Sɛ woahyɛ ahohia mu anaa woredwene sɛ wobɛpira wo ho a, ɛnyɛ wo nko ara. Wɔ US no, frɛ anaa mena 988 (Suicide & Crisis Lifeline, 24/7), mena HOME kɔ 741741 (Crisis Text Line), anaa frɛ 911 wɔ amanehunu bere mu.
Afotusɛm ntiantia
- Say the actual word: I'm sad.
- Feel it on purpose for ten minutes.
- Do one small thing before you're ready.
Anɔpa bi mu na adwene mu duru no wɔ hɔ dada bere a wubue w'ani. Biribi a ɛyɛ hu ansi. Kɔɔfe no dɛ te sɛ kan, dan no te sɛ kan, nanso nneɛma no kɔla afi mu na da a ɛda anim no te sɛ ade a ɛsen nea wowɔ. Ebia wuntumi nkyerɛ ntease bi mpo. Wote nka sɛ wo ho asɛe.
Adeɛ a edi kan a ɛsɛ sɛ wɔka ne sɛ eyi nyɛ nsɛnkyerɛnne sɛ biribi nteɛ wɔ wo ho. Awerɛhow yɛ onipa atenka a ɛyɛ daa, te sɛ ɛkɔm anaa brɛ, na ɛkame se obiara fa mu mpɛn pii sen sɛnea wɔda no adi. Ɛtaa ba bere a hweree ba wɔ ɔkwan tɛtrɛtɛ so: obi, anidasoɔ, wo bra tebea bi a na woahyɛ no anitua, ɛtɔ da bi biribiara a wuntumi nbɔ din. Ɛyɛ adwene kwan a ɛma woyɛ brɛoo na woabu biribi a ɛho hia ho akontaa.
Deɛ ɛma awerɛhow yɛ den no nyɛ atenka no ankasa. Ɛyɛ biribiara a yɛyɛ de guan firi mu.
Ɔpɛ a ɛma yɛpɛ sɛ yɛdwane firi mu
Sɛ adwene mu hyew ba a, yɛn mu dodoɔ pɛ apono. Yɛhwɛhwɛ telefon mu. Yɛhwie nsã gu. Yesie yɛn ho wɔ adwuma mu, anaa obi foforɔ haw mu, anaa mfonini a empɛ hwee mfi yɛn hɔ mu. Yɛka kyerɛ yɛn ho sɛ yɛnyɛ no ntɛm na yɛn ani wu kakra bere a yentumi nyɛ.
Saa adeyɛ no yɛ deɛ wɔte aseɛ. Mpɛn pii ɛnyɛ adwuma kyɛ. Atenka a wopo sɛ wuntumi mma no nkɔ. Ɛtwɛn, na mpɛn pii ɛsan ba dennen, efisɛ wo fa bi resiw ho ban da mu nyinaa seesei. Sɛ wopia awerɛhow ase nso a ɛwɔ ɛboɔ a ebia wunhu no saa bere no mu: ɛyɛ biribiara petee, ɛnyɛ fa a ɛyɛ fam nko ara. Ɔfasuo koro a ɛsiw awerɛhow ban no siw ɔdɔ nso ban.
Ɔkwan a ɛyɛ mmerɛ wɔ hɔ, na ɛte sɛ deɛ ɛyɛ mmerɛ dodo. Woma atenka no tena hɔ. Ɛnyɛ daa, ɛnyɛ sɛ bra kwan. Bere a ɛbɛsɔ ara sɛ wobegyae ko atia no nko ara.
Bɔ nea wote nka no din
Ade ketewa bi a ɛyɛ adwuma sen sɛnea ɛsɛ ni. Fa atenka no hyɛ nsɛm mu.
Bere a nhwehwɛmufoɔ wɔ UCLA hwɛɛ nnipa amene bere a wɔrehwɛ mfonini a ɛyɛ awerɛhow no, biribi a ɛyɛ anigye sii bere a saa nnipa no bɔɔ atenka a wɔrehu no din. Adwuma tewee wɔ amygdala, amene no kɔkɔbɔ adwumayɛbea, na ɛkɔɔ soro wɔ beae a ɛfa kasa ne ahosohwɛ ho. Matthew Lieberman, ɔbenfoɔ a ɔyɛɛ saa adwuma yi pii no, frɛ no atenka a wɔde hyɛ nsɛm mu (putting feelings into words). Atenka din a wobɔ no kame se ɛyi emu hyew no bi.
