Afotusɛm ntiantia
- Take one slow exhale before answering.
- Say "let me think for a second".
- Force yourself to name a second option.
Telefon no bɔ bere a ɛnsɛ. Akontaabu bi ba a ɛba fam koraa wɔ baabi a na ɛsɛ sɛ ɛduru, ɔtɔnni bi rehunahuna sɛ ɔbɛkɔ, wo yɔnko bi ayɛ mfomso wɔ baguam na obiara rehwɛ wo sɛ wobɛyɛ nea edi hɔ. Wo koma bɔ ntɛm. Wʼadwene, a na ɛyɛ nnam dɔn baako a atwam no, mprempren ɛte sɛ nea ɛnam atɛkɛ mu. Na saa bere no ara, wɔ bere a ɛyɛ bɔne sen biara mu no, obi bisa wo sɛ si gyinae.
Eyi ne nsɛm a ɛho hia kɛse mmere no nhyehyɛe a ɛyɛ atirimɔden. Gyinaesi a ɛho hia sen biara taa pue bere a wo nipadua ntumi nyɛ no yiye koraa. Wonsusuw kusukuukuu no ho kwa. Wɔ nhyɛso ankasa ase no, wʼadwene sesa ankasa, na ɛnyɛ ma wo. Asɛm pa ne sɛ wobetumi ahu eyi. Sɛ wuhu nea ɛrekɔ so a, wubetumi ayɛ subammɔne kakra a ɛde wʼatemmu bɛsan ama wo bere a ɛho hia.
Nea nhyɛso yɛ adwene a emu da hɔ
Fi nea ɛrekɔ so wɔ ase hɔ no ase. Bere a wo nipadua hu tebea bi sɛ ɔhaw a, ɛde nhyɛso ho nnuru hyɛ wo mu a ɛboa wo ma wo ho fi nneɛma a ɛfa nipadua ho mu, te sɛ mmirika anaa akodi. Saa nhyehyɛe no yɛ ntɛm na ɛyɛ tete deɛ. Ɛnhwɛ sɛ ɔhaw no yɛ ɔkraman a ɔwɔ akakaw tenten anaa baguam nhyiamu. Ɔkwan biara so no, ɛtwe ahoɔden kɔ adeyɛ a ɛho hia ntɛm no so na ɛfi adwene a ɛyɛ brɛoo na ɛho hwɛ no ho.
Adwene a ɛyɛ brɛoo na ɛho hwɛ no ne nea gyinaesi pa hia ankasa. Nhwehwɛmufo a wɔboaboaa nhwehwɛmu pii a ɛfa nhyɛso ne amene ho ano huu nhyehyɛe bi a ɛkɔ so daa: nhyɛso a ɛba prɛko pɛ sɛe adwene a ɛkae nneɛma kakra, krataa a wʼadwene de kora ɔhaw no afã horow pii so bere koro mu, na ɛsan sɛe wʼadwene tumi a ɛde dane fi adwene baako so kɔ foforo so na ɛsusuw ɔkwan foforo ho. Enti wɔ nhyɛso ase no wuntumi nkura nneɛma pii wɔ wʼadwene mu, na wuhyɛ ɔkwan baako so ntɛm. Saa nkabom no yɛ awuduru ma gyinaesi a emu yɛ den.
Nkae bi a ɛto so abien a ɛho hia wɔ hɔ. Nhyɛso te wʼadwene so. Ɛtwe wʼadwene kɔ nea ɛho hia na ɛda adi kɛse no so, na ɛma mfiniko a ɛwɔ mfonini no ano no hwere. Wɔ amanehunu ankasa mu no, saa hwɛ a ɛyɛ teaa no betumi agye wo nkwa. Wɔ nhyiamu mu no, ɛma woto ɔkwan a ɛda wo hann no akyi no. Wonya gyidi pii na woteɛ kakra bere koro mu.
Nea ɛto so abiɛsa wɔ hɔ. Nhyɛso a wowɔ ase no, dodow a wʼamene san kɔ su so sen adwennane foforo. Nhyɛso piapia wo kɔ wʼade a wotaa yɛ no so, ade a wotaa yɛ daa, sɛ ɛfata saa tebea pɔtee yi anaa ɛnfata mpo. Mmere bi mu no wo su no yɛ papa. Nanso bere a wuhia mmuae a anibue wom kɛse no, ɛtaa yɛ bere a wʼadwene mpɛ sɛ ɔhwehwɛ bi.
Eyinom mu biara nkyerɛ sɛ woyɛ mmerɛw anaa wunni adwuma no ho nimdeɛ. Ɛkyerɛ sɛ woyɛ onipa, na wo nipadua reyɛ nea wɔbɔɔ no sɛ ɔnyɛ ankasa. Adwuma no ne sɛ wode nyansa bedi ne so brɛoo.
