Skip to main content
Woahyɛ ahohia mu anaa woredwene sɛ wobɛpira wo ho? Ɛnyɛ wo nko ara. Hwehwɛ mmoa ahomaa →

ABUSUABɔ · ɛHYE A WO DE TO HO

Sɛnea Wobɛto ɛhye A Ahonim Bɔne Nni Mu

Sɛ woka “dabi” kyerɛ obi a w’ani gye ne ho ho a, ebetumi ama wo yam ahyehye wo nnɔnhwerew pii. Ɛha yɛkyerɛ deɛ enti a ahonim bɔne ba, deɛ enti a ɛnyɛ adanseɛ sɛ woayɛ biribi bɔne, ne sɛnea wode ayamye bɛto ɛhye a woreankyerɛ wo ho ase da no nyinaa.

A person writing on a piece of paper

Photo by Kelly Sikkema on Unsplash

Afotusɛm ntiantia

  • Name the need under your no first.
  • Let the no stand, skip the defense.
  • Practice on someone low-stakes first.

Atenka pɔtee bi wɔ hɔ a ɛdi ɛhye a woato akyi. Awieɛ koraa no, woka asɛm no. "Mintumi nnye eyi nnɛ dapɛn yi." "Merekɔ fie seesei." "Mesrɛ wo, mfa saa asɛm no mma wɔ mmofra anim." Na afei, sɛ́ anka ahomegyeɛ no, suro ketewa bi ba. Wosan kae no. Wodwene sɛ ebia woyɛɛ den dodo. Wokyerɛw nkrasɛm a ɛbɛbrɛ ase a wonsoma. Ahonim bɔne no ba ntɛm ara kɔsi sɛ ɛtumi yɛ sɛ adanseɛ sɛ woayɛ mfomso.

Ɛnyɛ saa. Ahonim bɔne no ne ɛhye no yɛ nneɛma mmienu a ɛsono emu biara, na sua sɛ́ wobɛhunu mu nsonsonoeɛ sesa sɛnea biribiara kɔ so.

ɛhye yɛ nsɛneɛ bi a ɛkyerɛ baabi a wo wieɛ na obi foforɔ hyɛ aseɛ. ɛyɛ gyinaeɛ a ɛfa w’ankasa nneyɛeɛ, wo bere, w’ahoɔden, deɛ wobɛyɛ ho fa ne deɛ worenyɛ ho. Adeɛ a nnipa taa fa no mfomsoɔ kwan no ne sɛ wodwene sɛ ɛhye yɛ ɛkwan a wode di obi foforɔ so. ɛnyɛ saa. Cleveland Clinic ka no pefee: ɛhye ahoɔden pa nni obi foforɔ so tumi, ɛda wo ankasa ahiadeɛ adi. Wonkyerɛ wo nuabaa sɛnea ɔntena ase. Woreka deɛ wobɛtumi de ama ne deɛ worentumi mfa mma seesei akyerɛ no. Wɔyɛ nneyɛeɛ a ɛsono ne ho koraa, na wo nko ara na ɛsɛ sɛ woyɛ mu baako.

Deɛ enti a ahonim bɔne ba koraa

Ahonim bɔne, wɔ ne so kwan a mfasoɔ wɔ ho mu no, yɛ nsɛnkyerɛnneɛ a ɛkyerɛ sɛ woabu w’ankasa gyinapɛn so, sɛ woapira obi anaa woabu bɔhyɛ so. ɛyɛ kɔkɔbɔ pa a ɛsɛ sɛ wonya. ɔhaw no ne sɛ kɔkɔbɔ no tumi yɛ deɛ ɛnyɛ ne kwan so. ɛtumi bɔ ɛnyɛ sɛ woayɛ biribi bɔne nti, na mmom sɛ woayɛ biribi a wonni ho nimdeɛ nti.

