Skip to main content
Woahyɛ ahohia mu anaa woredwene sɛ wobɛpira wo ho? Ɛnyɛ wo nko ara. Hwehwɛ mmoa ahomaa →

DWO SEESEI · ATENKA DIN A WOBƆ

Bɔ Din na Yɛ No Mmerɛ: Adɛn nti na Sɛ Wode Atenka Hyɛ Kasa Mu a Ɛma Ɛdwo

Bere a atenka rebobom na wuntumi nnwene yie no, adeyɛ ketewa koraa betumi asesa biribiara: bɔ no din. Sɛ woka sɛ "yei yɛ ehu" anaa "me bo afuw seesei" a, ɛtew nne no so wɔ ɔkwan a wobɛtumi asusu. Yei ne deɛ enti a ɛyɛ adwuma, ne sɛnea wode bɛdi dwuma bere a wuhia.

Woman in black blazer sitting at the table

Photo by LinkedIn Sales Solutions on Unsplash

Afotusɛm ntiantia

  • Say it plainly: I'm anxious right now.
  • Reach for the most exact word.
  • Try I'm feeling, not I am.

Bere bi wɔ hɔ, ansa na biribiara bɛdwiri agu no, a atenka bi nni din. Wonim sɛ biribi nteɛ kɛkɛ. Wo koko mu kyem, w'abogyeɛ asɔ mu, wo nsusuiɛ retu mmirika kɔ baabi a wuntumi nni akyi. Ɛyɛ kɛse na ɛrebobom na ɛredi wo so.

Saa tebea a din nni mu no ne baabi a ɛyɛ bɔne sen biara, na ɛno ara nso na ɛtaa ba. Yɛn mu dodow no, wɔankyerɛ yɛn sɛ yɛnyɛ adeɛ a ɛyɛ mmerɛ koraa wɔ mu: gyae, na ka deɛ atenka no yɛ ankasa. Ɛnyɛ sɛ wobɛsiesie. Ɛnyɛ sɛ wo ne no bɛko. Bɔ no din kɛkɛ. "Ehu aka me." "Me werɛ ahow." "Ɛno maa me bo fuiɛ."

Ɛte sɛ deɛ ɛyɛ tea araa sɛ ɛho nni mfasoɔ. Nanso ayɛ adeɛ a ɛma yɛdwo a yɛwɔ no baako a yɛgyina so paa, na amene mfonini wɔ hɔ a ɛboa.

Asɛm a nimdeɛ ankasa da ase

Asɛm "bɔ no din na yɛ no mmerɛ" firi adwene ho ɔbenfo Dan Siegel hɔ, a ɔde kyerɛkyerɛɛ sɛnea kasa dwoodwoo atenka ahum. Ɛtrɛw ɛfiri sɛ ɛyɛ nokware na ɛyɛ mmerɛ sɛ wokae. Nanso adwene no nyɛ kasakoa kwa. Ɛgyina nhwehwɛmu a ɛwɔ ayaresa din: affect labeling.

Affect labeling kyerɛ sɛ wode wʼatenka osuahunu hyɛ kasa mu kɛkɛ. Pere so, krataa so, anaa dinn wɔ wʼankasa wʼadwene mu, ka, pefee, deɛ wote nka.

Wɔ 2007 mu, ekuo bi wɔ UCLA a amene ho ɔbenfo Matthew Lieberman dii anim no de nnipa hyɛɛ amene mfoninitwa afidie mu na wɔde anim mfonini a abufuo anaa ehu akyinkyim mu kyerɛɛ wɔn. Tebea baako mu no, nnipa no hwɛɛ kɛkɛ. Foforɔ mu no, wɔpaw asɛmfua maa atenka a ɛwɔ anim no so, te sɛ "abufuo" anaa "ehu." Bere a nnipa no bɔɔ atenka no din no, dwumadie tee wɔ amygdala mu, amene ɔfa ketewa a ɛyɛ ntɛm a ɛbɔ kɔkɔbɔ na ɛhyɛ wo haw ma no. Saa bere koro no ara mu, ɔfa bi a ɛdwene a ɛwɔ moma akyi, prefrontal cortex, sɔ. Lieberman kaa no tea. Sɛ wode atenka hyɛ kasa mu a, ɛte sɛ deɛ woreto wʼatenka mmuaeɛ no breeki.

