Afotusɛm ntiantia
- Breathe out slowly as you ease in.
- Hold each stretch a full thirty seconds.
- Stretch while the coffee brews.
Tene wo nsa kɔka baabi a wo kɔn ne wo mmati hyia. Ma nnipa dodoɔ no saa ntini no yɛ den sɛ nsa kokurobetie seesei ara, na wɔanhu mpo sɛ ɛyɛ den. Adwenehaw yɛ saa brɛoo. Ɛtwe wo mmati kɔ w'aso ho, ɛma w'abogye yɛ den, ɛkotow wo wɔ mfidie so, na wuhu no nnɔnhwerew akyi bere a wo ti yaw anaa w'akyi rentene.
Saa den no nyɛ kwa. Ɛyɛ wo nipadua a ɛreyɛ nea wɔbɔɔ no sɛ ɔnyɛ wɔ asiane mu. Ɔhaw no ne sɛ asiane no taa yɛ email adaka, ɛnyɛ aboa keka, na ntini no nnya nkrasɛm sɛ atwa mu. Enti wɔkɔ so siesie wɔn ho. Nteɛmu yɛ akwan a ɛyɛ mmerɛw sen biara a wode soma asiane nni hɔ nsɛnkyerɛnne, wɔ kasa a nipadua te ase ankasa mu.
Eyi nyɛ ho a wode wo ho bata anaa ho a woyɛ no tee ho asɛm. Wonhia mat, adesua kuw, anaa tumi pɔtee biara. Wuhia simma kakra ne pɛ a wopɛ sɛ wokeka wo ho brɛoo.
Adɛn nti na adwenehaw bɛkɔ wo ntini mu
Sɛ biribi ha wo a, wo nipadua yɛ ne ho krado. American Psychological Association ka ntini a ayɛ den ho asɛm sɛ ɛyɛ adwenehaw nneyɛe a ɛbɛn ade a ɛyɛ ne ho ankasa, ɔkwan a nipadua fa so bɔ ho ban firi pira ne yaw ho. Ahupoo a ɛba mpofirim ma wo ntini yɛ den na ɛsan gyaa mu bere a etwa mu. Saa fa no yɛ apɔwmuden. Ɛyɛ nhyehyɛe no a ɛyɛ adwuma.
Ɔhaw no ne adwenehaw a ɛkɔ so brɛoo a entu koraa da no. APA ka sɛ adwenehaw a ɛkyɛ ma ntini tena ne ho krado tebea mu bere nyinaa. Susuw sɛ woresiesie wo ho ama ɔhwe a ɛmma da, da mu nyinaa, dapɛn pii. Ntini a ɛwɔ wo kɔn, wo mmati, ne w'akyi no kura saa krado no, na bere kɔ a, saa kura su no betumi ama ti yaw a ɛfi den ne migraine aba. Abogye a ayɛ den awia nnɔn abiɛsa, den a ɛsɛ ahama a ɛtwa w'akyi atifi mu, mfimfini akyi yaw a ɛba dapɛn a emu yɛ den akyi. Eyinom nyɛ ɔhaw ahodoɔ. Wɔyɛ kɔkɔbɔ koro no ara a aka so.
Eyi ne fa a ɛsɛ sɛ wode wo ho to so. Den no ne adwenehaw no ma wɔn ho wɔn ho aduane. Ntini a ayɛ den a ɛyaw soma nkrasɛm san kɔ amene mu sɛ biribi nteɛ, na ɛno ma adwenehaw kɔ so huru, na ɛno ma ntini kɔ so yɛ den. Ɛyɛ kentenwa. Nteɛmu yɛ ɔkwan a wode wo nsa kɔ saa kentenwa no mu fi nipadua fa na wofi ase bubu mu.