Enti sɛ adwene mu duru no ba a, sɔ hwɛ na ka asɛm no ankasa, denneennen anaa wʼadwene mu anaa krataa so. "Me werɛ ahow." Afei, sɛ wubetumi a, ka no pefee kɛse. Werɛhow ne ankonam. Werɛhow ne abasamtu. Werɛhow ne ehu kakra a ɛfa sika ho. Ehu a wonnim mu yɛ den sɛ wobɛkura mu. Atenka a wɔabɔ din no wɔ ano, na ano no ma ɛyɛ biribi a wubetumi ne no adi adwuma sen biribi a ɛredi wo so dwuma.
Ɛnsɛ sɛ wodi biribiara ho dwuma wɔ saa bere yi mu. Woreka wʼankasa wo wim tebea ho nokware kɛkɛ.
Ma ɛnnya baabi kakra
Sɛ woabɔ no din wie a, adeɛ a edi hɔ ne sɛ wode baabi bɛma atenka no a worenmem mu. Akwan kakra a nnipa fa so yɛ saa:
- Si ɛhyɛeɛ. Ka kyerɛ wo ho sɛ wobɛte eyi nka boapa simma du anaa dunum. Tena ase. Ma awerɛhow no ntena hɔ. Hwɛ baabi a ɛte wo nipadua mu, mene mu, koko mu, w'ani akyi. Atenka a wote no tee no taa kɔ soro na afei abrɛ ase, te sɛnea asorɔkye yɛ. Dodoɔ no ara ntena tenten te sɛnea yesuro no.
- Ma wo ho kwan su sɛ ɛba a. Su nyɛ sɛ woresɛe. Ɛyɛ ɔgyae a nipadua nim sɛnea ɔyɛ, na nnipa pii te nka sɛ wɔn ho yɛ hare wɔ akyi.
- Twerɛ to hɔ, a ɛnyɛ yiye. Obiara nkenkan eyi. Yi nea ɛwɔ wo tirim no nyinaa gu krataa so, dawene, abufuhyew, deɛ ɛyera. Sɛ woyi fi w'adwene mu kɔm no mu de gu krataa so a ɛsesa sɛnea ɛte.
- Ka kyerɛ onipa baako. Wunhia afotu. Sɛ woka kyerɛ obi a ɔdɔ wo sɛ "nnɛ yɛ den" no, mpɛn pii ɛdɔɔso sɛ ɛkae wo sɛ wo nko ara nsoa.
Botae a ɛwɔ ha no nyɛ sɛ wʼani begye awerɛhow no ho. Ɛyɛ sɛ wobɛgyae ɔkoɔ a ɛto so mmienu a wode ka ho. Atenka no yɛ bɛmma a edi kan. Ɔko a wode tia atenka no yɛ deɛ ɛto so mmienu, na deɛ ɛto so mmienu no taa yɛ deɛ ɛsɛe ade ankasa.
Afei keka wo ho, kakra mpo
Sɛ wo ne awerɛhow tena a, ɛyɛ adwuma no fa. Fa a aka no yɛ biribi a ɛyɛ sɛ ɛkɔ akyirikyiri bere a w'adwene asɛe: adeyɛ a ɛyɛ brɛoo.
Sɛ yɛn werɛ how a, yɛn ankasa twe yɛn ho fi. Yegyae nhyehyɛeɛ, yetwa nantew no gu, yegyae nneɛma a ɛtaa ma yɛn anigye kakra anaa atenka sɛ yɛayɛ biribi yɛ. Saa ɔtwetwe ho no te sɛ deɛ ɛbɔ ban. Komm na ɛma nneɛma yɛ bɔne, efisɛ biribiara a wugyae no yɛ biribi pa a esua baako, na mmerɛ a da no yɛ hunu no, na adwene mu hyew no kɔ fam. Ɛbɛyɛ atwa.
Ɔkwan bi a wɔahwehwɛ mu yiye a ɛtia saa atwa yi pɛɛ, wɔfrɛ no behavioral activation. Adwene no yɛ pefee: sɛ́ anka wobɛtwɛn ama wo ho ayɛ wo yiye ansa na woayɛ nneɛma no, woyɛ nneɛma nketenkete a ɛwɔ ntease kan na woma atenka no tu mmirika ba. Wɔ nhwehwɛmu mu no, saa ɔkwan yi tumi gyina ɔyaresa a emu yɛ den ne aduru a wɔde sa adwene mu hyew yare anim, na ɛyɛ adwuma denam atwa a ɛto so mmienu a ɛbubu twetwe no, na ɛsan de nnipa ka nneyɛe a wɔbu no asɛm ho.
Wobetumi afa nnyinaso no ho mfaso wɔ da biara a w'adwene asɛe so. Yi ade ketewa baako na yɛ no ansa na wo ho ayɛ wo sɛ woasiesie wo ho.
