Skip to main content
Woahyɛ ahohia mu anaa woredwene sɛ wobɛpira wo ho? Ɛnyɛ wo nko ara. Hwehwɛ mmoa ahomaa →

AKANNIDI · DI ANIM WƆ NSAKRAE MU

Nsakrae Ho Nkitahodi a Eye: Nea Wobɛka Bere a Wonni Mmuae Nyinaa

Nhyehyɛe foforo, akwankyerɛ foforo, adwuma yi a wɔreyɛ, nkabom. Nsakrae no ankasa ntaa nsɛe nnipa gyidie. Ɛyɛ sɛnea wɔkyerɛ ase, anaa wɔnkyerɛ. Ɛha na yɛkyerɛ sɛnea wobɛka asɛm a emu yɛ den, a akyinnye wom, akyerɛ wo kuw wɔ ɔkwan a ɛbɛma wɔn ho atim na wɔaka wo ho.

Man and woman sitting at table

Photo by Andreea Avramescu on Unsplash

Afotusɛm ntiantia

  • Say the real news in thirty seconds.
  • Name what's unknown and give a date.
  • Take one slow breath before walking in.

Fa nhyiam kɛse no to w'adwene mu. Mfoni si soro, krataa a wɔahyehyɛ no yiye, kasamu a efi ase sɛ "Sɛnea mo mu pii ate no." Bere a nhyiam no rebɛwie no, dan no mu fã atie agyae na wɔafi ase rebɔ nkrasɛm. Wɔmmisa nhyehyɛe foforo no asɛm. Wɔbisa asɛmmisa a ɛho hia onipa a ne ho yeraw no nko ara: M'adwuma wɔ ahobammɔ anaa? Wɔde eyi hintaw yɛn anaa? Mitumi gye nea saa nnipa yi ka kyerɛ me no di anaa?

Ɛno ne nsakrae ho nkitahodi sɔhwɛ ankasa. Nhyehyɛe a ɛwɔ mfoni no so betumi ayɛ pɛ. Nea ɛkɔ nnipa nipadua mu no yɛ biribi a ɛyɛ mmerɛw na ɛyɛ dada: me ho yɛ asomdwoe anaa, na wo ne me redi no nokware anaa. Sɛ saa fã no kɔ bɔne a, nhyehyɛe a ani te sen biara wɔ wiase no ba a awu wɔ krataa so.

Nsakrae ho nkitahodi pii sɛe esiane ade a ɛyɛ kɛkɛ nti. Akannifo kyerɛ nsakrae no ase sɛ adwuma kuw (org chart foforo no ni, nnwinnade foforo no ni) na wɔto nneɛma abien a nnipa hia ankasa no twa (nea enti a eyi reyɛ, ne nea ɛkyerɛ ma me). London Business School nhwehwɛmufo Elsbeth Johnson, a ɔkyerɛw ma Harvard Business Review no, huu sɛ akannifo taa kyerɛ nea wɔpɛ ho asɛm wɔ adwuma a wɔyɛ ho mmom sen nea ebefi mu aba, na wɔntaa nkyerɛ nea wɔrebisa ankasa no nyinaa pefee. Wogyaw nnipa ma wɔn ankasa hyɛ akwan no ma. Wɔde ehu hyɛ ma.

Nea enti a ahodwiriw yɛ fã a ɛyɛ den sen biara sɛ wobɛka pefee

Afiri no ni. Bere a wonni mmuae nyinaa no, su no ne sɛ wobɛtwɛn kosi sɛ wobenya. Twɛn dawubɔ no. Siesie ano. Da ahotoso a edi mu adi. Ɛyɛ sɛ ɛyɛ ayamye. Ɛyɛ sɛ ɛyɛ adwuma mu.

Ɛtaa dane bɔne. Kommyɛ nkyerɛ ɔbohyɛ. Ɛkyerɛ sɛ wɔredi asɛmmɔne bi ho dwuma, na nnipa siesie wɔn ho ma version a enye sen biara a wobetumi asusuw. Bere a saa nso, nea wonnim no ankasa sɛe ade. American Psychological Association ka sɛ nnipa a ahodwiriw a wɔbɛtumi agyina ano yɛ den ma wɔn no taa kɔ dadwen ne adwene a ɛba fam mu, na sɛ obi gye to mu sɛ ahodwiriw wɔ hɔ a, ɛno na ɛma yɛn ho de yɛn adwene si nea yebetumi adi so ankasa so. Wo kuw te saa ahokyere no mu sɛ woka anaa woanka. Sɛ woka a, ɛno ne tewmu a edi kan a wubetumi de ama.

