Skip to main content
Woahyɛ ahohia mu anaa woredwene sɛ wobɛpira wo ho? Ɛnyɛ wo nko ara. Hwehwɛ mmoa ahomaa →

NTEASE · ADWENEHAW & EHU

Adɛn nti na Yedwinnwen

Adwennwene te sɛ adwensusuw, nanso ɛyɛ kakraa bi na ɛsiesie ade a etwa ho hyia no. Nea wʼadwene rebɔ mmɔden ankasa sɛ ɔbɛyɛ bere a ɔrennyae nea ɛyɛ bɔne kɛse no di so, adɛn nti na su no tena hɔ, ne sɛnea wobɛma ne mu ate a wonkyerɛ sɛ wiase wɔ ahobammɔ ni.

The sun shines brightly over a mountain range

Photo by Vladyslav Tobolenko on Unsplash

Afotusɛm ntiantia

  • Ask: can I act, or not.
  • Send worries to a daily appointment.
  • Send the text without rereading it.

Ɛyɛ Benada na biribiara nyɛ bɔne. Wɔatua ka, mma no ho ye, email a na woresuro no bɛyɛ hwee. Nanso baabi wɔ wʼani akyi no, engine a ano sua bi reyɛ adwuma. Sɛ sɔhwɛ no nyɛ kannyi a? Sɛ wokaa asɛm a enye wɔ nhyiamu no mu a? Sɛ sika no sa a, sɛ frɛ no ba a, sɛ ɛyɛ saa a, sɛ ɛyɛ saa a. Wonni asiane mu. Woredwinnwen kɛkɛ. Na wo fã bi susuw sɛ sɛ wugyae a, wɔbɛkyere wo bere a woannidi ho.

Saa fã a etwa to no ne ade a ɛyɛ nea nyinaa safe. Adwennwene nte sɛ dɛm a efi mu. Ɛte sɛ ahosiesie. Ɛte sɛ asɛyɛde. Ɛno ne nea enti a ɛyɛ den sɛ wode bɛto fam koraa.

Momma yɛntetew mu, brɛoo, na yɛnhwɛ nea ɛrekɔ so ankasa.

Adwennwene yɛ wʼadwene a ɛrebɔ mmɔden sɛ ɔbɛbɔ wo ho ban

Sɛ wode kɔ ne mfiase a, adwennwene yɛ ntease bi. Nnipa abakɔsɛm dodow no ara mu, nnipa a wɔhwɛɛ asoro hyia asiane na wɔsan susuw nea ebetumi ayɛ bɔne ho no taa tenaa ase kyɛɛ sen wɔn a wɔanyɛ saa. Ehu kakraa bi da so yɛ adwuma a mfaso wɔ so ɛnnɛ. Ɛka wo sɛ hwɛ krado no, siesie wo ho ma nhyiamu, ma wɔnhwɛ kuru no. Sɛ wode kyerɛ ɔhaw ankasa a wubetumi asiesie a, saa nkate a ɛyɛ den no yɛ ade a ɛkanyan.

Ɔhaw no fi ase bere a alarm no kɔ so bɔ asiane no akyi, anaa bere a asiane ankasa biara nni hɔ. Nnɛ asetena de ɔhaw a yebetumi de abɔ asɛe na yɛafi ho kɔ no kakraa bi pɛ na ɛma yɛn. Nea yɛdwennwen ho dodow no ara nna adi, ɛwɔ akyirikyiri, anaa enni yɛn nsam ankasa: yare a yɛrennya ho ammuae nkosi nnawɔtwe pii, abofra daakye, sikasɛm, nea nkurɔfo dwen yɛn ho. Tete afiri no nnim nsonsonoe. Ɛfa "ebia" a enni ase sɛnea anka ɔbɛfa anammɔn a wɔte wɔ esum mu.

Enti engine no kɔ so kɔ so, hwehwɛ asiane a ɔbɛsiesie, na onhu biara a obetumi awie. Ɛno ne loop no.

