Skip to main content
Woahyɛ ahohia mu anaa woredwene sɛ wobɛpira wo ho? Ɛnyɛ wo nko ara. Hwehwɛ mmoa ahomaa →

ADWENE HO ADWUMA · DADWEN

Sɛ-Ɛyɛ-Dɛn Ɔhwene No: Sɛdeɛ Wobɛfiri Tebea-Bɔne-Koraa Adwene Mu

Dadwen ketewa baako bisa "sɛ ɛyɛ dɛn," na simma aduonu akyi no wode amanehunu a ɛnsiiɛ na ebia ɛrensi da reyɛ. Ɛha na deɛ enti a w'adwene yɛ saa, ne akwan kakra a wode bɛfiri ɔhwene no so ansa na ɛde wo akɔ fam koraa.

Silhouette of a person against bright sun in forest

Photo by Russel Bailo on Unsplash

Afotusɛm ntiantia

  • Sort it: can I act, or just worry.
  • Walk the what-if down to its real floor.
  • Tell the worry you'll handle it later.

Ɛtaa fi aseɛ ketewa ara ma wonnfrɛ no dadwen koraa. Yɔnko adwumayɛfoɔ hyɛ nhyiamu a ɛnni asɛmti. Wo ababaawa mmuaa wo nkra. Yea ketewa bi wɔ wo nkyɛn mu a na ɛnni hɔ nnora. Na afei asɛmmisa baako ba, komm na ɛte sɛ ntease wɔ mu: sɛ ɛyɛ dɛn?

Sɛ nhyiamu no fa w'adwuma ho ɛ. Sɛ biribi sii wɔ ɛkwan no so ɛ. Sɛ yea no yɛ biribi a emu yɛ den ɛ. Asɛmmisa biara te sɛ nhwehwɛmu a ɛfata, te sɛ woreyɛ deɛ ɛfata sɛ wodwen kane. Enti wobua. Na mmuaeɛ no de sɛ-ɛyɛ-dɛn foforɔ ma wo, na ɛno yɛ bɔne kyɛn, na wobua ɛno nso. Simma edu akyi no wonnha wo ho wɔ nkra a ammɛduru ho bio. Worefa ayaresabea twɛnbea mfonini. Woatu kwan firi anwummerɛ a ɛdwo so kɔ amanehunu so a wumfirii akonnwa no so koraa, na wo akoma rebɔ te sɛ deɛ amanehunu no wɔ dan no mu ne wo.

Ɛno ne sɛ-ɛyɛ-dɛn ɔhwene no. Ɛkame ayɛ sɛ obiara akɔ mu. Ɛnyɛ suban mu sintɔ, na ɛnkyerɛ sɛ biribi nye wɔ wo ho. Ɛkyerɛ sɛ wowɔ adwene a ɛyɛ amanneɛ a ɛreyɛ deɛ wɔbɔɔ amene sɛ ɛnyɛ pɛpɛɛpɛ, na mmom wɔakyerɛ no fa a ɛmmoa.

W'amene susu sɛ ɛrebɔ wo ho ban

Ɛha na ɔfa a ɛfata sɛ wode wo bo to so wɔ ho. Ɔhwene no nyɛ sɛeɛ. Ɛyɛ banbɔ adeyɛ a ɛrehye dodo.

Wɔ nnipa abakɔsɛm dodoɔ no ara mu, wɔn a wɔnyaa nkwa ne wɔn a wɔsusuu asiane no ho ansa na ɛbaeɛ. Nnyegyeeɛ a ɛwɔ ɛserɛ no mu ebia ɛyɛ mframa, anaa ebia ɛyɛ aboa a ɔwe nam, na nana a ɔfaa no sɛ ɛyɛ aboa na ɔtuu mmirika no nyaa nkwa woo mma. Enti yɛnyaa adwene a ɛyɛ asiane ho dwuma kane. Cleveland Clinic kyerɛ asɛm sɛeɛ sɛ "dae bɔne bi a wɔso," baabi a amene fa deɛ ɛwie bɔne koraa sɛ ɛno na ɛbɛba ankasa. Su a ɛmaa yɛnyaa nkwa kane no afei pue wɔ email a wɔnnkenkanee ne yea a yɛnnim ho, na ɛntumi nhunu nsonsonoeɛ.

Ɛwɔ deɛ enti a ɛyɛ ntɛm saa. Dadwen ne ahopopoɔ no adwene fa. American Psychological Association kyerɛ ahopopoɔ sɛ tebea a ɛhwɛ daakye, deɛ ɛhwɛ kwan amanehunu anaa mmusuo bi a ɛrebɛn kwan. Ehu fa asiane a ɛwɔ w'anim seesei ho. Ahopopoɔ fa asiane a ɛnsiiɛ na ebia ɛrensi da ho, ɛno ne deɛ enti a dadwen nni awieeɛ. Aboa ankasa a ɔwe nam no, ɔwe wo anaa ɔkɔ. Deɛ wode w'adwene yɛ no wobɛtumi ayɛ no bio ne bio, daa daa, ɛfiri sɛ biribiara wɔ dan no mu nntu mu da.

Yei de yɛn ba ɔhwene no nnaadaasɛm a ɛyɛ den sen biara no so. Ɛyɛ sɛ ɛreyɛ adwuma. Bere a worefa tebea bɔne so no, wo fa bi gye di sɛ woresiesie biribi, woredi anim, woampɛ sɛ asiane bɛfa wo mfomsoɔ so. Nanso wonresiesie ɔhaw. Woreyɛ yea a ebia worenntumi nnte nka da, na wo nipadua retua adeyɛ no ka bere no ara mu, a wo koko asɔ mu na wo akoma rebɔ ntɛm na woda anadwo no kakraa bi.

Dadwen nyɛ ɔtamfoɔ

Ɛbɛyɛ mmrɛ sɛ wobɛkenkan yei nyinaa sɛ "gyae dadwen," nanso saa afotuo no yɛ deɛ ɛyɛ den na ɛnteɛ. Dadwen kakra bi ho wɔ mfasoɔ. Harvard Health ka no pefee: dadwen a ɛyɛ amanneɛ tumi sene w'adwene na ɛboa wo ma wosiesie nsɛm. Dadwen a ɛma wofa fon charger, wohwɛ aduru ano dodoɔ no bio, anaa wosiesie wo ho ma nkɔmmɔ a ɛyɛ den no reyɛ n'adwuma.

Ɔhaw no nyɛ sɛ wodwen. Ɛyɛ sɛ ɔhwene no fa dadwen a anka ɛbɛtumi de adeyɛ aba na ɛdane no asɛm a ɛnnkɔ baabiara. Dadwen a mfasoɔ wɔ so wie wɔ nhyehyɛeɛ mu. Ɔhwene dadwen wie wɔ sɛ-ɛyɛ-dɛn a ɛyɛ bɔne kyɛn.

Enti botaeɛ no ha nyɛ adwene a dadwen nni mu. Ɛyɛ sɛ wobɛsua sɛdeɛ wobɛhunu mmienu no nsonsonoeɛ, na woafiri ɔhwene no so bere a ɛde wo rekɔ baabi a ɛmmoa.

Asɛmmisa a edi kane a ɛsesa biribiara

Bere a wohunu sɛ woreyɛ ɔhwene no, ade baako a mfasoɔ wɔ so sen biara a wobɛtumi abisa ne yei:

NHS kyerɛkyerɛ yei fa biribi a wɔfrɛ no dadwen dua so. Kyere dadwen, na afei hyehyɛ no. Sɛ ɛyɛ biribi a wobɛtumi ayɛ ho biribi ankasa a, ɛkwan a ɛda anim ne adeyɛ: si gyinaeɛ deɛ wobɛyɛ, sɛdeɛ wobɛyɛ, ne bere a wobɛyɛ, na afei kɔyɛ saa ade no anaa hyehyɛ ho. Sɛ ɛyɛ nsusuiɛ a wuntumi nni so a, ɛkwan a ɛda anim no yɛ soronko. Nhyehyɛeɛ biara nni hɔ a wobɛyɛ, ɛfiri sɛ biribiara nni hɔ a wobɛyɛ ho biribi. Adwuma a ɛwɔ hɔ ne sɛ wobɛgyae mu, deɛ ɛyɛ den, na yɛbɛba ho.

Ɔhwene dadwen pii yɛ deɛ ɛtɔ so mmienu no. "Sɛ ɛyɛ dɛn na meyare da bi" nni adeyɛ biara a ɛka ho. "Sɛ ɛyɛ dɛn na me wimhyɛn ka akyi na mehwere connection no" ebia ɛwɔ. Sɛ wohyehyɛ wɔn a, ɛkyerɛ wo sɛ w'adwuma seesei yɛ sɛ woyɛ biribi anaa wogyae biribi. Wugyae sɛ woresiesie ɔhaw a ɛnnyɛ ɔhaw seesei.

Di sɛ-ɛyɛ-dɛn no akyi kɔ fam koraa

Adeyɛ bi a ɛne adwene bɔ abira a adwennimfoɔ de di dwuma, na ɛyɛ adwuma ɛfiri sɛ ɛdane ɔhwene no ankasa ahoɔden tia no. Sen sɛ wo ne sɛ-ɛyɛ-dɛn no bɛko no, wowie no.

Ɔhwene no kɔ so yɛ hu fa bi ɛfiri sɛ ɛnnduru baabiara da. Ɛma wode gyina simma fa a edi amanehunu no anim, baabi a biribiara yɛ ehu na hwee nni hɔ pɔtee. Enti fa ahoma no na fa wo pɛ nante kɔ awieeɛ.

  1. Bɔ ehu no din wɔ kasa mu anaa krataa so. "Sɛ ɛyɛ dɛn na mehwere adwuma yi." Pɔtee, wɔ kasa pa mu. Ehu a emu nna hɔ no soa duru sen ehu a wɔabɔ ne din.
  2. Na afei dɛn? "Anka mennya sika biara." Kɔ so. Mma wo ho mpopo.
  3. Na afei dɛn? "Anka mɛfa me sika a masie mu, makɔbisa mmoa, na mafiri ase abisa adwuma. Anka mɛka akyerɛ m'abusua. Anka mesuro."
  4. Na afei dɛn? Kɔ so nante kɔsi sɛ woadu fam ankasa, ɛnyɛ deɛ wode w'adwene ayɛ no. Mpɛn pii woduru baabi te sɛ: "Anka ɛbɛyɛ den bere kakra, na afei anka mɛhunu mu, sɛdeɛ mahunu nneɛma a emu yɛ den mu kane no."

Ɔhwene no hyɛ bɔ aseɛ a ɛnni hɔ ho bɔ. Mpɛn dodoɔ no ara, sɛ wodu fam ankasa a, wohunu wo ho su bi a ɛrebɛn no. Ɛnyɛ anigyeɛ, na mmom ɛrebɛn no. Ɛrenya nkwa. Ɛno ne nokware a ɔhwene no de sie wo, ɛfiri sɛ ɛmma wonnduru kasamu no awieeɛ da. Sɛ wowie no wo pɛ mu a, ɛno ne sɛdeɛ wobɛhunu sɛ fam no wɔ hɔ.

Fa brɛoo wɔ yei mu. Sɛ wonante fa tebea bɔne koraa mu ma wote nka bɔne sen sɛ wo bo bɛtɔ wo a, ɛnsɛ sɛ wohyɛ no den. Gyae, na fa nnwinneɛ foforɔ no bi di dwuma mmom.

Kyere no, bɔ no din, gyina fam

Bere a ɔhwene no rekɔ ntɛm dada na wo nipadua wɔ mu no, wohia biribi a ɛyɛ ntɛm sen nsusuhwɛ. Nsusuhwɛ yɛ den bere a wo akoma rebɔ. Sɔ nhyehyɛeɛ yi.