Enti botae no nyɛ sɛ woyɛ sɛ wowɔ mmuae a wonni. Ɛyɛ sɛ woka nea wunim, nea wonnim, ne bere a wohwɛ kwan sɛ wubehu pii no su nokware mu. Ɛno yɛ adwumayɛ, na wubetumi ayɛ no yiye.

Nhyehyɛe a etim wɔ nhyɛso ase

Bere a ɛsɛ sɛ woka asɛm a emu yɛ den anaa nea akyinnye wom no, nhyehyɛeɛ a wode ka nsɛm no mu ho hia te sɛ nsɛm no ankasa. Su a ɛyɛ adwuma:

  1. Fa nokware no di anim, pefee. Ka ade no ankasa wɔ sikan aduasa a edi kan mu. "Yɛresan yɛ kuw no ho nhyehyɛe, na adwuma bi bɛsesa." Sɛ wode asɛm titiriw no sie nteaseɛ simmaa anum ase a, ɛkyerɛ nnipa sɛ wusuro wɔn, na wɔte saa.
  2. Ka nea enti, wɔ kwan a onipa betumi akura mu. Ɛnyɛ press-release ntease no. Nea ɛyɛ nokware no, sɛnea wɔama wo kwan sɛ wobɛkyɛ no. Nnipa fa pii kyɛ bere a ntease no yɛ nokware. Wɔmfa hwee nkyɛ bere a ɛte sɛ nnaadaa.
  3. Yɛ pɔtee fa nea wonnim seesei ho. "Nea wɔahyɛ no ni. Nea wɔnnhyɛɛ no ni. Bere a mehu pii no ni." Ade a wonnim a emu da hɔ no yɛ mmerɛw sɛ wode tena sen baako a emu nna hɔ. Sɛ wubetumi a, fa da to akɔneaba a edi hɔ no so.
  4. Yɛ onipa no ankasa fa a ɛka no pefee. Nnipa ntumi nte nhyehyɛe bere a wɔrehwehwɛ asiane. Du "nea eyi kyerɛ ma wo" no ho ntɛm, mpo sɛ mmuae no yɛ "yennim seesei, na meremma wonhu no mpofirim."
  5. Frɛ asɛmmisa a emu yɛ den no, na gye no ampa. Afei gyae kasa na tie.

Saa anammɔn a etwa to no ne baabi a akannifo dodow no ara twe wɔn ho, na ɛno ne nea ɛkyekye gyidie kɛse.

Yɛ no ahobammɔ ma wɔnka fã a ɛyɛ komm no

Wɔ nsakrae ankasa mu, nimdeɛ a mfaso wɔ so sen biara a ɛwɔ dan no mu ne nea nnipa suro sɛ wɔbɛka akyerɛ wo w'anim. Asiane a wohu wɔ nhyehyɛe foforo no mu. Nea enti a bere nhyehyɛe no renyɛ adwuma. Ade a obiara a ɔwɔ wɔn kuw mu adwen ho dada no.

Sɛ wobɛte da bi a, egyina nea Harvard nhwehwɛmufo Amy Edmondson frɛ no psychological safety so: atenka a wɔkyɛ sɛ wubetumi akasa, abisa asɛm, anaa agye akyinnye ato mu a wɔntwe w'aso anaa wɔnyɛ wo ketewa. Edmondson asɛm a ɛfa bere a akyinnye wom na ɛkɔ ntɛm ho no yɛ pefee. Wuntumi nfa ehu nni anim bio. Ɛnyɛ adwuma sɛ nkuranhyɛ bio, na ɛto nokwaredi a wuhia kɛse bere a fam no resesa no mu.

Wɔ nsakrae mu no, ahobammɔ yɛ mmerɛw na ɛyɛ mmerɛw sɛ wode wo nsa bɛbɔ asɛe. Nneɛma kakra bɔ ho ban:

  • Sɛ obi ka asɛm a ɛhaw no a, fa no sɛ akyɛde, ɛnyɛ ɔko. "M'ani gye sɛ wokaa saa" nyɛ hwee na ɛsesa biribiara.
  • Bua asɛmmisa a wobisae no, ɛnyɛ asɛmmisa a anka wopɛ sɛ wɔbisa no.
  • Sɛ wonnim a, ka "minnim" pefee. Ɔkannifo a obetumi agye n'asɛm anohyeto atom no ma obiara nso kwan sɛ ɔbɛka nokware.
  • Mma onipa a ɔkasa tia no nyɛ nhwɛso da. Dan no mu nyinaa rehwɛ nea ɛbɛto no, na wɔde wɔn ankasa nokwaredi besusuw ho.

