Skip to main content
Woahyɛ ahohia mu anaa woredwene sɛ wobɛpira wo ho? Ɛnyɛ wo nko ara. Hwehwɛ mmoa ahomaa →

MMERE A ƐYƐ DEN · APƆWMUDEN HO ADWENEMUHAW

Apɔwmuden ho Adwenemuhaw: Bere a Dadwen no Dane Yare no

Wo koko mu kekamu, ti ya a edi nna abien, ne ɔhwehwɛ adaka wɔ anadwo dasum. Sɛ wode w'abrabɔ mu fa kɛse fa gyidi a ɛkyerɛ sɛ biribi anyɛ yiye ankasa a, wonyɛ mmerɛw na wonni hɔ wo nko. Eyi ne nea apɔwmuden ho adwenemuhaw yɛ ankasa, nea enti a awerɛkyekye ntim da, ne nea ɛboa wo ma wonya wo nna san.

A woman standing in a forest with her hands on her head

Photo by Alex Sheldon on Unsplash

Afotusɛm ntiantia

  • Delay the check fifteen minutes, watch it pass.
  • Close the tab instead of searching symptoms.
  • Tally your checks before trying to shrink them.

Ɛtaa fi ase ketewa. Yaw bi wɔ baabi a ɛnyaee da. Ahyɛnsode bi a ɛwɔ wo honam ani a wo werɛ nkae. Ti ya wɔ da a ɛto so abiɛsa. Onipa a ne ho tew hu na ɔtwa mu kɔ. Wo deɛ wuhu na wo yam dwo, efisɛ wo fa bi adi kan akɔ ade bɔne sen biara a ebetumi akyerɛ no ho.

Enti wohwɛ. Wopia baabi no bio sɛ wobɛhwɛ sɛ ɛda so yɛ ya anaa. Wubue wo telefon na wokyerɛw yare nsɛnkyerɛnne no kɔ ɔhwehwɛ adaka mu, na nea ebefiri mu no de wo kɔ baabi a ɛyɛ hu. Wobisa obi a wodɔ no sɛ eyi te sɛ nea ɛteɛ wɔ wɔn ani so anaa. Ebia wobɔ nhyiamu, anaasɛ ebia wuntumi nyɛ saa, efisɛ kɔ no betumi asi ehu no so dua. Bere tiawa bi mu no, dadwen no yɛ komm. Afei ɛsan ba, na mpɛn pii no ɛyɛ den kɛse, na ɛbata biribi foforo ho.

Sɛ eyinom mu biara te sɛ ade a wonim a, nea wo ne no te ase no wɔ din. Ayaresafo frɛ no apɔwmuden ho adwenemuhaw, anaa yare ho adwenemuhaw yarefa, na asɛmfua dedaw a wɔde frɛɛ no ne hypochondria. Yɛrebɛto saa asɛmfua dedaw no agu, efisɛ wɔde dii dwuma sɛ ɔkasatia, na hwee nni eyi ho a ɛsɛ sɛ wodi ho fɛw. Eyi yɛ adwenemuhaw nhyehyɛe a ɛyɛ nokware, ɛma obrɛ, na wotumi sa. Ehu no yɛ nokware mpo bere a asiane no nni hɔ.

Fa a ɛyɛ tirimɔden no: wo dadwen yɛ nsɛnkyerɛnne no atorosɛm

Afiri a ɛma apɔwmuden ho adwenemuhaw gye di paa ni. Adwenemuhaw nyɛ atenka a ɛwɔ wo ti mu kɛkɛ. Ɛyɛ nipadua mu nyinaa adeyɛ. Koma a etu mmirika anaa ɛbɔ, koko a ɛyɛ den, ahomeka tiaa, anibiri, yam ya, kekamu, ti ya, honam yaw. Eyinom yɛ adwenemuhaw nsɛnkyerɛnne a ɛyɛ daadaa.

Eyinom nso yɛ, ampa, atenka a worehwehwɛ wɔ wo nipadua mu pɛɛ.