Kyere no. Hunu kɛkɛ. "Mereyɛ ɔhwene." Ɛno te sɛ ɛyɛ mmrɛ dodo sɛ ɛho hia, nanso sɛ wobɔ ɔhwene no din sɛ ɔhwene a, ɛyɛ ntam ketewa bi to wo ne adwene no ntam. Wodane onipa a ɔrehwɛ adwene no sen sɛ onipa a ɔremem wɔ mu. Cleveland Clinic kyerɛ sɛ bɔ adwene a ɛyɛ amanehunu no din ankasa bere a ɛba no, frɛ no deɛ ɛyɛ ankasa, ɛfiri sɛ adwene a woabɔ no din nkura wo kyɛn deɛ woagye adi.

Ma wo nipadua ngyina fam. Wuntumi nnwen nkɔ dwoɔ mu bere a wo nipadua rebɔ abosuo, enti ma nipadua no nyɛ komm kane. Fa wo nan si fam. Home brɛoo na ma home a wopue no nkyɛ kyɛn deɛ woba mu. Bɔ nneɛma enum a wohunu wɔ dan no mu din. Yei twe w'adwene firi daakye a wode w'adwene ayɛ mu ba seesei ankasa mu, baabi a amanehunu no nnsi.

Hwɛ adanseɛ no, ahummɔborɔ so. Sɛ wo bo atɔ wo kakra a, bisa nsɛm a anka adamfo a n'adwene yɛ pɛ bɛbisa. Saa ehu pɔtee yi aba mu pɛn? Mpɛn ahe na mahaw me ho wɔ biribi a ɛte sɛ yei ho na biribiara yɛ yie? Deɛ ɛwie pɛyɛ ne dɛn, ɛnyɛ deɛ ɛyɛ bɔne koraa? Wonyɛ mmɔden sɛ wobɛka anigyeɛ atorɔ akyerɛ wo ho. Woretrɛw deɛ ɛbɛtumi asi a ɔhwene no abrɛ no baako mu no mu.

Fa bere ma wo dadwen

Bere a dadwen ba dɔnhwere biara mu na titiriw anɔpa nnɔn mmienu no, nnwinneɛ a etim sen biara no mu baako nso ne deɛ ɛnne yɛ nwanwa sen biara. Wode bere ma dadwen no.

NHS kamfo kyerɛ sɛ fa bere tiawa to nkyɛn, simma edu anaa dunum, wɔ baabi korɔ no ara da biara, na ɛyɛ sɛ ɛnyɛ ansa na woada koraa. Ɛno ne wo dadwen bere. Wɔ awia mu no, bere a dadwen ba no, wonne no nko na wonni n'akyi nkɔ fam. Woka kyerɛ no, "Ɛnnyɛ seesei. Mɛba wo nkyɛn nnɔn nsia." Afei twerɛ to hɔ na san kɔ deɛ na woreyɛ no so.

Yei te sɛ nyansatwa, na ɔkwan bi so ɛyɛ saa, nanso ɛyɛ adwuma esiane biribi ankasa enti. Wonkanyan dadwen no, deɛ ɛtaa sane ba na ɛma ano yɛ den. Woretwentwɛn no so, deɛ amene gye toom mmerɛ sɛ ɛfiri sɛ woahyɛ bɔ sɛ wobɛsane aba. Nneɛma mmienu taa si. Dadwen no pii yɛ ketewa bere a appointment no aduru, anaa wɔn ankasa wasiesie wɔn ho, na wohunu sɛ wuntumi nkae deɛ enti a na wɔyɛ den saa awia ketewa koraa. Na deɛ ɛda so gyina hɔ no nya w'adwene nyinaa wɔ awia, bere a wobɛtumi adwene ankasa, sen sɛ ɛbɛyɛ asinasini bere a woreyɛ dɔnhwere a aka no mu. Adapɛn kakra akyi no, biribi a ɛyɛ komm nso si. Wofiri ase gye di sɛ dadwen no bɛnya ne bere, enti ɛgyae ɛpono no bɔbɔ dɔnhwere biara mu. Saa gyedie no ne abasobɔdeɛ ankasa no. Ɛno ne nsonsonoeɛ a ɛda adwene a etwa wo asɛm mu da mu nyinaa ne deɛ ɛnim sɛ ɛwɔ bere na ɛbɛtumi atwɛn ho.