Nea wobɛyɛ bere a wuntumi nka biribiara nkyerɛ wɔn

Ɛtɔ da a wuntumi nkyɛ mfonini no nyinaa ankasa. Mmara ntease, deal a ɛnnwiee, gyinaepɛ a ɛda so ara wɔ wo dibea atifi. Ɛha na akannifo taa yɛ komm, na baabi a kommyɛ sɛe ade sen biara.

Wubetumi ayɛ nokwafo na woahyɛ wo ho ano nso. Sɔ eyi hwɛ: "Eyi fã bi wɔ hɔ a mintumi nka ho asɛm seesei, na merenyɛ sɛ ɛnte saa. Nea metumi aka akyerɛ wo nyinaa ni, na bere a mehwɛ kwan sɛ metumi aka pii no ni." Sɛ woka anohyeto no a ɛwɔ hɔ no din no, ɛno ankasa yɛ obu kwan. Ɛkyerɛ nnipa sɛ wonni wɔn nyansa ho fɛw sɛ woreyɛ sɛ anohyeto no nni hɔ.

Na afei kɔ so pue. Nsakrae nyɛ dawubɔ baako. Ɛyɛ nsɛnkyerɛnne nketenkete ɔha wɔ adapɛn pii mu, na gyidie no, wɔkyekye anaa wɔhwere wɔ akyiri di mu. HBR adwuma foforo a ɛfa nsakrae a ɛkɔ so daa ho no kyerɛ sɛ nsakrae agyae sɛ ɛyɛ ade a ɛba ɛtɔ da na adan adwumayɛ wim tebea a etim, na ɛno gyaw nnipa abrɛ ne ahwɛyiye ansa na wuabue w'ano mpo. Akannifo a wɔkora kuw ne wɔn no ne wɔn a wɔkɔ so pue, ɔsan ka nkra no bere a nnipa ho yeraw araa ma wontumi nte ase nea edi kan, na wɔyɛ nea wɔkaa sɛ wɔbɛyɛ.

Asɛm bi fa wo ankasa ahotim ho

Wuntumi mfa asomdwoe a wonni nma dan bi. Sɛ wode w'ankasa ahodwiriw a ɛrewosow wo wura mu a, nnipa benya bi ansa na wɔate wo nkra no kasamu baako mpo. Enti ansa na nkɔmmɔ a emu yɛ den no, di kan ma wo ankasa wo nipadua nya ahotɔ. Ahomegye baako a ɛyɛ brɛoo. Anan to fam. Simma baako a wo nko ansa na wuawura mu. Botae no nyɛ sɛ wonte hwee. Ɛyɛ sɛ wobɛhwɛ wo ho so araa ma w'ahotɔ, ɛnyɛ wo hu, na ɛyɛ nea ɛsan kɔ nnipa so.

Eyi yɛ adwuma a emu yɛ duru, na ɛbɛtumi atew wo so wɔ ahodwiriw bere tenten mu. Hwɛ w'ankasa ahokyere nsɛnkyerɛnne so. Sɛ akannidi a emu yɛ den bere bɔne mu adesoa resɔn wo nna, w'akwahosan, anaa nnipa a wodɔ wɔn mu a, ɛno fata sɛ wo ne ɔyaresafo, ɔbenfo, anaa obi a wugye no di kasa fa ho. Sɛ wokyere kuw fa nsakrae mu a, ɛyɛ adwuma ankasa. Wɔama wo kwan sɛ wo nso wuhia mmoa wɔ ho.

Nnipa a wɔwɔ w'anim no werɛ befi krataa no nyinaa. Wɔbɛkae sɛ wohwɛɛ wɔn ani na woka nokware kyerɛɛ wɔn anaa, ne sɛ wosan baa dapɛn a edi hɔ ne nea edi akyi no anaa. Ɛno na ɛyɛ nsakrae ho nkitahodi a eye ankasa. Ɛnyɛ nkra a edi mu. Nea wubetumi de wo ho ato so, a obi a ɔtenaa hɔ na ɔkae.

Nea efi mu ba

Ansa na wobɛkɔ, kasɛm tiawa bi fa ɔhwɛ ho

KEEP CALM de adesua nnwinnadeɛ a wode boa wo ho a wontua hwee ma. Eyi nyɛ ayaresa afotuo, yare ho nhwehwɛmu, anaa adwene ho ayaresa, na ɛnnsi ɔbenfoɔ hwɛ ananmu. Sɛ biribi wɔ ha a ɛkyerɛ sɛ ɛboro daa nhyɛso so a, sɛ wobɛfrɛ ɔbenfoɔ no yɛ anammɔntuo a emu yɛ den na nyansa wɔ mu.

If you are in crisis or thinking about harming yourself, you are not alone. In the US, call or text 988 (Suicide & Crisis Lifeline, 24/7), text HOME to 741741 (Crisis Text Line), or call 911 in an emergency.