Adɛn nti na nsɛm duru wo fa a ehu aka no

Sɛnea ɛyɛ adwuma no nie, kasa a emu da hɔ mu.

Wʼamene wɔ nhyehyɛeɛ a ɛyɛ ntɛm ne deɛ ɛyɛ brɛoo. Nhyehyɛeɛ a ɛyɛ ntɛm no, wɔyɛɛ no maa nkwagyenam. Ɛyɛ adeɛ ansa na woadwene ho. Ɛyɛ ɔfa a ɛtwe wo nsa firi gya bukyia so na ɛhyɛ wo hu ma ansa na woahu deɛ enti. Nhyehyɛeɛ a ɛyɛ brɛoo no yɛ deɛ wodwene ho. Ɛsusu, ɛyɛ nhyehyɛe, na ɛde osuahunu hyɛ kasa mu.

Bere a atenka bi ka wo denneenden no, nhyehyɛeɛ a ɛyɛ ntɛm no na ɛkura tumi. Sɛ wobɔ atenka no din a, ɛyɛ sɛnea wode saa tumi no fa bi dinn san ma nhyehyɛeɛ a ɛyɛ brɛoo no. Adeyɛ a wohwehwɛ asɛmfua a ɛfata no twe wʼadwene amene no ba bere no mu, na wʼadwene amene no, bere a wahyɛ aseɛ ayɛ adwuma a, ɛtew kɔkɔbɔ no so. Wonsuma biribiara. Woreyi wo fa baako sɛ ɛnkura baako pintinn.

Saa nsonsonoeɛ no ho hia, ɛfiri sɛ sɛ wobɔ atenka din no nte sɛ sɛ wopia firi hɔ.

Bere a wopia atenka bi fam anaa woyɛ sɛ ɛnni hɔ a, ɛtaa pue fa nkyɛn na ɛtena hɔ kyɛ. Sɛ wobɔ no din a, ɛyɛ adeɛ a ɛsono. Wode wʼani hyia no simma kakra, wode din ma no, na saa adwene ketewa a wugye to mu no mu no, ɛyi ne nsɔmu no. Nnipa suro sɛ sɛ wɔka sɛ "ehu aka me" a, ɛbɛma ehu no ayɛ kɛse, sɛnea sɛ wɔka asɛmfua a ɛyɛ hu pere so a ɛbɛyɛ no. Wɔ adeyɛ mu deɛ, ɛtaa yɛ adwuma fa foforɔ.

Deɛ ɛnyɛ yei

Sɛ wobɔ atenka din a, ɛnyɛ adwene ano dane, na ɛno yɛ nsonsonoeɛ a ɛho hia.

Nhwehwɛmufoɔ sɔɔ yei hwɛɛ tea. Wɔ nnipa a wɔsuro nanankaboa nhwehwɛmu bi mu, wɔka kyerɛɛ ekuo baako sɛ wɔmmɛn nanankaboa a ɔte ase bere a wɔreka wɔn ehu no wɔ nsɛm a emu yɛ den mu, na wɔreka nsɛm te sɛ "ehu aka me sɛ nanankaboa a ne ho yɛ tan no behuruw aba me so." Ekuo foforɔ kasaa fa biribi a ɛnka ho ho, ɔkwan a yɛtaa fa so dane yɛn adwene bere a yɛasuro. Nnaawɔtwe baako akyi no, ekuo a wɔbɔɔ wɔn ehu din pere so no kyerɛɛ honam mu haw a ɛsua bere a wɔsane hyiaa nanankaboa bio. Wɔn a wɔde nsɛm a ano yɛ den paa kaa wɔn ehu no na wɔyɛɛ yie sen ne nyinaa.

Ɛno ne ɔfa a ɛyɛ nwanwa no. Sɛ wɔbɔɔ nanankaboa no din sɛ ɛyɛ hu no amma nnipa no ho ansuro kɛse. Ɛboaa wɔn ma wɔbɛnee. Sɛ wohwɛ atenka tee na woka deɛ ɛyɛ a, ɛyɛ wo papa sen sɛ wobɛyi wʼani.