Sɛ wonyinii wɔ efie a na w’adwuma ne sɛ wobɛma asomdwoeɛ atena hɔ, anaa sɛ wobɛhwɛ baabi na woahwɛ obiara ahiadeɛ so ansa na woahwɛ wo deɛ so a, ɛnneɛ "dabi" ka tumi yɛ sɛ mfomsoɔ ankasa mpo bere a ɛyɛ adeɛ a ɛyɛ apɔmuden sen biara a anka wobɛyɛ. Mayo Clinic kyerɛkyerɛ mu yie: ahonim bɔne no taa san kɔ gyidie hunu a yɛfaa bere tenten ni so, gyidie a ɛkyekyere yɛn boɔ ma yɛn so dwumadie komm. Adwene a ɛda atenka a ɛnyɛ dɛ no ase yɛ biribi a ɛte sɛ, *me boɔ gyina deɛ meyɛ ma nnipa so.* Enti bere a wogyae adeyɛ no, kɔkɔbɔ no teateam sɛ wo boɔ wɔ asiane mu.

ɛfata sɛ wode bere kakra tena ho dwene, ɛfiri sɛ ɛsesa osuahunu no nyinaa ho adwene. Wo boɔ nnyina deɛ woyɛ so. Wonnya mfiri adwumayɛ baako biako, anaa adɔeɛ baako biako mu. Sɛ wugye di ankasa, sɛ ɛyɛ kakra mpo a, ahonim bɔne no hwere ne so tumi no bi. Wofiri aseɛ te aseɛ sɛ deɛ ɛyɛ ankasa. ɛnyɛ atemmuo. ɛyɛ ɔtaeɛ dada bi a ɛrebɔ wɔ ne bere mu.

ɛka a ɛwɔ sɛ wonto ɛhye da no

Nnipa a wɔ ne ɛhye di asi no taa ka kyerɛ wɔn ho sɛ wɔreyɛ ayamyɛ. ɛtɔ da a wɔyɛ saa. Nanso ɛboɔ ahintaeɛ bi wɔ hɔ, na ɛtaa ba pɛnkoro.

Sɛ woka "aane" kyerɛ biribiara a, nkakrankakra woresa adeɛ a na wopɛ sɛ wode ma no. Woyɛ tea, tia, na wopaepae ntɛm. American Psychological Association ka baabi a saa kwan no de kɔ no pefee: ɛhye ahoɔden a ɛnni hɔ yɛ ɛkwan ntɛm a ɛkɔ ɔbrɛ a emu yɛ den (burnout) mu, na nnipa a wɔabrɛ saa no nyɛ adeɛ biara yie, wɔ efie ne adwuma. Asɛm no yɛ nwanwa. Ɔdɔ a wode ma dodo a ɛsɛ sɛ ɛma woyɛ ɔhokafoɔ anaa ɔwofoɔ anaa adwumayɛfoɔ pa no ankasa na awieeɛ no ɛma wonni hwee a wode bɛma wɔn.

Abusuabɔ mu ɛka nso wɔ hɔ. ɛhye a wonka no da no nyera. ɛkɔ ase na ɛdane abufuhyɛ. Wokɔ so ba, kɔ so yɛ adeɛ no, na komm wofiri aseɛ kan kɔdɔ. Onipa foforɔ no a na onnim sɛ nsɛneɛ bi wɔ hɔ no, ɔnnim sɛ watra so. "Dabi" pefee a wode ma ntɛm wɔ ayamyɛ mu no bɔ abusuabɔ no ho ban yie sen "aane" a awieeɛ no wobɛnya abufuo wɔ ho.

ɛhye nyɛ ɔfasuo, na ɛnyɛ ahunahuna gyinaeɛ

Adeɛ bi a ɛma ɛhye yɛ deɛ ahonim bɔne ahyɛ no ma no fa bi yɛ suro komm bi sɛ ɛyɛ basabasayɛ, sɛ wode bi to hɔ kyerɛ sɛ woreto obi mu anaa worehunahuna no. ɛfata sɛ yɛpaepae saa nneɛma yi mu, ɛfiri sɛ ɛnyɛ adeɛ koro.

ɔfasuo siw obiara kwan, bere nyinaa, ɛmfa ho deɛ ɔyɛ biara. ɛyɛ deɛ nnipa si bere a wɔapira wɔn mmɔho a ɛkɔ akyiri kɔsi sɛ wɔgyae sɛ wɔbɛma obiara abɛn. ɛhye te sɛ ɛpono bi a wo na wodi so. Wo na wokyerɛ deɛ ɛbɛba mu ne deɛ ɛbɛka akyi, na wobɛtumi abue ama nnipa a wɔafata. ɛhye no botaeɛ ne sɛ ɛbɛma woakɔ so abata nnipa ho dwoodwoo, ɛnyɛ sɛ ɛbɛma woatena ankonam.