Enti dadwen no de nsɛnkyerɛnne a wokenkan sɛ adansedi no ba. Wo koma bɔ efisɛ ehu aka wo, na ɔbɔ no bɛyɛ adansedi foforo a ɛkyerɛ sɛ biribi anyɛ yiye wɔ wo koma ho, a ɛno ma ɛyɛ wo hu kɛse. Mayo Clinic kyerɛkyerɛ eyi tee: nnipa a wɔwɔ yare ho adwenemuhaw no bo tu ka kɛse wɔ nipadua atenka a ɛsua anaa ɛyɛ daadaa ho na wɔkenkan ntease a emu yɛ duru fi mu. Nipadua no reyɛ nipadua nneɛma a ɛyɛ daadaa. Adwene a adwenemuhaw aka no no dane wɔn mu biara sɛ asiane.

Eyi nti na ɛnyɛ "dwo wo ho kɛkɛ" ho asɛm. Wɔakyere wo wɔ nkae-dwumadi mu baabi a hwɛ no yɛ nea ɛkanyan ade pii a wode bɛhwɛ.

Nea enti a awerɛkyekye yera ntɛm saa

Ɛkame ayɛ sɛ obiara a ɔwɔ apɔwmuden ho adwenemuhaw asɔ ano aduru a ɛda adi no ahwɛ. Hwɛ wo ho. Yɛ sɔhwɛ no. Bisa ɔyaresafo no tee. Na ɛyɛ adwuma. Awia mu fa, ɛtɔ da a da koro, ahomegye no yɛ kɛse.

Afei akyinnyegye no san ba. Sɛ wɔn werɛ fii biribi nso ɛ. Sɛ sɔhwɛ no anyɛ yiye nso ɛ. Saa ade foforo yi nso ɛ, a sɔhwɛ dedaw no anka ho. Awerɛkyekye no nntim da, na wuhia bi bio ntɛm sen kane.

Ɛno nyɛ mfomso a ɛwɔ wo mu. Ɛyɛ sɛnea awerɛkyekye yɛ ne adwenemuhaw. Bere biara a hwɛ anaa bisa ma ehu no tew no, wʼamene kora adesua bi: saa na yɛyɛ maa atenka bɔne no kɔ, yɛ no bio bere foforo. Nneyɛe a ɛkyekye wo werɛ wɔ bere no mu no rekyerɛkyerɛ wʼamene komm sɛ na asiane no yɛ nokware na sɛ banbɔ nko ne hwɛ a wode bɛhwɛ pii. Awerɛkyekye no ne adua.

NHS bobɔ akwan a eyi taa fa so. Wo nipadua mu hwɛ a ɛkɔ so daa sɛ wopɛ akuru, yaw, anaa kekamu. Nnipa bisa mpɛn pii sɛ wote sɛ wo ho ye anaa. Apɔwmuden ho nsɛm hwehwɛ wɔ intanɛt so nnɔnhwerew pii. Dadwen sɛ ɔyaresafo anaa mfonini bi werɛ fii biribi. Nnipa bi fa ɔkwan a ɛne no bɔ abira na wɔkwati ne nyinaa, wɔtwa nhyiamu mu na wɔpo sɛ wɔbɛhwɛ apɔwmuden ho ade biara, efisɛ hwɛ a wɔbɛhwɛ pɛɛ no yɛ den sɛ wɔbɛgyina. Cleveland Clinic kyerɛ sɛ saa nkwati yi nso bɔ ho ban, efisɛ sɛ wofeefee hwɛ a, ɛtaa ma ehu no yɛ kɛse sen sɛ ɛbɛma adwo.

Nea ɛma ɛkura no gow ankasa

Botae wɔ ha nyɛ sɛ wubegyae wʼapɔwmuden ho dwen. Ɛyɛ sɛ wubesiw dadwen no ano na anni wo da so. Nea ɛboa paa ne sɛ wubesua sɛnea wo ne nea wonnim daakye bedi a worenpe hwɛ-dwumadi a ɛma ɛyera bere tiawa no ntɛm ara. Ɛno te sɛ nea ɛyɛ mmerɛw na ɛyɛ den ankasa, enti kɔ brɛoo na fa anammɔn ketewa fa.

