Skip to main content
Woahyɛ ahohia mu anaa woredwene sɛ wobɛpira wo ho? Ɛnyɛ wo nko ara. Hwehwɛ mmoa ahomaa →

MMERE A ƐYƐ DEN · AWERƐHOW

Awerɛhow ne Adehwere a Wobɛhwɛ So

Awerɛhow nkɔ ɔkwan tee so, na ɛnkura bere nhyehyɛe. Eyi yɛ akwankyerɛ a ɛyɛ pefee na ɛyɛ brɛoo a ɛfa nea ebia wobɛte nka, nea ɛtaa boa, ne sɛnea wubehu sɛ bere adu sɛ wode wo ho to obi foforo so ho.

Landscape photography of grass plains under cloudy sky during daytime

Photo by Matthew Smith on Unsplash

Sɛ woahyɛ ahohia mu anaa woredwene sɛ wobɛpira wo ho a, ɛnyɛ wo nko ara. Wɔ US no, frɛ anaa mena 988 (Suicide & Crisis Lifeline, 24/7), mena HOME741741 (Crisis Text Line), anaa frɛ 911 wɔ amanehunu bere mu.

Afotusɛm ntiantia

  • Drink water, eat, get some daylight.
  • Make a small plan for hard dates.
  • Say their name and share a memory.

Anɔpa bi mu no, wo werɛ fi sekan kakra. Afei ɛsan ba. Onipa no kɔ, anaa ade a na wode wo ho to so no kɔ, na wiase siesie ne ho fa saa nokwasɛm no ho sɛ wasiesie wo ho anaa wonsiesiee wo ho. Sɛ wowɔ saa beae no mprempren a, yɛkyerɛ yɛn awerɛhow. Ɔkwan a ɛyɛ nyansa biara nni hɔ a wɔfa so fa mu, na ɛho nhia sɛ wobɛyɛ akokoduru wɔ ho.

Nea yebetumi de ama ne nokware mfɛfo ne nneɛma kakra a ɛtaa boa ankasa. Ɛnyɛ sɛ ɛbɛsiesie adehwere no. Hwee nsiesie adehwere. Ɛyɛ kɛkɛ sɛ ɛbɛyɛ adesoa no soa kakra a ɛyɛ mmerɛw.

Wɔtaa ka awerɛhow ho asɛm fa owu ho, na owu yɛ ne su a emu yɛ duru sen biara. Nanso ɔyaw koro no ara ba adehwere pii a wiase ntaa mfa nyɛ adehwere akyi: aware a aba awiei, adwuma a akɔ, yare a wɔahu, sɛ wode wo ho fi nea wonim biara ho, adamfofa a asɛe komm, daakye a na wode wʼadwene atena mu dedaw. Cleveland Clinic ka awerɛhow ho asɛm kɛkɛ sɛ ɛyɛ osuahu a wode hwɛ adehwere so, na ebetumi adi asɛm biara a ɛbubu wʼadwene a ɛfa sɛnea nneɛma sesɛ ɛyɛ no akyi. Sɛ wʼawerɛhow no fa biribi a obiara amfa kaad amma ho a, ɛda so ka ho. Ɛda so yɛ nokware.

Wonni awerɛhow no bɔne

Ade bi a ɛsɛ sɛ wote ntɛm ni, efisɛ nnipa pii dwene wɔ komm mu sɛ wɔreyɛ eyi bɔne.

Ɔkwan a ɛyɛ pɛ a wɔfa so di awerɛhow nni hɔ. National Institute on Aging ka no pefee: mmara biara nni hɔ a ɛfa sɛnea ɛsɛ sɛ wote nka ho, na ɔkwan pa anaa bɔne biara nni hɔ a wɔfa so di awerɛhow. Ebia wobɛsu daa. Ebia worensu koraa, na afei wode aniwu bɛyɛ ho. Ebia wo bo bɛfuw dɔnhwerew baako na wo ho ayɛ den dɔnhwerew a edi hɔ, anaa wobɛserew biribi na woate nka sɛ ɔyarefo. Ebia wobɛte ahomegye nka, titiriw bere a yare tenten bi atwam, na afei wode aniwu bɛyɛ ahomegye no ho. Eyinom nyinaa yɛ awerɛhow. Emu biara nkyerɛ sɛ wonnɔ onipa no kɛse anaa biribi asɛe wo mu.