Yɛn mu dodoɔ wɔ baabi pɔtee a adwenehaw pɛ sɛ ɛtra. Ebinom de, ɛyɛ abogye ne moma. Afoforo de, ɛyɛ kɔn ne mmati, anaa den a ɛhyɛ mmati nnompe mfimfini, anaa den a ɛyɛ brɛoo a ɛtwa mfimfini akyi mu. Fa da koro hwɛ wo deɛ. Adeɛ a wobɛhu den no bere a ɛrekɔ so, sen sɛ wubehu sɛ ti yaw adidi bere, no yɛ adwuma no fa. Sɛ wuhu w'ankasa su no a, wunim baabi pɔtee a wode ahomegye no kɔ.
Nea nteɛmu yɛ ankasa
Nneɛma kakra ba prɛko pɛ bere a woteɛmu brɛoo na wo home wɔ mu.
Nea ɛda adi no yɛ nipadua fa. Worekekamu ntini a ayɛ tiawa na wokura no mu, woretew krado tebea no so, woresan de tenten aba ɔpɔw a aka mu no mu. Harvard Health ka no pefee: ntini a adwenehaw wɔ so yɛ ntini a ayɛ den a wokura mu, na sɛ wusua sɛnea wobɛma wo ntini agyae mu a, ɛma wode wo nipadua tu adwenehaw. Ahodwo a wote nka bere a wotwa wo mmati kontonkron anaa woma wo ti hwe ɔfa baako no yɛ ankasa, ɛnyɛ susuwde.
Fa a enna adi koraa no ne deɛ ɛyɛ w'adwene. Sɛ wobɛteɛmu ahwɛyie biara a, ɛsɛ sɛ wo ba wo nipadua mu na wufi nsusuwii a ɛredidi akyi no mu. Wuhu baabi a ayɛ den. Wote sɛ ntwetwe no regyae bere a wohome kɔ mu. Simma baako anaa abien w'adwene nya baabi a egyina so, na ɛno nko tew adwenehaw tebea no ano kakra.
Afei ahome no nso wɔ hɔ. Wuntumi nteɛmu brɛoo a wonhome brɛoo, na ahomegye brɛoo yɛ akwan a ɛtene sen biara a wode pia wo nipadua nhyehyɛe fi ne mpere mu kɔ ne dwodwo mu. Ahomeguo tenten a wonhyɛ ho bere a wotɔ wo ho ase wɔ nteɛmu mu no reyɛ adwuma dinn wɔ akyi, ɛma wo koma bɔ a egyina pintinn na ɛsoma nsɛnkyerɛnne sɛ ɛyɛ asomdwoe sɛ ɔgyae.
Asɛm pa baako a efi nhwehwɛmu mu. Bere simma kakra a wokura nteɛmu a emu dɔ no, nipadua yɛ adwuma kakra, na nhwehwɛmu a wosusuw koma nneyɛe huu sɛ ahodwo fa, vagal fa a ɛwɔ nipadua nhyehyɛe mu no san kɔ fam saa bere no. Fa a ɛboa no ne nea edi hɔ. Sɛ wugyaa mu pɛ a, saa nsɛnkyerɛnne no san foro kɔ baabi a anka ɛwɔ no mu simma kakra. Enti ahotɔ no nni mpere no mu ankasa. Ɛwɔ gyaemu no mu. Eyi fata sɛ wokae bere biara a wode w'ataa firi nteɛmu mu na wote sɛ wo mmati hwe ase kakra sen kan. (Ɛno nso nti, sɛ wowɔ koma yare a, wobɛpɛ sɛ wokura wo nteɛmu yɛ brɛoo na wo ne wo dɔkota kasa ansa na woayɛ biribi a emu yɛ duru.)
Kɔkɔbɔ a ɛfata sɛ wobɔ bi din, efisɛ nokwasɛm ho hia sen ahuru. Mfaso kɛse a ɛyɛ ntɛm sen biara a efi nteɛmu mu ne nipadua den a ɛyi kɔ ne ahome a ɛyɛ dwoodwoo a ɛka ho. Fa no sɛ ɔkwan a egyina pintinn a wode tew nipadua a ayɛ krado mu na woma adwene a ɛyɛ ntɔkwaw ho dwo, a ɛso. Ɛnyɛ aduru ma anibere yare, na ɛrensiesie tebea a adwenehaw wɔ mu daa. Ɛma tebea no yɛ mmerɛw sɛ wode bɛsoa kɛkɛ.