ɛhye nso sono ɛno ne ahunahuna gyinaeɛ, ɛwom sɛ ɛtumi te sɛ ɛyɛ pɛ deɛ. Ahunahuna gyinaeɛ fa onipa foforɔ no nneyɛeɛ ho: *yɛ eyi anaa ɛbɛyɛ asiane.* ɛhye fa w’ankasa deɛ ho: *deɛ mɛyɛ ni.* "Gyae nsã nom anaa mɛkɔ" pɛ sɛ ɛdi obi foforɔ gyinaeɛ so. "Sɛ nsã wɔ adidie no ase a, mɛkɔ fie ntɛm" kyerɛ deɛ wobɛyɛ nkoa, na ɛgyae onipa foforɔ no ma ɔn'ankasa di ne gyinaeɛ ho dwuma. Saa nsonsonoeɛ no ne adeɛ no nyinaa, na ɛyɛ gyinapɛn korɔ a Cleveland Clinic kyerɛ bere a ɛka sɛ ɛhye da w’ahiadeɛ adi sen sɛ ɛbɛfa tumi no. Wonkyekyɛ nkyerɛkyerɛ. Woreka deɛ ɛsɛ sɛ nnipa hwɛ kwan firi wo hɔ. ɛno enti na ɛhye ankasa gyina hɔ pintinn mpo sɛ onipa foforɔ no nsesa da no. ɛnnyina wɔn so.

Sɛnea wobɛto bi a wonni mu kyinkyimii

Eyinom mu biara nkyerɛ sɛ ɛsɛ sɛ ɛhye yɛ deɛ ayɛ nwunu anaa ɛba ntɛm. ɛrenyɛ saa, mfiaseɛ no. Nanso ɛkwan bi wɔ hɔ a wode yɛ a ɛkura nsɛneɛ no ne abusuabɔ no nyinaa mu bere korɔ.

  1. Ma ɛnna wo adwene mu ansa na woakasa. Worentumi mmisa deɛ wonkabɔ din. Fa bere kakra dwene ahiadeɛ ankasa a ɛda wo nneyɛeɛ ase no ho. ɛyɛ ahomegyeɛ pii? Nsakraeɛ a ɛba mmerɛ a aka kakra mu kakraa? Sɛ wɔnkasa ntia wo wɔ baguam? Wo ho nimdeɛ di kan. Sɛnea wo ho da hɔ kyerɛ wo ho pefee no, saa ara na w’ani bɛdwo bere a worekasa.
  2. Ma ɛnyɛ tiawa, na fa ho. Ka ɛhye no wɔ kasa pa mu na sianka ɔpɛ a ɛbɛma woasie no wɔ nkyerɛkyerɛmu nkyekyɛmu enum ase. "Mintumi nnye nnipa nsra afe yi." ɛno yɛ kasamu a ɛwie pɛyɛ. Fa "me" sen "wo" sɛnea ɛbɛda hɔ sɛ asɛm a ɛfa wo ho, ɛnyɛ soboɔ a ɛfa wɔn ho.
  3. Ma "dabi" nyɛ mmuaeɛ no nyinaa. Wonni ɛka sɛ wobɛyɛ ho banbɔ sɛ worebɔ wo bere anaa w’asomdwoeɛ ho ban. Nkyerɛkyerɛmu dodo to nsɛmminisɛm so, na ɛkyerɛ, kɔsi wo mpo, sɛ wususu sɛ wuhia kwan. Wonhia.
  4. Hwɛ kwan ma ɔgyenaeɛ kakra ansa na waka. Hyɛ ahomegyeɛ baako wɔ abisadeɛ no ne wo mmuaeɛ ntam. "Ma menhwɛ na mɛsan abɛka akyerɛ wo" tɔ kwan ma wo a wode bua firi wo gyinapɛn mu sen w’atenka a ɛpɛ sɛ ɛsɔ ani.
  5. Gyina pintinn bere a wɔsɔ no hwɛ. Nnipa bi bɛpia. ɛno yɛ nsɛm, ɛnyɛ adeɛ a ɛsɛ sɛ wode brɛ ase.