Kan ɔsom dwumadi no ansa na wosesa

Nna kakra bi mu no, hwɛ kɛkɛ. Mpɛn ahe na wohwɛɛ wo nipadua mu nnɛ? Mpɛn ahe na wobisaa awerɛkyekye, anaa wopɛɛ biribi mu? Mmu dodow no atɛn. NHS kyerɛ sɛ kora saa kan yi, efisɛ nnipa pii ho dwiriw wɔn sɛ wɔyɛ mpɛn dodow, na wuntumi ntew su a wuntumi nhu so. Afei bɔ mmɔden sɛ wode bɛba fam kakra, ɛnyɛ sɛ ɛbɛduru hwee anadwo koro. Sɛ wohwɛ mpɛn kakra sua wɔ dapɛn yi mu sen dapɛn a etwaam a, ɛyɛ nkɔso ankasa.

Twɛn ɔpɛ no sen sɛ wo ne no bɛko

Bere a ɔpɛ sɛ wobɛhwɛ anaa wobɛhwehwɛ ba a, ɛho nhia sɛ wo ne no di akode ko. Fa kwan to ɔpɛ no ne adeyɛ no ntam kɛkɛ. Ka kyerɛ wo ho sɛ wobɛtwɛn simma dunum, na saa simma no mu no, kɔyɛ biribi a wode wo nsa anaa wo nipadua di dwuma. Kɔ nantew. Frɛ adamfo bi ka biribi foforo koraa ho asɛm. Adwenemuhaw apɛde sɔre na ɛtɔ te sɛ asorɔkye, na dodow a ɛyɛ nwonwa twa mu wɔn ankasa sɛ woamma wɔn aduan ntɛm a.

Kyerɛw dadwen no twa adwene a etim ho

Yi ehu no fi wo ti mu kɔ krataa so. Twe nkurokorɔ abien. Wɔ benkum so, dadwen a ehu wom no pɛɛ sɛnea ɛte: "Saa ti ya yi kyerɛ sɛ biribi anyɛ yiye ankasa." Wɔ nifa so, fa a ɛkari pɛ a anka wode bɛma adamfo bi: "Ti ya taa yɛ nhyɛso, nsu a ɛsa, anaa screen a wahwɛ da mu nyinaa, na eyi ayɛ nea eyinom yɛ." Wonrebɔ mmɔden sɛ wode nyansa befi ehu mu anaa wobɛkyerɛ sɛ wo ho ye. Woreyɛ sɔhwɛ sɛ wode adetumi a ɛto so abien, a ɛyɛ dwoodwoo, besi wʼani so bere koro mu.

Paw ɔyaresafo baako ne mmara a ɛyɛ nyansa

Nnipa pii a wɔwɔ apɔwmuden ho adwenemuhaw no awiei nya ɔhwɛ a ɛhwete wɔ ayaresafo pii so ne sɔhwɛ a wɔsan yɛ mpɛn pii, a ɛtaa de gya gu mu sen sɛ ɛbɛma asomdwoe aba. Ɛboa sɛ wunya ayaresafo baako a wugye no di ne nhyehyɛe a ɛfa sɛnea hwɛ bɛyɛ adwuma, sɛnea awerɛkyekye befi baabi a etim sen anadwo dasum ɔhwehwɛ a ehu wom. Na intanɛt fata ne mmara ankasa. Yare nsɛnkyerɛnne ho ɔhwehwɛ taa de nkyerɛkyerɛmu a ɛyɛ nea ɛho yɛ na, ɛyɛ hu paa no ba, ɛnyɛ deɛ ɛyɛ pɛ a ɛtaa ba. Sɛ wuntumi nnyae wɔ hwɛ baako so a, fa a ɛyɛ ayamye ne sɛ wuto adwene no mu.