Gyae kakra a ɛsan de wʼatemmu ba
Eyi ne adeyɛ a mfaso wɔ so sen biara, na ɛte sɛ nea ɛsua koraa sɛ ɛho bɛhia: fa botae mu gye kakra to nhyɛso ne wo mmuae ntam.
Ɔsɛe dodow a nhyɛso de ba gyinaesi mu no si wɔ sɛkɛnse a edi kan no mu, bere a wʼadwene a emu yɛ teaa na ɛkɔ wʼade a wotaa yɛ so no pɛ sɛ ɛyɛ ade mprempren na atenka bɔne no gyae. Ɔpɛ a ɛpɛ sɛ ɛsa ahokyere no si fam no ne ɔhia a wohia sɛ wusiesie ɔhaw no di afra. Ɛnyɛ ade koro. Ahokyere no pɛ ntɛm. Ɔhaw no taa pɛ adwene a emu da hɔ.
Gye kakra tiatia saa no mu. Ɛyɛ adwuma abien bere koro mu. Ɛma nhyɛso ho nuru a edi kan no kɔ soro na efi ase tɔ, na ɛsan bue wʼadwene fã a na nhyɛso ahyɛ no ma no. Wunhia bere tenten. Mpo home baako a ɛyɛ brɛoo, anaa kasasin baako a ɛyɛ nokware a ɛtwentwɛn so, sesa nea ɛba akyi no su.
Ɔdwenebɔ ne ɔkwankyerɛni Carol Kauffman, a ɔkyerɛkyerɛ wɔ Harvard Medical School no, de saa ho gye kakra yi yɛ adesua no nyinaa fapem. Ɔkyerɛ kasasin bi a wɔtaa de ka Viktor Frankl ho: ahokanyan ne mmuae ntam no, baabi wɔ hɔ, na saa baabi no mu na yɛn ahofadi wɔ. N'afotu a mfaso wɔ so ne sɛ wode saa baabi no yɛ ade pɔtee baako, woyɛ akwan bebree a ɛboro baako. Wɔ nhyɛso ase no wʼadwene ma wo mmuae baako pɛ na ɛkyerɛ no sɛ ɛno nkutoo. Sɛ wohyɛ wo ho sɛ wubenya akwan foforo kakra, mpo ntiantia mu a, ɛbubu mfonini teaa no na ɛma wokae sɛ woreyɛ paw, na ɛnyɛ tia.
Nhyehyɛe a wubetumi adi so ampa wɔ bere no mu
Bere a ɔhyew no wɔ hɔ no, worenkae nyansapɛ. Wuhia ade a ɛyɛ mmerɛw a wubetumi ayɛ bere a wo koma rebɔ. Sɔ eyi hwɛ:
- Ma wo nipadua nyɛ dinn kan. Home a wode pue baako, a ɛware sen nea wode hwe mu. Wʼanan ntɛtrɛw fam, wo mmati nsi fam. Worentumi mfa wʼadwene nyɛ dinn bere a wo nipadua da so rebɔ kɔkɔbɔ no, enti fi nipadua no ase.
- Tɔ bere wɔ den so. Ka biribi a ɛma wo kwan a wommu wo ho gu bere no so. "Ma minnwen ho sekan kakra." "Ma me dɔn baako na manya eyi yiye." Hwee a ɛyɛ ankasa nhia mmuae wɔ sɛkɛnse abiɛsa a edi hɔ no mu, mpo bere a ɛte sɛ nea ehia no.
- Bobɔ nea wɔresi ho gyinae ankasa din. Ka kyerɛ wo ho pefee, wɔ kasasin baako mu. Nhyɛso ma asɛmmisa no yɛ kusuu, na asɛmmisa a ɛyɛ kusuu nya mmuae bɔne. Sɛ wode gyinaesi ankasa ba hann mu a, ɛyɛ adwuma no fã.
- Hwehwɛ ɔkwan foforo baako pɛ. Nea wo yam reteɛteɛ mu biara no, bisa: ɔkwan foforo bɛn na wobetumi afa so adi eyi ho dwuma? Na nea ɛto so abiɛsa? Ɛho nhia sɛ wode di dwuma. Ade a ɛsɛ sɛ woyɛ ara ne sɛ wokyerɛ wʼadwene a emu yɛ teaa no sɛ ɛwɔ hɔ.