"Anammɔn anum" a ebia woate, atwaremu, abufuw, adwennwene, awerɛhow, atomu, no, wɔanhyehyɛ no sɛ ɛnyɛ nhwɛsoɔ a wode di nnidi so a wuwie. Nnipa pii nnu emu bi mu da. Nnipa pii san fa nkate koro no ara mu mpɛn du. Awerɛhow taa ba sɛ asorɔkye sen sɛ anammɔn. Dwom, hua, akongua a hwee nni so, Benada a biribiara nti, betumi de asorɔkye aba. Asorɔkye no mu kwan taa trɛw bere a bere kɔ so. Wɔntaa nyera wɔ nhyehyɛe so.

Eno de asɛm a ɛkame ɛyɛ obiara bisa no ba.

"Bere sɛn na eyi bɛfa?"

Ɛkyɛ kyɛn sɛnea wopɛ, na ɛkyɛ kyɛn sɛnea afoforo hwɛ kwan. Bere nhyehyɛe pɔtee biara nni hɔ, na obiara a ɔde bi bɛma wo no resusuw.

Nnipa dodow no ara fam no, ɔyaw a ano yɛ den sen biara no dwo bere a bere kɔ so. Ɛnyɛ sɛ wo werɛ befi. Ɛyɛ biribi a wubetumi ne no atena. Wobenya nna pa a ɛfra nea ɛyɛ den ho, ebi a ɛyɛ ntɛm kyɛn sɛnea ɛte sɛ ɛfata, na da pa nyɛ akontɔnkye. Ɛyɛ wʼadwene a ɛreyɛ nea wɔbɔɔ no maa pɛpɛɛpɛ, a ɛne sɛ ɛkɔ so hwehwɛ baabi a egyina.

Awerɛhow nso ba wo nipadua mu, ɛnyɛ wo nkate nko. Nnipa a wɔrebɔ awerɛhow taa nya da ho haw, wonnya aduan ho anigye, na ɛyɛ den sɛ wɔde wɔn adwene si biribi so anaa wɔyɛ gyinaesi. Sɛ wo nipadua te nka sɛ ahosi na ahyɛ kusukuukuu a, ɛno nyɛ mmerɛwyɛ. Ɛyɛ nipadua mu mmuae a ɛyɛ kɛkɛ ma asɛnnennen akɛse a onipa betumi afa mu no baako.

Nneɛma a ɛboa ankasa

Eyinom mu biara nyɛ ayaresa, na ɛho nhia sɛ woyɛ ne nyinaa. Fa no sɛ ɛyɛ nhwehwɛmu tiawa a wode wo nsa bɛto so wɔ nna a wuntumi nnwene biribiara mu.