Sɛnea wobɛyɛ ankasa

Yei yɛ adeɛ a wode di dwuma bere a biribi ka wo, na ɛfa bɛyɛ simma du. Wobɛtumi ayɛ baabiara, na ɛnsɛ sɛ obiara nim sɛ woreyɛ.

  1. Hwɛ honam no kane. Ansa na wobɛtumi abɔ atenka din no, ɛsɛ sɛ wokyere no. Koko a ɛkyem, hyew a ɛwɔ wʼanim, ɔpɛ sɛ woka asɛm denneenden anaa woguan anaa wo ho yɛ wo dinn. Ɛno ne nsɛnkyerɛnneɛ no. Sɛ wote nka a, ɛno ne wo nsɛnkyerɛnneɛ sɛ gyae home baako.
  2. Ka deɛ ɛyɛ, tea. Fa hyɛ kasamu tiawa a ɛyɛ nokware mu. "Ehu aka me." "Mete nka sɛ wɔapo me." "Yei yɛ awerɛhow." "Me bo afuw paa seesei." Pere so sɛ wobɛtumi a, wʼadwene mu sɛ wuntumi.
  3. Hwehwɛ asɛmfua a ɛkɔ mu sen biara a wobɛtumi anya. "Bɔne" ne "haw" yɛ ahyɛaseɛ, nanso emu nna hɔ. Ampaa wo werɛ ahow? Aniwu aka wo? Wo nko ara? Adesoa adɔɔso? Akoma yare? Asɛmfua no bɛn no, dodow a ɛma wo ho dwo. Sɛ wonya no pɛpɛɛpɛ no yɛ adwuma no fa.
  4. Ma ɛnyɛ atenka, ɛnyɛ nokwasɛm. Nsonsonoeɛ a ɛyɛ dinn nanso ɛyɛ nokware wɔ "Meyɛ nkogudifoɔ" ne "Mete nka sɛ nkogudifoɔ seesei" ntam. Deɛ edi kan no yɛ atemmuo. Deɛ ɛto so mmienu no yɛ ewim tebea: ɛyɛ ahokyere, na ɛtwam. Kasamu "Mete nka sɛ" no ma kwan kakra da wo ne atenka no ntam, na saa kwan no mu na wo nan san ba.
  5. Gyina hɔ. Ɛnsɛ sɛ wosiesie biribiara seesei. Din a wobɔ no ne adeyɛ no nyinaa. Sɛ kɔkɔbɔ no ato fam kakra a, wʼadwene a ano ada hɔ no asane aba, na wobɛtumi asi deɛ wobɛyɛ ɛdaakye gyinaeɛ afiri hɔ sen sɛ wofiri ahum no mfinimfini.

Sɛ wuntumi nnya asɛmfua no a

Ɛtɔ da a, atenka no yɛ nokware nanso wuntumi nkyere no, na ɛno yɛ deɛ ɛtaa ba. Sɔ asau a ɛtrɛ hwɛ. Nnipa pii hu sɛ ɛyɛ mmerɛ sɛ wɔde nneɛma nketenkete a ɛho hia (mebo afuw, me werɛ ahow, ehu aka me, anaa me werɛ ahow?) fi ase na wɔatew so afiri hɔ. Atenka asɛmfua a wɔatintim, anaa baako a ɛwɔ wo telefoon so, betumi aboa sen sɛnea wobɛhwɛ kwan. Kasa no yɛ ntini. Mpɛn dodow a wode wo nsa kɔ asɛmfua a ɛfata so no, ntɛm a asɛmfua a ɛfata no ba bere a worepopo no.

Atwerɛ nso yɛ adwuma, na ɛtɔ da a, ɛyɛ sen. Sɛ atenka bi akyinkyim araa sɛ wuntumi nka no kasamu baako mu a, ma wo ho bere simma kakra na twerɛ to fam a wonsesa. Adeyɛ a wonya nsɛm wɔ krataa so no yɛ adwuma korɔ no ara sɛnea sɛ woka a ɛyɛ, na ɛma atenka no baabi a ɛbɛkɔ.