- Bisa onipa ko a wopɛ sɛ woyɛ mprempren. Eyi yɛ Kauffman nsɛmmisa no mu baako, na ɛyɛ papa. Ɛma wo so fi ɔdɔ a wuyi mu kɛkɛ no mu na ɛsan ka wo ne sɛnea wopɛ sɛ wopue ankasa bom, a ɛyɛ asaase a emu yɛ den a wode si gyinae fi so sen nhyɛso ho nuru a ano yɛ den.
Nhyehyɛe no nyinaa betumi afa dɔn baako ase. Ɛnyɛ sɛ wopɛ sɛ wo ho dwo wo. Wopɛ sɛ wode wʼadwene ankasa fã a ɛho hia san ba na woasi gyinae a worennu wo ho akyi.
Sɛnea wubehu nhyɛso gyinaesi ansa na woagye atom
Mmere bi mu no kwan no nni hɔ ma gye kakra no. Dan no rehwɛ wo, bere no rekɔ, na ɛsɛ sɛ woka biribi. Saa tebea no mu no, ɛboa sɛ wuhu nsɛnkyerɛnne a ɛkyerɛ sɛ nhyɛso na ɛrekyerɛ gyinaesi no kwan na ɛnyɛ adwene, efisɛ sɛ wutumi bobɔ no din bere a ɛrekɔ so a, wubetumi akura no mu brɛoo kakra.
Nsɛnkyerɛnne a ɛtaa pue kakra:
- Ɛte sɛ nea ɛyɛ tuntum-ne-fitaa. Nhyɛso brɛ tebea a emu yɛ den ba akwan abien so, a ɛtaa yɛ ko anaa guan, di nkonim anaa di nkogu. Sɛ wuhu apon abien pɛ a, ɛno yɛ mfiniko hwɛ no na ɛrekasa, na ɛnyɛ tebea no nokware.
- Ɛfa atenka bi a wode bɛba awiei ho titiriw. Tie nsɛm a ɛwɔ wo mu "Mehia sɛ eyi gyae kɛkɛ" no. Ɛno yɛ ahokyere a ɛrekyerɛ kwan, na ɛtaa kyerɛ ɔkwan a ɛyɛ ntɛm a wofi mu no na ɛnyɛ nea eye sen biara no.
- Ɛyɛ keka sen sɛnea woyɛ daa. Nhyɛso piapia yɛn kɔ asɛmbɔ ne asotwe akyi. Sɛ adeyɛ a worebɛyɛ no yɛ nnam sen onipa a wotaa yɛ no a, ɛno fata sɛ wohwɛ no bio.
- Wuhu sɛ ɛte saa, na wuhuu no ntɛm paa. Gyidi ankasa taa wɔ ne su bi, ɛhomu hu a ɛfa nea wode di nsiakyirɛ ho. Nhyɛso-gyidi yɛ trontrom na ɛyɛ kɔɔ, na ɛba ansa na woakari biribiara mu.
Wontumi nbrɛ wo ho ase bere nyinaa. Nanso sɛ wuhu eyinom mu baako mpo a, ebetumi adɔɔso sɛ wode kasa baako foforo bɛka ho, "eyi ne nea me yam ka, na ma menhwɛ sɛ ɛyɛ nokware," a ɛma wonya ɔpon a wopɛ a wosan kɔ akyi, sɛ ɛba sɛ wo yam no yɛ kɔkɔbɔ na ɛnyɛ wʼatemmu a.
Si nea wode bedi dwuma daa ho gyinae ansa na ɔhyew no ba
Ɔkwan a mfaso wɔ so sen biara a wonam so dwen yiye wɔ nhyɛso ase ne sɛ woyɛ adwene no bi atumutumu, bere a wo ho dwo wo. Esiane sɛ nhyɛso piapia wo kɔ wʼade a wotaa yɛ so nti, ade a ɛyɛ nyansa sen biara a wubetumi ayɛ ne sɛ wode wʼahyɛde bɛyɛ nea eye.
Nneɛma kakra boa wɔ ha. Hu tebea pɔtee a ɛhyɛ wo ahopere daa no, onipa pɔtee, sɛ wɔde wo besi baabi prɛko pɛ, ɔhwerɛ ko bi. Nea wuhu sɛ ɛreba no nni tumi pii wɔ wo so. Si nea wʼahyɛde a wonnan no ho gyinae kan, ahye a worentra wɔ ɔkwan biara so a ɔhyew no ano yɛ den ara no, sɛnea ɛbɛyɛ a wɔ nhyɛso ase no woredi mmara bi a wugye di dedaw akyi na ɛnyɛ sɛ woreyɛ gyinabea foforo prɛko pɛ. Mmara a wode si hɔ kan no bɔ wo ho ban fi wo ho su a nhyɛso ahyɛ no ma na ɛrepere no ho.