Brɛoo, gye w'abrabɔ san

Apɔwmuden ho adwenemuhaw ma nnipa yɛ ketewa. Wugyae apɔwmuden adeyɛ no efisɛ wusuro wo koma mmirikatu. Wo gyaw nhyehyɛe efisɛ wopue fi fie a, ɛte sɛ asiane. Biribiara a wo kwati no di adansede komm sɛ na ɛyɛ asiane. Enti fa nneɛma san gu mu wɔ susudua ketewa mu. Nantew no, gym no, anwummeres-aduan no, akwantu no. Sɛ wode wo ho san ba abrabɔ a ɛyɛ daadaa mu no yɛ ayaresa no fa, ɛnyɛ akatua a wonya bere a woawie no.

Bere a wode mmoa ankasa bɛba

Eyinom mu biara nsi ɔhwɛ a ɛfata anan mu, na ɛho nhia sɛ wode wo nsa mu den gyina ano wo nko. Sɛ dadwen no refa wo da mu bere kɛse, na ɛsiw wo kwan fi adwuma anaa nna anaa nnipa a wodɔ wɔn ho a, ɛno yɛ nsɛnkyerɛnne sɛ wo ne ɔyaresafo nni nkɔmmɔ. NHS ka no pefee: hwehwɛ mmoa bere a dadwen no si wo kwan fi abrabɔ a ɛyɛ daadaa mu, anaa bere a wʼankasa wo ho mmoa ankasa mma wo baabiara.

Asɛmpa a ɛwɔ ha no yɛ den. Apɔwmuden ho adwenemuhaw gye ayaresa so yiye. Ɔkwan a etu mpɔn pa ara ne nkɔmmɔdi ayaresa bi a wɔfrɛ no nsusuwii nneyɛe ayaresa, anaa CBT, a Mayo Clinic ne Cleveland Clinic nyinaa kyerɛ no kan. Ɛyɛ adwuma tee wɔ nkabom a yɛakyerɛkyerɛ mu no so, ɛboa wo ma wosan kyerɛ saa nipadua atenka no ase na nkakrankakra woagyae hwɛ ne awerɛkyekye ɔsom dwumadi a ɛma ehu no tena ase. Nnipa bi de, ɔyaresafo betumi akyerɛ aduru nso. Ɔbenfo ankasa betumi ayɛ eyi ama wo yiye sen sɛnea asɛm bi betumi ayɛ, na sɛ wopɛ saa mmoa no a, ɛyɛ adeyɛ a ahoɔden wom, ɛnyɛ ahoɔden a ɛyɛ mmerɛw.

Ade baako a etwa to, efisɛ ɛho hia. Sɛ wowɔ apɔwmuden ho adwenemuhaw a, ɛnkyerɛ sɛ wo ho renyɛ den da, na ɛnkyerɛ sɛ dadwen biara a wowɔ no yɛ atoro. Ɛkyerɛ sɛ wo kɔkɔbɔ nhyehyɛe no aforo dodo na afi ase rebɔ nneɛma a ɛyɛ daadaa ho. Adwuma no nyɛ sɛ wubegyae wo nipadua ho dwen. Ɛyɛ sɛ wobɛsan abrɛ saa kɔkɔbɔ no ase ama nne a wubetumi ne no atena, sɛnea wʼapɔwmuden befa baabi a ɛfata wɔ w'abrabɔ mu na ama nea aka no san aba wo nkyɛn.

Nea efi

Ansa na wobɛkɔ, kasɛm tiawa bi fa ɔhwɛ ho

KEEP CALM de adesua nnwinnadeɛ a wode boa wo ho a wontua hwee ma. Eyi nyɛ ayaresa afotuo, yare ho nhwehwɛmu, anaa adwene ho ayaresa, na ɛnnsi ɔbenfoɔ hwɛ ananmu. Sɛ biribi wɔ ha a ɛkyerɛ sɛ ɛboro daa nhyɛso so a, sɛ wobɛfrɛ ɔbenfoɔ no yɛ anammɔntuo a emu yɛ den na nyansa wɔ mu.

If you are in crisis or thinking about harming yourself, you are not alone. In the US, call or text 988 (Suicide & Crisis Lifeline, 24/7), text HOME to 741741 (Crisis Text Line), or call 911 in an emergency.