Saa asɛm a etwa toɔ no fata ne bere ankasa.

Bere a obi pia wo

ɛnyɛ ɔpia biara na ɛyɛ deɛ ɛfata. Ebi yɛ ahonim bɔne ho ahunahuna, deɛ Cleveland Clinic kyerɛkyerɛ sɛ atenka mu nnaadaa nhyɛsoɔ a ɛdane wo asɛdeɛ atenka so ma woayɛ deɛ obi pɛ. Wobɛhunu kasa no. "Nneɛma nyinaa a mayɛ ama wo akyi." "Megye di sɛ me ara mehwɛ no, sɛnea daa." "Sɛ w’ani gye me ho ankasa a, anka wobɛyɛ."

Deɛ ɛsɛ sɛ wokura bere a wote no ni: ahonim bɔne ho ahunahuna no resi ɛfiri sɛ ɛhye no reyɛ adwuma. Nhyɛsoɔ no fa nsɛneɛ a woato no ho pɛɛ, na ɛno kyerɛ sɛ na nsɛneɛ no yɛ ankasa na ɛduruu. Wobɛtumi atena yam yɛ adɔeɛ a wonkɔ baabiara. Biribi a ɛte sɛ, "Mete sɛ w’ani nnye, na me deɛ mintumi nyɛ eyi," gye onipa no toɔ a wo gyinapɛn no nguanee. Ennhia sɛ wodi akyinnyeɛ no nkonim. Deɛ ɛsɛ sɛ woyɛ ara ne sɛ wonnyaa wo ho mu wɔ mu.

Sɛ obi kɔ so twitwa ɛhye korɔ no ara so, bio ne bio, ɛmfa ho sɛnea wode ayamyɛ kura mu no, saa nneyɛeɛ no fata sɛ wohyɛ no nsow. Onipa a ɔbu wo no awieeɛ no bɛbu wo "dabi" no. Ahonim bɔne ho ahunahuna a ɛkɔ so daa yɛ ne ankasa mmuaeɛ bi fa abusuabɔ no ho.

Sɛnea ɛte ankasa wɔ aso mu

Suro a ɛba ansa na ɛhye reba no, dodoɔ no ara fa sɛ wonnim nsɛm no. Nsɛneɛ no te wo tirim sɛ akasakasa a emu nna hɔ na ɛyɛ hu. Sɛ wonya kasamu ankasa a wasiesie a, ɛtew. Eyi ne osuahunu korɔ no ara wɔ adan a ɛgu adi mu.

  • Sɛ ɛyɛ ɔwofoɔ a ɔfrɛ bere a woreyɛ adwuma a: "M’ani gye ho sɛ me ne wo bɛkasa. Mintumi nnye telefon no awia, nanso mɛsan afrɛ wo anwummerɛ biara." Woabɔ anohyeto no din na woama abusuabɔ no wɔ ahome korɔ no mu.
  • Sɛ ɛyɛ adamfo a ɔka n'asɛm dɔnhwere baako anadwo biara a: "Mepɛ sɛ megyina wo akyi. Mewɔ bɛyɛ simma dunum nnɛ anadwo, na afei ɛsɛ sɛ mekɔ." Wonto ɛpono no mu, woreka ne dɔnhwere akyerɛ no.
  • Sɛ ɛyɛ panin a ɔde adwuma gu wo so adwuma akyi a: "Mepɛ sɛ meyɛ adwuma pa wɔ eyi ho. Sɛ mɛyɛ saa a, ɛsɛ sɛ mefiri aseɛ ɔkyena anɔpa sen nnɛ anadwo." Hwɛ sɛ wɔde adwuma no na ɛto ho, ɛnyɛ anwiinwii.
  • Sɛ ɛyɛ ɔhokafoɔ a ɔka wo wɔ afoforɔ anim a: "Sɛ biribi reha wo a, mepɛ ankasa sɛ mete. Ɛsɛ sɛ ɛyɛ yɛn baanu nko ara, ɛnyɛ wɔ nnamfoɔ anim."