Mfaso foforo a ɛyɛ dinn nso wɔ hɔ. Nneɛma a ɛho hia a anka wubetwa mu bere a wo ho ayɛ den no, nna, aduan, akɔneaba kakra, ne nneɛma koro no ara a ɛkyerɛ nhyɛso dodow a wʼadwene betumi agye ansa na abubu. Adwene a wahome kura nneɛma pii, ɛdane ntɛm, na ɛkɔ so trɛw bere a adesoa wɔ ne so. Wʼadwene mu, wo nipadua so, ne onipa ne onipa ntam mu nkitahodi a ɛboa kɔ so bere a nhyɛso wɔ hɔ no.
Nhyɛso ankasa ne ahopere a wɔayɛ
Nsonsonoe baako bɛho a ɛsɛ sɛ wode kyin, efisɛ ɛsɛe ehu pii a mfaso nni so. Nea ɛte sɛ nea ɛho hia no fã kɛse no, ɛnyɛ saa. Amanehunu ankasa, baabi a sɛkɛnse kakra sesa nea ɛba awiei ampa no, ɛyɛ ankasa wɔ adwuma pii mu. Mpɛn pii no, ahopere no yɛ deɛ wɔafɛm, obi foforo dadwen a ɛpia wo so, ahyɛbea a wɔayɛ, anaa wʼankasa wʼahokyere a ɛrehyɛ sɛ wɔde bɛba awiei kɛkɛ.
Bere a wote nhyɛso sɛ si gyinae prɛko pɛ no, ɛho hia sɛ wohwɛ sekan fã: dɔn ankasa ni, anaa dɔn atenka? Sɛ mmuae a ɛyɛ mfomso-nanso-ntɛm bɛyɛ bɔne sen nea ɛyɛ-nokware-nanso-brɛoo kakra a, ɛkyerɛ sɛ ahopere no yɛ nea wɔayɛ, na gye kakra no nyɛ ahopɛ. Ɛyɛ paw a asɛyɛde wom. Sɛ wobɔ saa din pefee, mpo wʼankasa kyerɛw a, ɛyi ɔhyew no pii fi bere no mu a ɛyɛ nwonwa.
Bere a nhyɛso no nyae
Nnwinnade a ɛwɔ ha yi yɛ ma mmere a emu yɛ den daa no, sɛkɛnse a ɛba na ɛkɔ wɔ asetra a ɛhia nneyɛe daa mu. Ɛyɛ ankasa na ɛboa. Nanso ɛwɔ ɛho hye, na ɛho hia sɛ wode nokware ka baabi a wofi ase.
Sɛ nhyɛso no nyae da na, sɛ wote nka sɛ wo ho akoma wo bere dodow no ara, sɛ gyinaesi a na anka ɛyɛ daa no mprempren ɛma wugyina komm anaa wusuro no, sɛ wo nna, wʼadwene a wugu so, anaa nkurɔfo a wodɔ wɔn no renya ɔhaw a, ɛno yɛ tebea foforo. Nhyɛso a ɛkɔ so na ɛhaw wo no nyɛ wʼankasa mfomso na ɛnyɛ ade a wode wo nsa mu ahoɔden ko gyina ano nko ara. Ɔduruyɛfo anaa ɔdwenebɔdaeni betumi aboa wo ma woahu nea ɛrema na nea ɛbɛboa ampa, na saa nkɔmmɔbɔ no yɛ ahoɔden, na ɛnyɛ nea etwa to.
Na sɛ bere bi du a nneɛma yɛ duru dodo sɛ wode bɛsoa ankasa a, mesrɛ wo frɛ obi nnɛ, onipa a wode wo ho to no so, wo duruyɛfo, anaa amanehunu mu frɛ. Ɛnsɛ sɛ woda amanehunu mu ansa na woafata mmoa. Ɛsɛ sɛ wabrɛ a wode no soa wo nko ara kɛkɛ.
Adwene a emu da hɔ wɔ nhyɛso ase no anyɛ da sɛ wonwosow da. Ɛyɛ sɛ wuhu nea bere no reyɛ wo, na woanya adeyɛ a ɛyɛ dinn kakra a wɔayɛ krado sɛnea ɛbɛyɛ a gyinaesi a edi hɔ no befi wo su a eye sen biara mu na ɛnyɛ wo su a ɛsuro sen biara mu.
Nea wɔnam so nya nsɛm yi
- National Center for Biotechnology Information, The Effects of Acute Stress on Core Executive Functions: A Meta-Analysis and Comparison with Cortisol
- National Center for Biotechnology Information, Stress and Decision Making: Effects on Valuation, Learning, and Risk-taking
- Harvard Business Review, How to Make Better Decisions Under Pressure