Atenka yɛ amaneɛbɔ, ɛnyɛ ɔhyɛ

Adeɛ a ɛto so mmienu a din-bɔ yɛ wɔ hɔ, na ɛsesa sɛnea wo ne atenka a ɛyɛ den di wɔn ho wɔn ho wɔ bere mu.

Bere a atenka bi nni din no, ɛtaa te sɛ ɔhyɛ. Abufuo ka sɛ tua bio. Ehu ka sɛ guan. Aniwu ka sɛ fa wo ho sie. Wɔ tebea a din nni mu no, wonte yeinom nka sɛ atenka koraa. Wote nka sɛ nokware a ɛwɔ hɔ pɛ a wobɛtumi de adi dwuma, na wode di dwuma ansa na woanya kwan apaw.

Bere a wobɔ atenka din no, ɛgyae ɔhyɛ na ɛyɛ amaneɛbɔ fa. "Me bo afuw" kyerɛ wo sɛ biribi sii a ɛtraa hye a wʼani ka ho. "Ehu aka me" kyerɛ wo sɛ wo fa bi te asiane bi nka, sɛ ɛyɛ nokware anaa ɛnyɛ. "Me werɛ ahow" kyerɛ wo sɛ biribi ho hiaa wo. Atenka yeinom mu biara nyɛ mfomsoɔ, na emu biara nyɛ deɛ ɛyɛ pɛ kɛkɛ wɔ deɛ wobɛyɛ ɛdaakye ho. Wɔyɛ amaneɛ fa deɛ ɛrekɔ so wɔ wo mu ho. Sɛ wobɛtumi akenkan no sɛ amaneɛ a, wobɛtumi asi deɛ amaneɛ no fata gyinaeɛ. Ɛtɔ da a, abufuo no kyerɛ ɔhaw ankasa a ɛfata sɛ wodi ho dwuma. Ɛtɔ da a, ɛgyina nna bɔne anadwo so. Wobɛtumi ahu nsonsonoeɛ no bere a woabɔ no din na woahwɛ no nko ara.

Yei nso na enti a sɛ wobɔ atenka korɔ no ara din mpɛn pii, wɔ adapɛn mu a, ɛtaa ma wo gyina pintinn wɔ biribiara mu na ɛnyɛ sɛ wo ho dwo bere no nko. Woresua wʼankasa wo nhyehyɛeɛ brɛoo. Wofi ase hu ehu su pɔtee a ɛba ansa na akasakoa a ano yɛ den, anaa abufuw pɔtee a ɛkyerɛ sɛ ɛkɔm de wo sen sɛ wo werɛ ahow ankasa. Saa wʼankasa nimdeɛ no bɔ wo ho ban dinn. Sɛ wonim wʼankasa ewim yie a, ɛho nyɛ wo nwanwa saa.

Sɛ wobɔ no din ma obi foforɔ

Adwinnadeɛ korɔ no ara yɛ adwuma wɔ ɔkwan foforɔ so, na ɛyɛ nneɛma a ɛyɛ ayamyɛ sen biara a wobɛtumi ayɛ ama obi a ɔrepere no baako.

Bere a obi a wodɔ no ahokyere ahyɛ no ma a, wo su ne sɛ wobɛsiesie anaa wobɛka no afi atenka no mu. "Ɛnyɛ den saa." "Wo ho bɛtɔ wo." "Hwɛ ɔfa a ɛyɛ fɛ no." Yeinom ntaa nkɔ, ɛfiri sɛ adwene a ahokyere ahyɛ no ma no ntumi nnye adwene gye. Deɛ ɛtaa kɔ ne sɛ wobɛbɔ deɛ wuhu din kɛkɛ, brɛoo a wummu atɛn. "Ɛno te sɛ ɛhaw paa." "Wo ho te sɛ ehu aka wo." "Yei dɔɔso seesei, ɛnte saa?"

