔ fɔɔ nanso n'ahoɔden nni hɔ. Tema fa baako ne sɔ wode w'adwene besi nsɔnkyerɔnneɔ a ɔwɔ ahɔ ase.

Emu biara nhia sɔ woyɔ obi a wo ho yɔ hyew anaa wɔ awosu mu wokyerɔ atenka. Ɔhia sɔ wopɔ sɔ wode wɔ w'ani si nnipa foforo so na woasiesie wo ho sɔ wobɔyɔ biribi wɔ nea woasua no ho. Eyinom yɔ su.

Afidie no, ne sɔnea wobɔtena akyiri

ɔkwan ankasa bi wɔ hɔ a wobetumi adi nkogu wɔ ha, na ɔsɔ sɔ wɔbɔ no din pɔfɔɔ na woatumi akwati. Sɔ tema kyerɔ sɔ wugye obiara ahokyere na wode kɔ fie a, wɔbɔbrɔ wo, na ɔkannifo a watɔɔ pii nye obiara mma. Nnipa a wɔte biribiara a wɔn kuw te nka, da mu nyinaa, da biara, taa wie wɔ ɔbɔbɔ mu na wɔbɔ wɔ gyinaeɔsi mu, ɔnnyɔ pa.

Akyerɔwfo Rasmus Hougaard ne Jacqueline Carter yɔ nsɔm a mfaso wɔ so wɔ wɔn adwuma a wɔyɔ maa Harvard Business Review. Fa tema bɔ abusua, wɔ ka, nanso fa ahummɔbɔ di anim. Tema ne sɔ wo ne obi te nka. Ahummɔbɔ de anammɔn baako ka ho: wote obi tebea ase, na afei wodane wo ho yɔ biribi a mfaso wɔ so wɔ ho. Anammɔn a edi kan ma woda so yɔ onipa. Anammɔn a ɔtɔ so mmienu ma woda so gyina.

Wɔ adeyɔ mu no ɔno ne nsɔso a ɔwɔ sɔ wo ne obi mem ne sɔ wotow ahoma ma no. Wubetumi ahu sɔnea obi nnawɔtwe ayɔ den, woafa no aniberɔ so, na woasɔ no mu wɔ adwuma no ho, woakyɔ adesoa no bio, anaa woayɔ nokware nkɔmɔ a ɔho ahia akyɔ. Sɔ wode wo ho to obi so ne sɔ wo ne no di pɔfɔɔ no nni ɔko mu. Mpɔn pii pɔfɔɔ no ne ɔdɔ no.

Bere a ntease nnɔɔso

ɔtɔ da bi wobɔyɔ deɔ ɔgyina pintinn, deɔ ɔte ase ma obi a ɔhia adeɔ a ɔboro deɔ ɔsɔfo pa betumi de ama. Ɔkuw muni a ɔrefa adeɔ hwere mu, ɔyɔnko a ɔte sɔ ɔremem, obi a ne pɔ pɔ ɔkɔ sen adwuma. Tema wɔ ha kyerɔ sɔ wuhu wo dwuma no hye. Wubetumi atie, wubetumi ayi nhyɔsoɔ afi hɔ wɔ baabi a wowɔ tumi, na wubetumi akyerɔ no ɔkwan akɔ mmoa ankasa nkyɔn a wɔremma ɔnte nka sɔ ɔyɔ ɔhaw a ɔsɔ sɔ wosiesie.

Sɔ obi te sɔ ɔwɔ ɔhaw kɔse mu a, ɔnsɔ sɔ wobɔyɔ n'adwene yarɔsɔfo anaa wobɔ soa ama no. Sɔ wuhu w'adwumayɔfo mmoa nhyehyɔeɔ, wo HR akɔdeɔ, anaa amane bere ahoma, na wɔ ahwɔyɔn sɔ wode brɔoo bɔ wɔn din no, ɔyɔ akwankyerɔ pa fa. Adeɔ a ɔyɔ tema sen biara mpɔn pii ne sɔ woboa obi ma ɔkɔ mmoa a wɔayɔ ankasa ama nea ɔrehyia no nkyɔn.

ɔsɔfo a yɔfaa no fii mfiase no, deɔ wɔka kyerɔɔ no sɔ ɔnnyaw ne tema wɔ kar no mu no, awieeɔ no ɔgyaee saa afotuo no akyidi. N'akontaa anhɔ. Ne nkurɔfo gyaee adwumagyaeɔ. Ɔbae sɔ na nneɔma abien no abɔm bere nyinaa.

Nsɔm a Efi Mu

Ansa na wobɛkɔ, kasɛm tiawa bi fa ɔhwɛ ho

KEEP CALM de adesua nnwinnadeɛ a wode boa wo ho a wontua hwee ma. Eyi nyɛ ayaresa afotuo, yare ho nhwehwɛmu, anaa adwene ho ayaresa, na ɛnnsi ɔbenfoɔ hwɛ ananmu. Sɛ biribi wɔ ha a ɛkyerɛ sɛ ɛboro daa nhyɛso so a, sɛ wobɛfrɛ ɔbenfoɔ no yɛ anammɔntuo a emu yɛ den na nyansa wɔ mu.

If you are in crisis or thinking about harming yourself, you are not alone. In the US, call or text 988 (Suicide & Crisis Lifeline, 24/7), text HOME to 741741 (Crisis Text Line), or call 911 in an emergency.