Adɛn nti na ɛte sɛ ɔhaw a wodi ho dwuma bere a ɛnte saa

Eyi ne ntade a adwennwene fura a ɛma ɛkɔ so. Ɛhyɛ adwensusuw a mfaso wɔ so atade. Bere a wode wʼani da hɔ resusuw nea ebetumi ayɛ bɔne wɔ atutene, oprehyɛn, anaa nkɔmmɔ ho no, ɛte sɛ nea woredi ɔhaw no ho dwuma ankasa. Woreyɛ no aniteɛ. Anidahɔ. Ɔpanyin a ɔwɔ dan no mu a ɔmpɛ sɛ ɔyɛ nea ɔnnim hwee.

Ɔhaw a wodi ho dwuma ankasa ne adwennwene betumi ahwɛ pɛpɛɛpɛ wɔ abɔnten, na wɔwɔ mfiase koro. Nsonsonoe no ne baabi a wɔkɔ. Ɔhaw a wodi ho dwuma kɔ mmuae bi so na afei egyae. Wuhu ade a wubetumi asesa, wofa anammɔn bi gyinae, na adwensusuw no awie efisɛ ɛwɔ baabi a ɛbɛtɔ. Adwennwene nni baabi a ɛtɔ. Ɛsan kɔ ehu koro no ara so fi ɔkwan foforo a ɛsono kakra so, ɛyɛ "sɛ-ɛyɛ-saa" foforo ntɛm sen sɛ ɛsiesie kan de. Wubetumi ahu nea woreyɛ wɔ sɔhwɛ a ɛyɛ mmerɛw so. Simma du akyi no, wote nka sɛ woabɛn gyinae bi anaa wo ho akɔ soro kɛse pɛ? Adwensusuw a mfaso wɔ so gyaw wo a wo ho yɛ hare na emu da hɔ. Adwennwene gyaw wo a woyɛ duru na woagyina baabi koro.

Nea enti a eyi ho hia ne sɛ wɔn a wɔdwennwene no taa bɔ su no ho ban pɛpɛɛpɛ efisɛ ɛte sɛ nea mfaso wɔ so. Gyae te sɛ nea wode wo ho ban regu fam. Nanso mfaso no dodow no ara yɛ nnaadaa. Nhyehyɛe a anka wubedi so ankasa no taa fa simma kakra na woayɛ. Dɔnhwerew a aka no nyinaa wode te ehu no nka bio, ɛnyɛ sɛ woresiesie biribiara.

Ade a adwennwene rekwati ankasa

Bere tenten bi, adwene a edii kan ne sɛ adwennwene boa yɛn ma yɛkwati nkate bɔne. Wode wʼadwene fa ɔhaw bi ho wɔ nsɛm a awo mu, na ɔkwan bi so ɛno ma ehu ankasa no tena akyirikyiri kakra. Biribi wɔ ɛno mu. Adwennwene wɔ nsɛm pii. Ɛyɛ asɛm a woka kyerɛ wo ho, na nsɛm te sɛ nea wubetumi adi so sen ehu asorɔkye a ɛwɔ wo koko mu.

Nanso nhwehwɛmu foforo ma mfonin no yɛ den wɔ ɔkwan a ɛfata sɛ wode tena ho. Nhwehwɛmu kɛse bi a ɛfa adwennwene ne ehu a atrɛw ho, a wotintim wɔ nhoma *Clinical Psychology Review* mu no, da nea wɔfrɛ no contrast avoidance model adi. Adwene no te sɛ nea ɛne ntease bɔ abira: wɔn a wɔdwennwene daa no nyɛ sɛ wɔpɛ sɛ wɔte nka sɛ wɔn ho yɛ wɔn dɛ. Wɔrebɔ mmɔden sɛ wonte nka da sɛ wɔn ho nye. Sɛ wɔde wɔn ho hyɛ ɔhaw a ano sua a ɛkɔ so mu daa a, wokwati koko a ɛtɔ bere a asɛmmɔne bɔ wɔn afikyiri. Sɛ woasiesie wo ho dedaw a, adwene no kɔ, biribiara ntumi nfa wo mfom.