Simma kakra a ɛboa
Wubetumi ayɛ eyi nyinaa wɔ agua mu, wɔ ntade a ɛyɛ daa mu, a obiara renhu. Kɔ nteɛmu biara mu brɛoo, gyae bere a wote sɛ ɛretwe wo brɛoo na ɛnyɛ yaw, na ma wo home mpue bere a wokɔ mu. Kura emu biara ma bɛyɛ simma aduonu kosi aduasa na home sɛnea ɛyɛ daa bere a woreyɛ.
- Ma wo ti nhwe ase. Tena pintinn, gyae wo mmati, na fa wo nifa aso kyerɛ wo nifa abati brɛoo. Nhyɛ no den. Wo ti duru no dɔɔso. Te sɛnea ntini tenten a ɛwɔ wo kɔn benkum fa no yɛ brɛoo. Home. Na sesa fa brɛoo.
- Bue akoko mu. Fa wo nsateaa kyere w'akyi (anaa kura w'agua nkyɛn) na twe wo mmati nnompe abom, pagya w'akoko mu. Adwenehaw kotow yɛn anim; eyi san siesie. Home brɛoo mprɛnsa wɔ ha.
- Yi atuu na bobɔw. Fa wo nsa twa wo ho mu sɛnea woreyi wo ho atuu, na ma w'akyi atifi mmobɔw kɔ akyi, abogye nkɔ wo koko so. Eyi teɛmu ntini a ɛda mmati nnompe ntam a ɛsoa ɔbrɛ no pii no mu.
- Tene kɔ soro. Fa wo nsateaa kyere mu, dan wo nsayam kɔ soro, na mia wɔn pagya wɔn fa w'atifi, tene wo nkyɛn mu. Eyi bue mfe na ɛma ahome a emu dɔ kwan.
- Kotow w'anim. Sɛ wote anaa wugyina hɔ a, ma w'atifi nipadua nsensɛn brɛoo nkɔ fam, ti ne nsa nsensɛn, kotodwe nyɛ mmerɛw. Ma asase ahodɔde tene w'akyi ne wo nan akyi. Sɔre brɛoo, dompe ne dompe, na w'ani anyini.
Ɛno yɛ nhyehyɛe a ɛyɛ bɛyɛ simma annum. Yɛ no nyinaa, anaa yɛ nea wo nipadua rebisa no. Nhyehyɛe a ɛnteɛ biara nni hɔ.
Nneɛma kakra a ɛsiw kwan
Nnipa dodoɔ a wɔka sɛ nteɛmu nyɛ hwee mma wɔn no reyɛ mfomso nketewa kakra bi. Ɛno mu biara nyɛ wo mfomso. Wɔdɔn pɛ pɔ mfaso no.
Nea edi kan ne huruhuru. Sɛ wopia anaa wode wo ho hwe kɔ nteɛmu mu a, ɛma ntini yɛ den de bɔ ne ho ban, na ɛno ne nea ɛne nea wopɛ no bɔ abira bere a worepɛ sɛ wogyae mu. Kɔ mu brɛoo na gyina dinn.
Nea ɛto so mmienu ne sɛ wokɔhwehwɛ ɔhyew. Nteɛmu ma ahodwo nyɛ akansie a wode wo nipadua tenten yɔ. Sɛ worewe wo se a, woakɔ akyiri dodoɔ, na nipadua a ɛwɔ yaw mu kenkan yaw sɛ asiane. San wɔ akyi kosi sɛ wobɛte ntwetwe a ɛyɛ brɛoo, a ɛyɛ anigye kakra, na ɛnyɔɔ saa.
Nea ɛto so mmiɛnsa ne sɛ wokora w'ahome mu. Ɛyɛ su a ɛyɛ mmerɛw, titiriw bere a nteɛmu ho yɛ den, na ɛma wo nipadua tena krado tebea a worepɛ sɛ wofi mu no mu. Ma ahome no nkɔ so nyɛ brɛoo na ɛnte. Sɛ wuhu sɛ woagyae ahomegye a, ɛno yɛ wo nsɛnkyerɛnne sɛ tew so.