Abusuabɔ ahodoɔ ɛnan, su baako a wɔkyɛ. Bɔ anohyeto no din, ma ɛnyɛ tiawa, na baabi a wobɛtumi no, fa abusuabɔ no ka ho sɛnea onipa foforɔ no bɛte sɛ ɛhye no wɔ hɔ ma abusuabɔ no, ɛnyɛ asotwe ma no. Worente saa ayamyɛ no bere no nyinaa, na ɛno yɛ. Nsɛm no tumi kura ɔdɔ no mpo bere a wo nipadua mu nhonhom da so reti wo akyi.

Fa aseɛ ketewa, na nya wo ho ho boasetɔ

Ennhia sɛ wode obi a ɔyɛ den koraa wɔ w’asetena mu fi aseɛ. ɛno te sɛ wopɛ sɛ wonya nipadua ahoɔden a wobɔ mmirikatu tenten so wɔ da a edi kan no. Fa aseɛ baabi a asɛm ho hia sua. Pɔ nsamuabɔ a wompɛ. Ka kyerɛ adamfo bi sɛ wobɛtumi akasa simma du pɛ. Ma nkrasɛm a ɛho nhia ntwɛn nkɔsi anɔpa. ɛhye ketewa biara a ɛnyera, a ɔsoro nnhwe ase no, kyerɛ wo nipadua mu nhonhom biribi a na onnim: sɛ wobɛtumi ama obi werɛ aho na abusuabɔ no da so gyina hɔ.

Na hunu ahonim bɔne no a wonni akyi. Wobɛtumi ate yam ahyehyeɛ na woda so kura ɛhye no mu. Atenka nyɛ nkyerɛkyerɛ. Bere kɔ so a, sɛ wuboaboa adanseɛ ano sɛ "dabi" kaa nyɛ wo onipa bɔne a, nsamuabɔ no firi ne ho mu sane. ɛntɔ da a ɛyera koraa, na ɛnhia sɛ ɛyɛ saa. Wugyae kɛkɛ sɛ woma ɛbu atemmuo a ɛkura adeɛ no.

ɛhye bi yɛ den sen sɛnea sɛnea-wobɛyɛ asɛm bi bɛtumi adu. Sɛ nnipa a wɔresɔ wo anohyeto hwɛ no nni hɔ dwoodwoo, sɛ "dabi" biara gye wo deɛ ɛboro deɛ wobɛtumi atua so, anaa sɛ ahonim bɔne no mu yɛ duru ara kɔsi sɛ ɛrekɔ wo nna, w’akɔnnɔ, anaa onipa ko a woyɛ ho a, ɛno fata sɛ wode kɔ ɔyaresafoɔ a ɔhwɛ adwene mu hɔ. Wɔbɛtumi aboa wo ma woasan ahwehwɛ baabi a saa nneyɛeɛ yi fii aseɛ na woasi foforɔ wɔ ahoɔhare a ɛfata wo so. Sɛ wobisa saa mmoa no a, ɛnyɛ sɛ woantumi anhwɛ wo ho. ɛyɛ ɛhye foforɔ, deɛ ɛka sɛ wo yiyedie fata mmoa ankasa.

Mmeaeɛ a wonyaa nsɛm yi firii

Ansa na wobɛkɔ, kasɛm tiawa bi fa ɔhwɛ ho

KEEP CALM de adesua nnwinnadeɛ a wode boa wo ho a wontua hwee ma. Eyi nyɛ ayaresa afotuo, yare ho nhwehwɛmu, anaa adwene ho ayaresa, na ɛnnsi ɔbenfoɔ hwɛ ananmu. Sɛ biribi wɔ ha a ɛkyerɛ sɛ ɛboro daa nhyɛso so a, sɛ wobɛfrɛ ɔbenfoɔ no yɛ anammɔntuo a emu yɛ den na nyansa wɔ mu.

If you are in crisis or thinking about harming yourself, you are not alone. In the US, call or text 988 (Suicide & Crisis Lifeline, 24/7), text HOME to 741741 (Crisis Text Line), or call 911 in an emergency.