Ɛyɛ apam a yɛn mu pii yɛ a yɛnnhyɛ no nsow. Tena awerɛhow kakra mu bere biara, na worenhwe ase koraa da. Afiri no yɛ atirimɔden. Wode mprempren tua nsiho a ɛfa amanehunu bi ho a, mpɛn pii no, ɛmma da. Ade bɔne no betumi aba pɛnkoro. Adwennwene ba da biara da.

Na adwennwene yɛ kakraa bi na ɛtew dɛm a ɛhyɛ bɔ sɛ ɔbɛtew no ano. Nnipa susuw sɛ sɛ wosua adesɛe bi kan a, ɛbɛma ade ankasa no yɛ mmerɛw sɛ wobegye atom, te sɛ aduru a wɔde gyina yare ano. Mpɛn pii ɛnyɛ saa. Sɛ ade a emu yɛ den ba a, ɛyɛ ya sɛnea nneɛma a emu yɛ den yɛ ya, sɛ wode ɔsram a edi anim no nyinaa suroo ho anaa woansuro. Nea koko no yɛ daa ne sɛ ewia bere a ɛwɔ kan no. Wuntumi nsan nyɛ awerɛhow akyiri yi denam awerɛhow a wuyii ntɛm so. Wuyi awerɛhow mprenu kɛkɛ.

Adɛn nti na nea wonnim ne nea ɛkanyan ankasa

Sɛ wohwɛ wʼankasa wʼadwennwene yiye a, wubehu sɛ emu dodow no ara nyɛ amanehunu pɔtee bi ho ankasa. Ɛyɛ sɛ wonnim. Adwene mpɛ asɛmmisa a wonni ho ammuae, na ɛbɛsɛn so dɔnhwerew pii sen sɛ ɛbɛma atena hɔ a wɔnnyi ano.

Adwene ho nimdefo wɔ din ma eyi: intolerance of uncertainty (nea wuntumi nnyina nea wonnim ano). Ɛkyerɛ sɛnea ɛyɛ den ma onipa sɛ ɔbɛtena sɛnea biribi bɛkɔ a onnim ho. Nnipa a ɛwɔ wɔn mu kɛse no fa nea wonnim no sɛ asiane, te sɛ nea ɛhaw nipadua mu, na wɔdwennwene sɛ ɔkwan a wɔfa so yɛ *biribi* wɔ ho. Ayaresa ho nneɛma a ɛkyerɛkyerɛ saa nhyehyɛe yi mu kyerɛ sɛ ɛpue wɔ ehu mu ne ɔhaw ahorow pii nyinaa mu. Ɛyɛ ade a ɛda mu.

Ɛha na atirimɔden no wɔ. Adwennwene te sɛ nea ɛretew nea wonnim no so. Wuhwɛ tebea ahorow no, woyɛ nhyehyɛe a wode bedi nea ɛba ho dwuma, wususuw dua no mman biara ho. Nanso nea wonnim no nyɛ ɔhaw a wubetumi asiesie denam adwensusuw kɛse so, efisɛ nsɛm a wubehia no nni hɔ se. Enti adwennwene no nnu awiei. Ɛsan ma asɛmmisa foforo ba, a ɛma adwennwene foforo ba. Wubetumi de anadwo mu nyinaa ayɛ eyi na woasɔre a wonnim pɛpɛɛpɛ sɛnea na wote, na woabrɛ kɛse.

Nokware a ɛyɛ komm na emu yɛ den a ɛhyɛ adwennwene daa ase ne sɛ: baabi bi wode rebisa awɛsoɔ a asetena ntumi mma. Adwuma no nyɛ sɛ wubehu awɛsoɔ no. Ɛyɛ sɛ wubenya nyansa atena ase a wunni bi.

Ɛno yɛ ade a ɛyɛ nwonwa sɛ wobɛyɛ no botae, na ɛne adwene a ɛdwennwene no su biara bɔ abira. Adwene no kɔ so sɔre sɛ sɛ ɔsusuw kakra a, obetumi ahyɛ daakye so. Ɔrentumi, na wo fã bi nim dedaw sɛ ɔrentumi, na ɛno nti na adwennwene koro no ara san ba ɔkyena ɛmfa ho sɛnea wosiesiee no fitaa anadwo yi. Awɛsoɔ anhyɛ menu no so da. Gyinae a ɛda wʼanim no bere biara ne sɛ wobɛdwennwene nea wonnim ho anaasɛ wode asomdwoe bi bɛto so. Emu biako pɛ na ɛwɔ hɔ ankasa.