Nea etwa to ne ahopere. Simma du nso wɔ tenten sɛ ntini a ayɛ krado begye adi sɛ ɛbɛtumi agyae mu. Ma no simma aduonu anaa aduasa, na ma wo ho kwan sɛ worenyɛ adwuma saa simma fa no mu. Ahobrɛaseɛ no ne aduru no, ɛnyɛ ɛkyere a edi kan.
Fa hyɛ da no mu
Nteɛmu yɛ adwuma sɛ seesei san siesie, ade a wode wo nsa kɔ sɔ bere a wo mmati wɔ w'aso ho na wote sɛ den ti yaw rebɔ. Ɛyɛ adwuma yiye sen saa bere a wode anwen no fɔ nna a ɛyɛ daa mu sɔnea den no nnya kwan mmɔ ano.
Akwan kakra a wode bɛma atena hɔ a wonnan no ade foforo a ɛka nhyehyɛe ho:
- Fa fam ade a woyɛ dedaw. Nteɛmu bere a kɔfe reyɛ. Kɔn kontonkron bere biara a wuwie frɔ. Anim kotow ansa na woada.
- Hyɛ nkae a ɛyɛ brɛoo ma awia ntɔkwa mu, bere a pon ho den taa kɔ soro, na ma wo ho simma abien.
- Sɔre bɛyɛ dɔnhwere biara na keka wo ho, sɛ bere tia mpo. Ntini yɛ den fa firi tenae baabi koro; baabi sesa yɛ aduru no fa.
Cleveland Clinic afotu a ɛfa adwenehaw ho gyina ha wɔ ne kwan a ɛyɛ tiawa sen biara mu: bere a wote adwenehaw nsɛnkyerɛnne sɛ ɛreba a, yɔ nipadua nkekamu bi. Ɛnsɛ sɛ ɛyɛ apɔwmuden adwuma. Nteɛmu a ɛyɛ brɛoo kan. Anammɔntu tiawa mpo kan. Botae no ne sɛ wode ma nipadua a adwenehaw wɔ so biribi a ɔbɛyɔ a ɛnyɛ ne ho banbɔ.
Bere a wode bɛhwehwɛ mmoa pii
Nteɛmu yɛ adwinnade pa ma da a ɛyɛ den krado a ɛyɛ daa. Ɛwɔ ne ano, na ɛho hia sɛ wunim.
Sɛ wo ntini yaw ano yɛ nam, ɛbaa mpofirim, edi pira akyi, anaa ɛmma so wɔ nkekamu a ɛyɛ brɛoo ne ahomegye akyi a, ɛno yɛ asɛmmisa ma dɔkota anaa nipadua yaresafo, ɛnyɛ nteɛmu. Sɛ wode wo ho hyɛ yaw ankasa mu a, ɛbɛtumi ama nneɛma ayɛ den kɛse. San wɔ akyi na ma wɔnhwɛ.
Na sɛ den no yɛ biribi a emu yɛ duru no anim baako pɛ a, ɛfata sɛ wohwɛ no yiye. Sɛ adwenehaw kɔ so wia wo nna, sɛe wo suban, anaa ɛma ɛyɛ den sɛ wode da no betwa mu daa, na nteɛmu tew so dɔnhwere baako akyi nanso den no san ba prɛko pɛ a, wo ne dɔkota anaa ɔdwene yare ho hwɛfo nni ho. Sɛ wode wo nsa kɔka mmoa pii no nyɛ nsɛnkyerɛnne sɛ nteɛmu no di nkogu. Ɛyɛ nsɛnkyerɛnne sɛ worehwɛ nipadua a abisa, bere tenten ni, biribi a ɛboro siesie ntɛm no so.
Nea efi
- American Psychological Association, Stress Effects on the Body
- Harvard Health Publishing, Exercising to Relax
- Cleveland Clinic, Stress: Symptoms, Management & Prevention
- PubMed Central, Acute effects of different static stretching exercises orders on cardiovascular and autonomic responses