Woreyɛ ma wɔn deɛ wɔntumi nyɛ mma wɔn ho saa bere no: wode asɛmfua no rema wɔn. Bere a din-bɔ no firi onipa a wadwo a ɔwɔ wɔn nkyɛn hɔ a, ɛbɛtumi atwe wɔn adwene amene no aba bio sɛnea ɛbɛyɛ sɛ wɔn ankasa na wɔyɛeɛ, a gyinabea a ɛyɛ sɛ wonkutoo ka ho. Yei wɔ tumi paa wɔ mmofra ho, wɔn a wɔtaa nya atenka no bere tenten ansa na wɔanya kasa ama. Abofra a ɔrebobom wɔ agodeɛ a abubu ho no ntumi nnka sɛ "adesoa adɔɔso na me werɛ ahow." Ɔpanin a ɔka ma no, brɛoo, ma ahum no nya su ne mpoano.

Nyansakwan no ne sɛ wobɔ din a wunntenten so. Worenkyerɛ wɔn sɛnea wɔnte nka anaa worempɛ sɛ woka wɔn fi mu. Woma wɔhunu sɛ wahunu atenka no kɛkɛ, na sɛ wɔma kwan ma. Ɛno nko ara yɛ adwuma a ɛyɛ nwanwa dodow.

Anohyetoɔ nokware kakra

Sɛ wobɔ atenka din a, ɛtew nne no so. Ɛnnum no. Amygdala no dwoodwoo, nanso ɛnyɛ dinn koraa, na woda so bɛte atenka no nka, na kwan kakra bɛda hɔ a wode bɛdwene. Ɛno ne botaeɛ no, na ɛfata sɛ woma wʼanidasoɔ yɛ nokware fa ho. Yei yɛ adwinnadeɛ a wode fa simma du a ano yɛ den mu, ɛnyɛ deɛ ɛda ase no ho aduro.

Ɛsane yɛ mmerɛ denam ɔyɛ so, deɛ ɛkyerɛ sɛ mpɛn kakan a edi kan no bɛtumi ayɛ deɛ ɛnyɛ pɛpɛɛpɛ anaa te sɛ deɛ biribiara nrekɔ so. Ɛno yɛ. Woresua nimdeɛ, na nimdeɛ no boaboa ano. Nnipa a wɔbɔ wɔn atenka din daa no taa gyina pintinn wɔ bere mu, ɛnyɛ sɛ wɔn ho dwo bere no nko.

Na ɛwɔ anohyetoɔ. Sɛ wʼatenka yɛ kɛse anaa ɛkɔ so araa sɛ wuntumi nnya asɛmfua mma koraa, anaasɛ sɛ wobɔ deɛ ɛyɛ nokware din kanyan adwene sɛ wompɛ sɛ wowɔ ha a, ɛno ne bere a ɛsɛ sɛ wode onipa foforɔ ba mu. Ɔyaresafoɔ, fa kɛseɛ no, yɛ obi a wɔatete no sɛ ɔnboa wo ma woanya asɛmfua ama nneɛma a ɛte sɛ ɛnni nsɛm, na ɔne wo ntena bere a woreyɛ. Sɛ wokɔ pɛ saa mmoa no a, ɛnyɛ nsɛnkyerɛnneɛ sɛ saa kwan yi adi wo nkogu. Ahum bi yɛ kɛse araa sɛ wode adwinnadeɛ baako rentumi nko ho asɛm, na wɔanyɛ wo sɛ wo nko ara na wobɛko ho asɛm da.

Nsɛm a Wɔgyina So

Ansa na wobɛkɔ, kasɛm tiawa bi fa ɔhwɛ ho

KEEP CALM de adesua nnwinnadeɛ a wode boa wo ho a wontua hwee ma. Eyi nyɛ ayaresa afotuo, yare ho nhwehwɛmu, anaa adwene ho ayaresa, na ɛnnsi ɔbenfoɔ hwɛ ananmu. Sɛ biribi wɔ ha a ɛkyerɛ sɛ ɛboro daa nhyɛso so a, sɛ wobɛfrɛ ɔbenfoɔ no yɛ anammɔntuo a emu yɛ den na nyansa wɔ mu.

If you are in crisis or thinking about harming yourself, you are not alone. In the US, call or text 988 (Suicide & Crisis Lifeline, 24/7), text HOME to 741741 (Crisis Text Line), or call 911 in an emergency.