Nea ɛboa ankasa

Eyinom mu biara nkyerɛ sɛ wubetumi ayɛ gyinae kɛkɛ sɛ wubegyae. Sɛ woka kyerɛ obi a ɔdwennwene sɛ onnyae adwennwene a, ɛte sɛ nea woka kyerɛ obi sɛ onnyae dwom a aka ne tirim no tie. Nea wubetumi ayɛ ne sɛ wobɛsesa abusuabɔ a ɛda wo ne adwennwene no ntam, na wode ɔkɔm aka loop no kakra. Nneɛma kakra a ɛboa ankasa:

  1. Kyekyɛ adwennwene no mu akuw abien. Sɛ adwennwene bi ba a, bisa asɛmmisa biako: eyi yɛ ɔhaw a metumi ayɛ ho biribi seesei anaa, anaa ehu a mintumi nyɛ ho hwee? Sɛ ɛyɛ nea edi kan no a, yɛ anammɔn ketewa a edi hɔ no na ma nea aka no nkɔ. Sɛ ɛyɛ nea ɛto so abien no a, adeyɛ biara nni hɔ. Adeyɛ a ɛyɛ nokware ne sɛ wubehu saa na woadan wʼani akɔ baabi foforo, ɛwɔ mu sɛ ɛte sɛ nea wonyɛ asɛyɛde de.
  2. Ma adwennwene appointment. Eyi te sɛ nea ɛyɛ nwonwa na ɛyɛ adwuma yiye sen sɛnea anka ɛsɛ. Yi simma dunum anaa aduonu a ɛyɛ pɛ da biara, bere koro ne baabi koro, na frɛ no wʼadwennwene bere. Sɛ adwennwene bi pue wɔ saa bere no akyi a, kyerɛw to fam na ka kyerɛ wo ho sɛ wubedu ho saa bere no. Adwennwene dodow no ara hwere wɔn anibere bere a appointment no du. Ɛkyerɛ wʼadwene sɛ wɔbɛte adwennwene no, nanso ɛnyɛ daa. Eyi yɛ adwinnade a wɔde di dwuma daa wɔ cognitive behavioral therapy mu.
  3. Wie adwene no sen sɛ wubeguan afi ho. Sɛ ehu kɔ so twa ho hyia a, yɛtaa bɔ mmɔden sɛ yɛbɛpia no afi hɔ, a ɛma ɛbɔ den kɛse. Ɛtɔ mmere bi a nea ɛne no bɔ abira no boa. Di adwennwene no akyi kosi ase. Sɛ nea emu yɛ den koraa bɛba ankasa a, ɛnneɛ dɛn? Na afei dɛn? Sɛ wodi mu yiye a, amanehunu pii hwere kɛse, efisɛ wuhu wʼankasa wo bi wɔ ne fa foforo a woregyina ano. Wuhu sɛ anka wubetumi atra ase. Ɛno taa yɛ ade a na adwennwene de resie wo.
  4. Fi wʼadwene mu kɔ wo nkate mu. Adwennwene te kasa ne daakye a wususuw ho mu. Wo nipadua te seesei nko ara mu. Ahome a wode pue brɛoo, nsu a ɛyɛ nwini wɔ wo nsakɔn, sɛ wobɔ nneɛma anum a wuhu wɔ dan no mu din, nantewee a wohwɛ wʼanan ankasa. Eyinom nsiesie ɔhaw no. Ɛtwa loop no mu kosi sɛ engine no bɛbrɛ ase.
  5. Sua sɛ wobɛma ade ketewaa bi a wonnim ho atena hɔ. Esiane sɛ nea wuntumi nnyina nea wonnim ano no yɛ aduane no nti, aduru no ne nea ɛne no bɔ abira: boapa gyaw nneɛma nketewa a wonnsiesie. Soma nkrasɛm no a wonkenkan ho mprɛnan. Nhwɛ wim tebea no bio. Ma wo ho kwan sɛ wonnim, boapa, wɔ akwan a ɛnyɛ den. Woresi ahoɔden, sɛnea anka wubesi ahoɔden foforo biara, denam sɛ wobɛma kakra a ɛboro nea ɛyɛ komm so so.

Hwɛ sɛ eyinom mu biara nhyɛ bɔ sɛ adwennwene no beyera. Wɔhwehwɛ biribi a ɛyɛ nokware na ɛhɔ yɛ mmerɛw: tew nne no so kosi sɛ wubetumi atena wʼasetena ankasa mu bere a nea wonnim no tena hɔ, a wɔnnsiesie, sɛnea nea wonnim no bɛyɛ daa.

Bere a adwennwene agyae sɛ ɛyɛ nea ɛtaa ba

Adwennwene a ɛyɛ nea ɛtaa ba no ba na ɛkɔ ne tebea no. Ɛsɔre ansa na nnawɔtwe a emu yɛ den na ɛtɔ akyi. Nea ɛfata sɛ wode kɔ onimdefo nkyɛn ne nea ɛrennum. Akwahosan ahyehyɛde ahorow kyerɛ nhyehyɛe a ɛsɛ sɛ wohwɛ: adwennwene a ɛyɛ den sɛ wode bedi so, ɛkɔ so nna dodow no ara mu asram pii, ɛte sɛ nea ɛboro nea ɛkanyan no so, na efi ase gye wo nna, wʼani a wode si biribi so, wʼaduandi, anaa abodwokyɛre a wowɔ ma nnipa a wodɔ wɔn. Bere a adwennwene a ɛkɔ so no fi ase haw daa asetena a, ɛno yɛ sɛnkyerɛnne sɛ wo ne obi nkasa.

Sɛ ɛno mu biara te sɛ wʼasram pii a atwam yi a, mesrɛ wo, nkenkan no sɛ suban mu sintɔ anaa biribi a wo nko ara wode wʼahoɔden bedi so. Ehu a atrɛw no yɛ ade a ɛtaa ba, wɔate ase yiye, na egye ano wɔ ayaresa mu, kasa ayaresa ne, bere a ɛfata a, nnuru nso. Apɔwmuden ho dɔkota yɛ ɔpon a edi kan a eye koraa. Saa ara na adwene ho ɔhwɛfo nso te. Sɛ wofa mmoa a, ɛnkyerɛ sɛ adwennwene no adi nkonim. Ɛyɛ sɛ wode adesoa no fã rema obi a wɔatete no sɛ ɔne wo nsoa.

Ebia adwennwene bɛyɛ onipa a ɔde nneɛma ho hia no fã daa. Botae no anyɛ sɛ wobɛma ano ayɛ komm koraa da. Ɛyɛ sɛ wubegyae sɛ wobɛma adi fie no nyinaa so, sɛnea wo fã a ɛte mprempren mu, fã a ɛwɔ ha ankasa wɔ Benada a ɛyɛ nea ɛtaa ba yi a biribiara nyɛ bɔne mu no, betumi asan aba anim.

Nea efi

Ansa na wobɛkɔ, kasɛm tiawa bi fa ɔhwɛ ho

KEEP CALM de adesua nnwinnadeɛ a wode boa wo ho a wontua hwee ma. Eyi nyɛ ayaresa afotuo, yare ho nhwehwɛmu, anaa adwene ho ayaresa, na ɛnnsi ɔbenfoɔ hwɛ ananmu. Sɛ biribi wɔ ha a ɛkyerɛ sɛ ɛboro daa nhyɛso so a, sɛ wobɛfrɛ ɔbenfoɔ no yɛ anammɔntuo a emu yɛ den na nyansa wɔ mu.

If you are in crisis or thinking about harming yourself, you are not alone. In the US, call or text 988 (Suicide & Crisis Lifeline, 24/7), text HOME to 741741 (Crisis Text Line), or call 911 in an emergency.