Bere a wode mmoa pii bɛba

Saa nnwinneɛ yi yɛ ma daa daa ɔhwene no, deɛ ɛsɔre na ɛtwam. Ɛtɔ da a dadwen tena ase na ɛgyae sɛ ɛbɛkɔ, na ɛno yɛ tebea soronko a ɛsɛ sɛ ɛnya mmoa ankasa.

Ɛfata sɛ wone ɔdɔkota anaa ɔyaresafoɔ kasa sɛ dadwen reba nna pii na wuntumi nnum no, sɛ ɛredi wo nna, wo adwene, anaa anigyeɛ a wode nya nneɛma a na anka wopɛ no, anaa sɛ ɔhwene no repia wo sɛ kwati nnipa ne mmeaeɛ a anka wopɛ wɔ w'asetena mu a. Harvard Health kyerɛ tebea bi a ɛda ntam, baabi a ahopopoɔ agyae sɛ ɛyɛ mfasoɔ na afiri ase asɛe ade nanso ɛnte sɛ yadeɛ kɛse koraa. Saa tebea no da so yɛ deɛ ɛyɛ pa a enti wobɛpɛ mmoa. Ɛnsɛ sɛ wowɔ ɔhaw kɛse mu ansa na wofata mmoa, na ɛnsɛ sɛ wotwɛn kɔsi sɛ ɛyɛ deɛ wontumi nni mu.

Ahomegyeɛ pɔtee bi wɔ yei mu a ɛyɛ den sɛ wobɛka kɔsi sɛ woate nka. Ɔyaresafoɔ pa renka nnkyerɛ wo sɛ gyae dadwen. Ɔbɛboa wo ma woasesa wo ne dadwen no abusuabɔ, sɛdeɛ sɛ-ɛyɛ-dɛn no da so ba nanso ɛnnni baabi no so bio. Adwene nneyɛeɛ ayaresa, deɛ yɛafa pii afiri ha no, wɔ abakɔsɛm a emu yɛ den ma yei pɛpɛɛpɛ.

Ebia ɔhwene no bɛsane aba wo nkyɛn. Ɛyɛ yie. Ɛnsɛ sɛ wodi nkonim tia w'adwene anaa woannya ahopopoɔ adwene da, ɛfiri sɛ ɛno na anka ɛnyɛ obiara dea da. Ɛyɛ sɛ wobɛkyere sɛ-ɛyɛ-dɛn no kakra ntɛm bere biara, abisa sɛ ɛyɛ ɔhaw anaa ɛyɛ deɛ ebia ɛbɛsiɛ, na woakae sɛ woaduru yeinom ase pɛn na woanya fam wɔ hɔ. Adwene no nya ho kwan ba. Wɔnni ho kwan sɛ wɔbɛkyerɛ deɛ ɛbɛsi akyire yi. Saa fa no da so yɛ wo dea.

Nsɛm a ɛfiri

Ansa na wobɛkɔ, kasɛm tiawa bi fa ɔhwɛ ho

KEEP CALM de adesua nnwinnadeɛ a wode boa wo ho a wontua hwee ma. Eyi nyɛ ayaresa afotuo, yare ho nhwehwɛmu, anaa adwene ho ayaresa, na ɛnnsi ɔbenfoɔ hwɛ ananmu. Sɛ biribi wɔ ha a ɛkyerɛ sɛ ɛboro daa nhyɛso so a, sɛ wobɛfrɛ ɔbenfoɔ no yɛ anammɔntuo a emu yɛ den na nyansa wɔ mu.

If you are in crisis or thinking about harming yourself, you are not alone. In the US, call or text 988 (Suicide & Crisis Lifeline, 24/7), text HOME to 741741 (Crisis Text Line), or call 911 in an emergency.