Afotusɛm ntiantia
- Aim for proportion, not zero anxiety.
- Face the feared thing in small steps.
- Reach out early; treatment usually works.
Ebia dadwen ne atenka a wɔnte ne ase yiye sen biara. Ɛkame ayɛ sɛ obiara wɔ bi, ɛkame ayɛ sɛ obiara nka ho asɛm nokware mu, na nea aka no wɔde tete nimdeɛ a mpɛn pii ɛyɛ nkyirineakyiri hyɛ ma. Awiei koraa no, nnipa fɛre ade a ɛyɛ kɛkɛ, anaa wɔtwɛn mfe pii ansa na wɔabisa mmoa a anka wobetumi anya no ntɛm.
Nsɛm a yɛka kyerɛ yɛn ho fa dadwen ho no ho hia, efisɛ ɛkyerɛ nea yɛde yɛ. Gye di sɛ ɛyɛ nipasu mu mfomso a, wode behintaw. Gye di sɛ ɛbɛtwam sɛ wokwati ade a ɛkanyan no kɛkɛ a, na wobɛtew w'asetena so komm. Enti ɛfata sɛ wɔtwe gyidie yi bi ba hann mu na wɔde toto nea wonim ankasa ho.
Nea yɛhyia no pii ni.
Atosɛm: Dadwen yɛ biribi a ɛsɛ sɛ woyi fi hɔ
Eyi ne kɛse no, na ɛno na ɛde amanehunu a ɛho nhia ba sen biara, efisɛ ɛsi botae a entumi nyɛ yiye.
Dadwen nyɛ mfomso. Ɛyɛ nkwagye nhyehyɛe a abɔ nnipa mu bere tenten. Bere a w'amemene te asiane bi nka a, ɛhyɛ wo nipadua ahokyere hormones ma ma woasiesie wo ho ako, aguan, anaa agyina dinn. Ɛno yɛ mfiri koro no ara a ɛma wo ho da hɔ wɔ ɔkwan a nsukyenee wom so na ɛma wusua ma sɔhwɛ. Sɛnea Cleveland Clinic ka no, dadwen dodow a apɔwmuden wom no wɔ botae na ɛtumi boa wo ma woadi nsɛm ho dwuma mpo. Botae no anyɛ da sɛ dadwen biara renka. Asetena a dadwen biara nnim no bɛyɛ asiane.
Botae no nyɛ adwene a ɛyɛ tamaa a ehu nni mu. Ɛyɛ sɛ wobenya dadwen a ɛne nea ɛrekɔ so ankasa no kari pɛ, na sɛ bere no twa mu a, woatumi asan aba fam.
Atosɛm: Sɛ wowɔ dadwen a, woyɛ obi koraa anaa woyɛ mmerɛw
Gyidie kakra na ɛyɛ ankawee sen sɛ wodwen sɛ wo nkutoo na wowɔ bi, na kakra na ɛnyɛ nokware kɛse saa.
Dadwen yare yɛ adwene mu akwahosan tebea a etaa ba sen biara. Sɛnea National Institute of Mental Health ka no, bɛyɛ U.S. mmabun ne mpanyimfo nkyem mu baako mu baako behu dadwen yare bere bi wɔ wɔn nkwa nna mu. Nkyem mu baako mu baako. Ɛno nyɛ kuw ketewaa. Ɛyɛ onipa a ɔte wo nkyɛn wɔ keteke no mu, ɔyɔnko a ɔte sɛ obi a hwee nkanyan no, ebia obi a ɔwɔ w'ankasa abusua mu.
Na ɛne mmerɛwyɛ nni ka biara. Dadwen nfa ahoɔden, apɛde, anaa sɛnea onipa yɛ den ho. Ɛnam awosu, asetena mu osuahu, amemene mu nnuru, ne tebea mu. Nnipa a wɔn ho atim na wonim ade yɛ pii a wunim no resa no komm. Wuntumi nhu obi dadwen fi akyi, na ɛno ara ne nea enti a nnipa pii susuw sɛ wɔn nko na wɔwɔ bi.
Atosɛm: Sɛ wote dadwen nka a, na biribi ankasa hia wo
Nsensanee ankasa a ɛho hia wɔ daa dadwen ne dadwen yare ntam, na sɛ wode no di afra a, ɛsɛe akwan abien.
Sɛ wo werɛ how ansa na woayɛ nkyerɛkyerɛmu kɛse a, ɛnyɛ yare. Hu a wote ansa na woakohyia obi nea edi kan, yam a ɛkana ansa na woadi nkɔmmɔ a ɛyɛ den, ehu mpofirim bere a kar dan ba wo so a, ne nyinaa yɛ wo nhyehyɛe a ɛreyɛ adwuma sɛnea wɔayɛ no. National Institute of Mental Health kyerɛ daa dadwen sɛ asetena fã a ɛyɛ kɛkɛ: nnipa dodow no ara dwen akwahosan, sika, adwuma, anaa abusua ho ɛtɔ da, na ɛtwam.
Dadwen yare yɛ soronko wɔ akwan pɔtee kakra so. Dadwen no nkɔ. Ɛba tebea pii mu mmom sen baako. Ɛtaa boro asiane ankasa no so, na esiw daa asetena kwan, wo nna, w'adwuma, nnipa a wo ani da wɔn so. Dadwen a ɛwɔ hɔ no nyɛ ɔhaw no. Asɛmmisa no ne sɛ ɛagyae sɛ ɛne tebea no hyia anaa, na afi ase di wo nna so dwuma.