  1. Ma wo ho kwan na te nka kyɛn sɛ wobɛsi ano. Sɛ wopia awerɛhow ase a, egye ahoɔden pii na ɛtaa ma efi nkyɛn mu akyiri. Ɛho nhia sɛ wode wʼawerɛhowdi hyehyɛ bere mu anaa woyɛ no kyerɛ obiara. Ɛho nhia sɛ wo ne no di ako simma biara nso.
  2. Hwɛ nea ɛho hia titiriw kan. Nna, nsu, biribi a wubedi, hann kakra, nneyɛe kakra a ɛyɛ nantew brɛoo baako mpo wɔ mpɔtam. Awerɛhow sɛe nipadua ahoɔden. Sɛ wode ayamye yɛ wo nipadua no remma awerɛhow no nso, nanso sɛ woyɛ pan a, ɛma biribiara mu yɛ duru.
  3. Ma nnipa nhyɛn mu, kakra mpo. Pɛ a wopɛ sɛ woto pon mu na wo nko ara di ho dwuma no yɛ den, na nnipa dodow no ara a wɔsɔ hwɛ no, ɛyɛ wɔn ahokakra kɛse, ɛnyɛ kakra. Wonni obiara ka sɛ wobɛyɛ akokoduru anim. Paw nnipa baako anaa abien a wo ho tɔ wo wɔ wɔn ho na ma wɔn ntena wo nkyɛn, mfa aduan mmra, nyɛ adwuma bi, anaa nyɛ hɔ ara bere a wonka hwee.
  4. Ka nsɛm no. Sɛ wo ne afoforo kyɛ onipa no ho nkaeɛ, nea ɛyɛ ne nea emu yɛ den, no yɛ akwan a edii kan a nnipa fa so soa adehwere bom. Ebinom dwene sɛ sɛ wɔde ba a, ɛbɛhaw afoforo. Mpɛn pii no, abira na ɛte. Nnipa ahokakra sɛ wɔbɛka din no de afi awiei.
  5. Hwɛ kwan sɛ nna no bɛka. Awoda, afe da, akwamma a edi kan, bere nsesae. Eyinom betumi atu wo home mu mframa mfe pii akyi mpo. Sɛ wuhu bi sɛ ɛreba a, yɛ nhyehyɛe ketewa. Tena obi nkyɛn, di da no ho dwuma boapa, anaa ma wo ho kwan sɛ woyɛ no komm. Sɛ wunim sɛ ɛreba a, ɛgye ne tumi no kakra.
  6. Yɛ gyinaesi akɛse no brɛoo. Sɛ wubetumi akwati gyinaesi akɛse a wuntumi nsesa wɔ bere a ɛyɛ den paa no mu, sɛ wobɛtɔn ofie, woagyae adwuma mpofirim, woama biribiara akɔ, ma wo ho saa adom no. Wo atemmu nso rebɔ awerɛhow. Ɛbɛsan aba.

Bere a adehwere no nyɛ nea nnipa to santen gye to mu

Adehwere bi ba a aduan ne kaad ka ho. Ebi ba a kommyɛ ka ho, na saa kommyɛ no betumi ama awerɛhow no ayɛ ankonam kɛse.

Ɔyafunu mu ba a wahwere. Aboa a wodɔɔ no te sɛ abusua. Ɔwofo a ɔwɔ adwene yare a ɔda so te ase nanso onnim wo bio. Abusuabɔ bi awiei a na emu yɛ den, enti nnipa susuw sɛ wo ho ye, anaa wʼani gye mpo. Awerɛhow ho nhwehwɛmufo frɛ eyi disenfranchised grief, su a ennya bagua kwan ne amanne a adehwere foforo nya. Sɛ wʼadehwere ka ha a, nkate no nsua. Ebia ɛsɛ sɛ wo ankasa wode gye to mu a abɔnten so wiase no mfa mma wo. Hyɛ no agyiraehyɛde wʼankasa kwan so. Ka kyerɛ onipa baako a obegye atom anibere so. Wonhia obiara nsahyɛmu wɔ wʼawerɛhow ho ansa na ɛayɛ nokware.

Mmofra nso bɔ awerɛhow, na wɔyɛ no ɔkwan soronko sen mpanyimfo. Abofra ketewa betumi ahu sɛ ne ho ye sekan na wabisa sɛ ɔbɛ goru sekan a edi hɔ, na afei wasan akɔ adehwere no ho nnansa akyi de asɛmmisa a ano yɛ den. Ɛno nyɛ komm anaa atwaremu. Ɛyɛ sɛnea nipadua nhyehyɛe ketewa di ade kɛse bi ho dwuma, wɔ susukoraa a ebetumi adi ho dwuma. Nneɛma a mfaso wɔ so kɛse a wubetumi de ama abofra a ɔrebɔ awerɛhow ne nsɛm a ɛyɛ nokware, ɛyɛ pɛpɛɛpɛ, na ɛfata ne mfe (a ɛyɛ brɛoo nanso ɛnyɛ nsɛm a emu nna hɔ, efisɛ kasa a emu nna hɔ betumi ama abofra adwene ayɛ basaa anaa woasuro), nhyehyɛe a egyina pintinn, ne nkra a emu da hɔ sɛ ne nkate nyinaa ho kwan wɔ hɔ. Sɛ abofra awerɛhow yɛ den, ɛkɔ so kyɛ, anaa efi ase pue sɛ ɔhaw wɔ sukuu, nna mu haw, anaa sɛ ɔtwe ne ho a, afotufo a ