Afotusɛm ntiantia
- Jot the unfinished, then leave it.
- Guard your sleep like it matters.
- Name the one drain hurting most.
Ɔbrɛ bi wɔ hɔ a nna ntumi nsiesie. Wo da a wabrɛ, wonyane a wabrɛ, na bere a ɛda mfimfini no, na ɛsɛ sɛ ɔhome no ba nanso amma. Adwuma a na ɛyɛ wo anigye no ayɛ kwa. Abisade nketenkete tɔ wo so te sɛ deɛ ɛyɛ akɛseɛ. Woreyɛ nneɛma kwa na woredwen brɛoo sɛ adɛn nti na ɛsɛ sɛ wodwen ho sɛnea na woyɛ kan no.
Sɛ ɛno nim wo a, asɛm a ɛkyerɛ no betumi ayɛ burnout (ahodwoeɛ a ɛfiri brɛ). Na adeɛ a ɛho hia paa a ɛsɛ sɛ wohunu ansa ne sɛ ɛnyɛ suban mu sintɔ, ɛnyɛ nsɛnkyerɛnne sɛ woyɛ mmerɛw, na ɛnyɛ adansedie nso sɛ wuntumi nni wʼadwuma ho dwuma. Ɛyɛ mmuae a yɛhunu wɔ tebea bi a abisa wo pii sen sɛnea ɛde ama wo, akyɛ dodo.
Deɛ burnout yɛ ankasa
Wiase Apɔmuden Nhyehyɛeɛ (WHO) kyerɛ burnout ase sɛ ɔyareɛ bi a ɛfiri adwumayɛ mu ahohia a ɛkɔ so daa a wonsiesieiɛ yie. Wɔka ho asɛm wɔ akwan mmiɛnsa so: ahoɔden a asa, adwene mu kwantibea anaa atemmu a ɛsɔ wʼadwuma, ne adwene a ɛmem sɛ wuntumi nyɛ deɛ woyɛ no yie. WHO hwɛ yie frɛ no adwuma mu ade na ɛnyɛ aduruyareɛ, na wɔde to adwuma tebea no nko ara so, ɛnyɛ wʼabrabɔ nyinaa.
Saa mmiɛnsa-mu nhyehyɛeɛ no ho hia, efisɛ burnout sen ahoɔden a asa kɛkɛ. Ɔbrɛ no ne deɛ nnipa pii hunu kan. Nanso atemmu a ɛnam brɛoo no nso wɔ hɔ, ɔkwan a wofiri aseɛ te nka sɛ wo ne adwuma a na wugye di no antam atete anaa woadwen tia no. Na nea ɛtɔ so mmiɛnsa no wɔ hɔ, a ɛyɛ komm na ɛsɛe ade kɛse: adwene a deɛ woyɛ biara nnɔɔso, sɛ woredi nkogu ɛkwan biara a wode wo ho hyɛ mu.
Nyansapɛfo a ɔde mfeɛ pii susuw saa asɛm yi ho no, atenamu nimdefo Christina Maslach, hunuu sɛ saa nneɛma mmiɛnsa no di wɔn ho wɔn ho aduane. Ɔbrɛ twe wo kɔ atemmu mu, efisɛ wo ho a wode si akwan no yɛ ɔkwan a wode bɔ ahoɔden kakra a aka no ho ban. Atemmu di wo nkonimdie adwene no. Na deɛ woyɛ a ɛnyɛ yie no san ma woase teɛ. Ɛbɛyɛ kɔntɔnkɔntɔn, na ɛno bi ne deɛ enti na burnout yɛ den sɛ wode ɔhome nko ara befi mu.
Deɛ enti na akwantuo nsiesie
Yɛn mu dodo no ara asɔ deɛ ɛda adi no ahwɛ. Hyɛ den kɔduru akwamma no, na ɛno akyi hwe ase, na bio san ba a wʼahoɔden asan aba. Na nna kakra mu no, ɛyɛ adwuma. Nhwehwɛmu no foa deɛ ebia woate nka no so: burnout nsɛnkyerɛnne taa brɛ ase wɔ ɔhome ankasa a wofa firi adwuma mu te sɛ akwantuo bere mu. Asɛm no ne sɛ ɔhome no taa nkyɛ. Gye sɛ ahohia a ɛhyɛ ase no sesa, anyɛ saa a, burnout san ba bere a wosan kɔ adwuma mu akyi.
Yei ne adeɛ titire koraa a ɛsɛ sɛ wote ase wɔ ahoɔden a ɛsan ba ho. Burnout taa nfa ɔhome dodoɔ a wonya wɔ nnawɔtwe awieeɛ ho. Ɛfa nsonsonoeɛ a ɛtim wɔ deɛ wʼadwuma hwehwɛ ne deɛ wowɔ a wode ma no ntam ho, da biara da. Bere a wode home no sa nsɛnkyerɛnne no. Ɛnka deɛ ɛde baeɛ no.
Maslach adwuma, a ne dodoɔ no ɔne ne yɔnko Michael Leiter na wɔyɛeɛ, kyerɛ mmeaeɛ asia a saa ntotoeɛ a ɛnsɛ no taa te:
- Adwuma adesoa a emu yɛ duru dodo akyɛ dodo, a ahoɔden a ɛsan ba biara nni mu.
- Tumi, anaa ne hia, bere a wonni asɛm pii wɔ sɛnea, bere a, anaa deɛ woyɛ ho.
- Akatua, bere a animuonyam, akatua, anaa ntease a wonya no ne mmɔden a wobɔ no nhyia.
- Mpɔtam, bere a abusuabɔ a ɛwɔ adwuma mu no nyɛ den, ɛyɛ ankonam, anaa ɛmmoa.
- Atɛntenenee, bere a gyinaeɛ a wɔsi te sɛ deɛ wɔayɛ no kwa, animhwɛ buruburoo abu so, anaa wʼadwuma no nhunu.
- Gyinapɛn, bere a deɛ adwuma no hwehwɛ firi wo hɔ no ne deɛ wugye di no di asie.
Wonhia nea ɛsia no nyinaa ansa na woadi awerɛhow. Mpɛn pii no, emu biako anaa mmienu, a wɔayam no asram pii mu, no dɔɔso. Sɛnea Maslach aka no, burnout yɛ adwuma no sen sɛnea ɛyɛ onipa no. Saa nkyerɛkyerɛmu foforɔ no yi adesoa kɛse bi firi so. Sɛ ɔhaw no te mmeaeɛ bi wɔ tebea no mu a, ɛnneɛ wo ho a wobɛsiesie denneenden no ankasa na ɛnyɛ mmuae no nyinaa.
Sɛnea wobɛkyere no ntɛm
Burnout ntaa mmɔ ne ho dawuro. Ɛboa ano. Deɛ wode din bɛto nsɛnkyerɛnne a ɛdi kan no ma wo hokwan sɛ woyɛ ho biribi ansa na woakɔbɔ ɔfasuo no.
Hwɛ nipadua no kan, efisɛ ɛtaa kasa ansa na woasiesie wo ho sɛ wobɛgye atom sɛ biribi nteɛ. Ɔbrɛ a ɛtim a nna nka ho. Ti yareɛ, yafunu mu haw, honam ntoma a atim. Nsakraeɛ wɔ sɛnea woda anaa wodidi mu. Mayo Clinic kyerɛ sɛ adwuma burnout betumi ada ne ho adi sɛ ɔhaw a wode wʼadwene besi biribi so, abufuhyeɛ, ahoɔden a wuhia sɛ wobɛyɛ adwuma daa a ɛbɛtew so, ne sɛ wode wo ho bɛkɔ aduane, nnuro, anaa wo ho a wotwe firi nnipa ho mu.
Afei nsakraeɛ a ɛwɔ sɛnea adwuma te nka mu nso wɔ hɔ. Ehu a ɛba Kwasiada anwummerɛ. Atemmu a na enni hɔ afe a atwam. Sɛ woto nneɛma a na wode ho hia no twene. Sɛ wobu nnipa a wɔnyɛɛ hwee. Sɛ wokan nnɔnhwerew. Yeinom mu biako koraa nkyerɛ sɛ burnout abɔ wo. Emu pii a, sɛ ɛba na ɛtena hɔ a, ɛsɛ sɛ wode wʼadwene si so.
Nkitahodie kɔntɔnkɔntɔn nso wɔ nna ne burnout ntam a ɛho hia sɛ wohunu. Burnout ma ɛyɛ den sɛ woda yie, na nna a ɛnyɛ yie no ma burnout no mu yɛ den, biako di biako aduane. Sɛ woahunu sɛ wo anadwo no resɛe bere a wo nna no reyɛ den a, ɛno nni wʼadwene mu kɛkɛ. Sɛ wobɛbubu saa kɔntɔnkɔntɔn no mu, sɛ ɛyɛ kakra mpo a, ɛyɛ nneɛma a tumi wɔ mu a wobɛtumi ayɛ no mu biako, na ɛno nti na nna ho banbɔ san ba wɔ aseɛ ha.
Ahohia ne burnout nyɛ ade korɔ
Ɛboa sɛ wobɛtwe nsensanee wɔ mmienu no ntam, efisɛ wɔhwehwɛ mmuae ahodoɔ. Ahohia teteete taa fa pii ho: abisadeɛ pii dodo, nhyɛsoɔ dodo, wo nhyehyɛeɛ a ɛrehyeɛ. Wote nka sɛ wode wo ho ahyɛ mu dodo, ahyɛ den, woyɛ adwuma denneenden. Ahohia, sɛ ɛdɔɔso mpo a, taa da so gye di sɛ sɛ wubetumi adi nneɛma so nko ara a, wʼasɛm bɛyɛ yie.
Burnout bɛn "kakra dodo." Ɛyɛ pan a ɛba ma akyi. Baabi a ahohia yɛ "wo ho a wode hyɛ mu dodo" no, burnout yɛ "wo ho a wode firi mu." Baabi a nnipa a ahohia ahyɛ wɔn so te nka sɛ wɔ koma tu no, nnipa a burnout abɔ wɔn no taa te nka sɛ wɔn ho akyenkyene, ayɛ kwa, na wɔ ho akyere. Ahohia tumi pia wo sɛ wobɛyɛ pii. Burnout sa botaeɛ a wode bɛyɛ biara koraa. Mfasoɔ a ɛwɔ so: ahohia taa gye so wɔ wʼadesoa a wode bɛhwɛ no yie mu, na burnout taa hwehwɛ sɛ wosan wʼakyi na wosesa tebea no, na ɛnyɛ sɛ woyɛ tebea korɔ no ara mu adwuma denneenden.
Sɛ woyɛ ho mmɔden sɛ wobɛsiw kwan a
Bere a ɛyɛ pa ara a wode besiw burnout kwan ne ansa na aba koraa. Siw kwan no fa wo suban ho fã bi, na ɛfa tebea a woyɛ adwuma wɔ mu ho fã bi nso, na mpɛn pii no wowɔ tumi kakra wɔ ne mmienu so.
Yɛ ahoɔden a ɛsan ba ankasa wɔ nna teaa mu
Suban a ɛbɔ wo ho ban kɛse no nyɛ akwantuo a ɛkyɛ. Ɛyɛ tumi a wode wʼadwene befi adwuma ho bere a adwuma da no aba awieeɛ. Nhwehwɛmufo frɛ yei adwene mu kwantibea (psychological detachment), na ɛda adi sɛ ɛho hia paa: nnipa a wobetumi adum wɔn ho ankasa adwuma akyi no ka sɛ atenamu ɔbrɛ no su, na wɔn asetena no yɛ wɔn yie bere kɔ so. Wo ho a wode bɛyi no nkyerɛ sɛ wugyae sɛ wode wʼadwene si so. Ɛkyerɛ sɛ bere a wo nni adwuma mu no, na woamfa wʼadwene nsi ɔkyena ɔhaw so wɔ aduane pono ho komm.
Ade ketewa biako a wɔasɔ ahwɛ yie boa wɔ ha. Wɔ adwuma da no awieeɛ no, fa simma anum kyerɛw deɛ woanwie ne baabi, bere, ne sɛnea wobɛkɔ so ayɛ no. Sɛ wokyerɛw a, ɛma wʼadwene kwan sɛ ɛnto so. Adwumayɛfo a wɔyɛ saa no twe wɔn ho yie wɔ anwummerɛ mpo bere a wɔn adwuma adesoa yɛ duru.
Bɔ nneɛma a ɛho hia ho ban, titiriw nna
Yei te nka sɛ ɛyɛ mmerɛw dodo a ɛnsɛ sɛ wode wʼadwene si so, nanso ɛyɛ deɛ ɛdi kan tɔ ase wɔ nhyɛsoɔ ase. Nna a ɛkɔ so daa, nteɛ kakra, aduane ankasa, mmerɛ kakra wɔ abɔnten, ne nnipa a wɔnyɛ adwuma ho nkitahodie. Yeinom nyɛ akatua a wonya no akyi a ɔhaw no atwam. Wɔyɛ ahwɛyie a ɛma ɔhaw no mmma. Esiane sɛnea nna ne burnout kyekyere wɔn ho denneenden nti, sɛ wobɔ wo nna ho ban a ɛnyɛ adefoɔdeɛ sɛnea ɛte saa anadwo nnɔnnan a kɔmputa da so abue.
Hwehwɛ nneɛma nketenkete a wobɛtumi ayɛ ankasa
Ebia worentumi nsesa wʼadwuma adesoa anadwo biako. Wotaa tumi sesa biribi. Maslach afotuo da so wɔ nsakraeɛ nketenkete a ɛfiri ase kɔ soro mu sen sɛ wobɛtwɛn akyikyere kɛse. Wubetumi abɔ wʼadwene si bere fã biako ho ban anaa? Wopaw nhyiamu biako a ɛba daa? Wonya ntease wɔ deɛ nkonimdie hwehwɛ ankasa ho, sɛnea worennya mmɔden ngu nneɛma a obiara nsusuw ho mu? Tumi nketenkete a ɛsan ba no dɔɔso.
Nso ɛnkutoo
Burnout nya nkɔso wɔ ankonam mu, na ɛyɛ komm bere a wode kyɛ. Sɛ wʼadwumakuo no mu nnipa pii redi adwuma a ahoɔden asa wɔ mu a, ɛno yɛ amanneɛbɔ a ɛfa tebea no ho, ɛnyɛ suban a ɛhyiae. Dadwene a wɔkyɛ taa nya tumi sen sɛ onipa biako bɛma ne nsa so. Nkɔmmɔbɔ a emu da hɔ a wo ne sohwɛfo a wode wo ho to no so anaa wo ne nnipa a mo nyinaa wɔ asɛm korɔ mu betumi ayɛ mfitiaseɛ ma biribi ankasa a wobɛsesa.
Sɛ woadu mu dada a
Ebia siw kwan yɛ nkɔmmɔbɔ a ɛfa akyiri, efisɛ wode atra saa beaeɛ no. Wabrɛ, wʼani nni adwuma so, na wunnim sɛnea woaba ha. Ɔhome wɔ hɔ. Ɛtaa yɛ brɛoo sen sɛnea yɛpɛ, na ɛhwehwɛ ade pii sen ɔhome.
Fi aseɛ wɔ sɛ wobɛka nokware akyerɛ obi. Burnout ma woadwen sɛ fa hinta na kɔ so yɛ adwuma. Sɛ woka no de gye fi kasa mu, kyerɛ wo hokafoɔ, adamfo, anaa ɔdɔkota a, ɛbubu ntafowayie no kakra na ɛtaa de mmoa a na wuntumi nhunu bere a na wode wo nsa kura denneenden no.
Hwɛ deɛ ɛde baeɛ no yie, na ɛnyɛ nsɛnkyerɛnne no nko ara. Ɔhome a ɛtena hɔ taa fa nsakraeɛ a ɛfa tebea no ho biribi ho. Yɛ wʼankasa wo mmeaeɛ asia no ho nhwɛsoɔ. Emu biako na ɛreyam wo paa: adesoa no, tumi a enni hɔ no, atɛntenenee a enni hɔ no, gyinapɛn a ɛko no? Wonhia sɛ wosiesie ne nyinaa. Sɛ wode din to deɛ ɛso paa no ma a, ɛkyerɛ wo nsakraeɛ a ɛbɛho hia paa no.
Tew adesoa no so wɔ baabi, sɛ ɛyɛ bere tiawa mpo. Yei betumi akyerɛ sɛ wobɛsan asi mmere a wɔahyɛ, wode biribi ama obi, wode akwamma a woanya no di dwuma, anaa, mmeaeɛ bi mu, nkɔmmɔbɔ a emu yɛ den a ɛfa wʼadwuma ho. Ɛno mu biara nyɛ nkogu. Ɛyɛ nsonsonoe a ɛda ɔhome ne ahwehwe ntam.
San kyekyere nneɛma a ɛho hia no denneenden. Bere a wabrɛ no, nna, nteɛ, ne aduane a ɛkɔ so yɛ pii sen sɛnea ɛyɛ. Wɔyɛ mfomdeɛ a wo nhyehyɛeɛ hia sɛ ɛde foro firi mu. Kɔ brɛoo. Worehyɛ tankase a awo ma, na ɛno gye bere.
San wo ho bata biribi a ɛte sɛ ntease ho. Burnout pɛtɛw ade nyinaa, a wʼadwuma anaa wʼabrabɔ afã a na ɛho hia no ka ho. Worentumi mfa wʼadwene mfa wʼakwan nsan nkɔ ɔdɔ mu. Nanso sɛ wosan kɔ nnipa ne nnwuma a ɛyɛ deɛ ɛsom bo no nkyɛn kakra-kakra a, ɛtumi sɔ biribi a ɔbrɛ no dum no kakra-kakra.
Bere a ɛsɛ sɛ wofrɛ mmoa pii
Wo ankasa wo ho mmoa wɔ ɛhye wɔ ha, na sɛ wuhu no a, ɛyɛ nyansa bi. Burnout ne adwenemuhaw betumi ahwɛ sɛ wɔyɛ pɛ wɔ mu, na ɛtɔ da bi a wɔbom nantew. Sɛ adesoa no atrɛw afiri adwuma mu akɔ wʼabrabɔ nkae mu, sɛ woapa nneɛma a wotaa di ho anigye ho akyi, sɛ woda dodo anaa kakraa bi, anaa sɛ anidasoɔ a ɛnni hɔ atena mu a, yɛ srɛ wo, ka kyerɛ ɔdɔkota anaa adwenemuyaresafoɔ. Wobetumi aboa wo ahwehwɛ deɛ ɛresisi ankasa ne deɛ ɛbɛboa, na ɛnyɛ ade a ɛsɛ sɛ wo nkutoo hwehwɛ.
Sɛ nneɛma yɛ deɛ wuntumi nnyina ano ankasa, anaa sɛ woredwen sɛ wobɛpira wo ho a, fa no sɛ ɛyɛ ntease a wode bɛfrɛ mmoa ntɛm sen sɛ wobɛtwɛn. Mmoa wɔ hɔ, wɔayɛ no maa saa mmere yi ankasa, na sɛ wode di dwuma a, ɛyɛ ahoɔden nsɛnkyerɛnne, ɛnyɛ mmerɛwyɛ.
Burnout yɛ wo nhyehyɛeɛ a ɛreka biribi akyerɛ wo sɛ biribi mfaa kwan akyɛ dodo. Ɛyɛ den sɛ wobɛte, nanso ɛwɔ anidasoɔ wɔ ɔkwan bi so. Ɛkyerɛ sɛ biribi wɔ hɔ a wɔbɛsakra, na sɛ wonsɛeɛ. Woabrɛ. Deɛ abrɛ no, wobetumi asiesie, titiriw bere a wugyae wo ho a wobɛbu fɔ sɛ woaba ha na wofi aseɛ, brɛoo, wɔ ɔkwan a wode resan aba so.
Nsɛm a wɔnyaeɛ
- World Health Organization, Burn-out an "occupational phenomenon": International Classification of Diseases
- Mayo Clinic, Job burnout: How to spot it and take action
- Harvard Business Review, Why Burnout Happens: and How Bosses Can Help (IdeaCast with Christina Maslach)
- National Center for Biotechnology Information, Burnout phenomenon: neurophysiological factors, clinical features, and aspects of management