Enti sɛ wote dadwen nka ɛtɔ da a, hwee nhia wo. Sɛ dadwen afa kuriwa no a, biribi wɔ hɔ a wotumi sa. Ɛno yɛ kasamu abien a ɛsono, na ɛno nso yɛ asɛmpa.
Atosɛm: Sɛ wokwati ade a ɛhunahuna wo a, dadwen no befi mu
Eyi te sɛ nokware, na ɛno na ɛma ɛsɔ mu.
Sɛ biribi hunahuna wo na wokwati a, wonya tewmu ntɛm ara. Ehu no kɔ fam. W'amemene hyɛ no nso sɛ ade no kwatie maa wote nka yiye, enti bere foforo no, ɔpɛ a wode bɛkwati no yɛ den kɛse. Tewmu wɔ saa bere no mu, asetena a ɛyɛ ketewaa wɔ bere kɔ.
Ɔhaw no ne sɛ kwatie kyerɛ w'amemene adesua a ɛnteɛ. Ɛnam sɛ wonntena tebea a ɛhunahuna wo no mu bere a ɛkyɛ araa ma wuhu sɛ wubetumi adi ho dwuma so, ehu no nnya kwan da sɛ ɛbɛdwo n'ankasa. Ahopopo no tena hɔ pintinn efisɛ wɔnsɔ no nhwɛ da. Ɛno ne nea enti a ayaresa a ɛyɛ adwuma pii yɛ adwuma wɔ ɔkwan a ɛne no bɔ abira, a wode brɛoo ne nkakrankakra hyia ade a ɛhunahuna wo no wɔ anammɔn anammɔn mu, sɛnea wo nipadua amemene betumi asua fi osuahu mu sɛ atoyerɛnkyɛm no mmaa de. Botae no nyɛ sɛ wode ehu bɛhyɛ wo ho ma. Ɛyɛ sɛ wobɛtena hɔ akyɛ araa ma woanya adanseɛ sɛ wo ho dwo sen sɛnea w'amemene si so dua. Wonyɛ sɛ wode wo ho to subu donkudonku mu. Nanso ɔkwan a wofa so fi mu no taa fa mu, ɛnyɛ ho.
Atosɛm: Hwee nboa ankasa, enti ɛsɛ sɛ medɛn?
Eyi ne nea ɛyɛ komm no. Ɛnnye akyinnye. Ɛtena w'adwene akyi kɛkɛ na ɛyi wo fi sɔ a wobɛsɔ ho ahwɛ ho.
Ɛnso nyɛ nokware. Dadwen yare ka adwene mu akwahosan tebea a wobetumi asa no yiye sen biara ho. Mayo Clinic ka sɛ ɛtaa gye ayaresa yiye, na sɛ wonya mmoa ntɛm a, dadwen yɛ mmerɛw sɛ wode di. Cognitive behavioral therapy, ɔkasakyerɛ ayaresa a wɔahyehyɛ a ɛboa wo ma wode dadwen nsusuwii di dwuma na wode kwatie tew nkakrankakra no, wɔ adanseɛ a ɛyɛ den wɔ akyi. NHS kyerɛ kwan a ɛtaa kɔ no sɛ nhyiam ahansia ne aduonu ntam baabi. Ebinom de, nnuru nso boa. Pii hu sɛ asetena mu nsakrae ne sɛnea wode wo ho gyina ade mu ankasa yɛ nsonsonoeɛ ankasa wɔn nko ara.
Nea efi mu ankasa biara renhyɛ bɔ sɛ adeyɛ biara bɛyɛ adwuma ama obiara wɔ ɔsɔhwɛ a edi kan mu. Ɛnnyɛ saa daa. Ɛtɔ da a ɔyaresafo a edi kan no nyɛ deɛ ɛfata, anaa nnuru a edi kan no nyɛ, na mmuae no ne sɛ wobɛsesa mmom sen sɛ wubegyae. Mfonini no di anidaso kɛse koraa sen sɛnea ɛnne a anidaso nni mu no pɛ sɛ wugye di, na ɛyɛ adeyɛ ankasa sɛ wubehu nea ɛyɛ adwuma ma wo.
Nea ɛfata sɛ wokura mu
Sɛ wode ade baako fi eyi nyinaa mu a, ma ɛnyɛ eyi: sɛ wote dadwen nka no nkyerɛ sɛ woasɛe, woyɛ obi koraa, anaa woyɛ mmerɛw, na ɛnkyerɛ sɛ ɛsɛ sɛ w'asetena yɛ ketewa ansa na woatumi adi so.
Nsensanee wɔ dadwen a ɛne onipayɛ ba ne dadwen yare a ɛretew wo so no ntam. Sɛ wo dea atwa saa nsensanee no, sɛ dadwen no rentumi nyɛ komm, sɛ edi w'akyi fi tebea kɔ tebea, sɛ ɛrebɔ wo nna anaa adwuma anaa tumi a wode wo ho bɛbata nnipa a wodɔ wɔn ho ka a, ɛno yɛ nea enti a wo ne ɔyaresafo anaa adwene mu akwahosan ho ɔboafo bɛkasa. Ɛnyɛ sɛ biribi ankasa hia wo. Ɛyɛ sɛ mmoa wɔ hɔ, ɛyɛ adwuma ma nnipa dodow no ara, na ɛnsɛ sɛ wode wo nsa kura mu denneennen wo nkutoo. Fa wo nsa to so ntɛm taa ma kwan no yɛ tiawa.
Nea efi mu ba
- National Institute of Mental Health, Anxiety Disorders
- Mayo Clinic, Anxiety disorders: Symptoms and causes
- Cleveland Clinic, Anxiety Has Its Benefits: But Only in Healthy Doses
- NHS, Cognitive behavioural therapy (CBT): Overview