- Pue kɔ abɔnten simma anum. Awia hann ne nantew tiawa sesa adwene ankasa ma nnipa pii.
- Yɛ biribi a ɛsen wo ti so no fa ketewa baako. Hohoro prɛte baako no. Soma nkrasɛm baako no.
- Kɔ dadaada nnyinaso bi ho, nnwom no, adamfo no, da no fa a na ɛyɛ wo dɛ, sɛ ɛyɛ komm seesei mpo.
Ma ɛnyɛ ketewa a wuntumi nni nkogu ankasa. Asɛm no nyɛ adwumayɛ. Ɛyɛ adansedie kyerɛ wo ho sɛ wutumi yɛ ade kɛkɛ, na adeyɛ no piapia adwene no, sɛ ɛyɛ kakra mpo. Piapia baako dɔɔso sɛ wode hyɛ aseɛ.
Bere a awerɛhow adane biribi a ɛkyɛn saa
Fa yi ne fa a ɛsɛ sɛ wokenkan no yiye, efisɛ nsonsonoeɛ no ho hia.
Awerɛhow taa nam. Ɛba sɛ asorɔkye, ɛyɛ adwuma sɛ biribi pa si, na ɛtaa yi ne ho fi nnansa anaa nnawɔtwe mmienu mu. Adwenemuhaw (depression) yɛ soronko. Ɛtena na ɛtena hɔ, mpɛn pii a nnyinaso pɔtee nni hɔ, na ɛde nea ɛsen adwene mu hyew ba. Nsɛnkyerɛnne no bi ne sɛ wohwere anigye anaa anika wɔ biribiara ho, deɛ na wopɛ mpo; nna, akɔnnɔ, anaa ahoɔden mu nsakraeɛ; w'adwene a entumi nsi pi; atenka a emu yɛ duru sɛ wonsom bo anaa afobu; ne atenka sɛ nneɛma renyɛ yiye.
Mmara a ɛho wɔ mfaso, a ayaresafoɔ ne apɔmuden dwumadie nyinaa de di dwuma: sɛ adwene mu hyew tena da no fa kɛse, kame se da biara, kosi nnawɔtwe mmienu anaa boro saa, na ɛhaw adwuma, nna, anaa nnipa a wodɔ wɔn a, ɛno fata sɛ wo ne ɔyaresafoɔ kasa ho. Eyi nyɛ sɛ wo yɛ mmerɛ anaa woreyɛ ade pii. Ɛte sɛ sɛ wokɔhwɛ ɔyaresafoɔ wɔ ɔwa a ɛnnyae ho. Ntɛm a wɔbɔ adwenemuhaw din na wɔsa no, ntɛm a ɛtaa brɛ ase, na ayaresa yɛ adwuma yiye.
Tebea baako wɔ hɔ a ɛntwɛn nnawɔtwe mmienu hyɛ no. Sɛ wo werɛhow dane adwene sɛ wompɛ sɛ wowɔ ha, anaa sɛ wobɛpira wo ho a, yɛsrɛ wo, fa no sɛ nsɛnkyerɛnne a ɛyɛ no na ɛn ho nnɛ ara, kɔ crisis line, ɔyaresafoɔ, anaa obi a wode wo ho to no so. Ɛnsɛ sɛ wonim pi sɛ emu yɛ duru ansa na woabisa mmoa. Sɛ woto nsa frɛ bere a wunnim pi no ɛyɛ bere a ɛfata pɛɛ a wobɛyɛ.
Awerɛhow dodoɔ no ara nyɛ saa. Awerɛhow dodoɔ no ara yɛ ɔyaw a ɛyɛ daa a ɛfa onipa a ɔbu nneɛma ho, na ɛnim sɛnea ɛtwam sɛ woma ɛnam a. Wote nka, wobɔ din, woyɛ ade ketewa baako, na woma nnipa a wɔatwa wo ho ahyia no kɔ mu. Eyinom mu biara nyɛ ma da a ɛyɛ den no yera. Ɛkyerɛ kɛkɛ sɛ ɛnsɛ sɛ wode di no sɛnea wokyerɛ sɛ wo ho yɛ wo, anaa wo ne wo ho ko wɔ biribiara so.
Nnyinaso
- NHS, Get help with low mood, sadness or depression
- National Institute of Mental Health, Depression
- American Psychological Association, Talking the pain away (on Matthew Lieberman's research on putting feelings into words)
- National Center for Biotechnology Information, A Narrative Review of Empirical Literature of Behavioral Activation Treatment for Depression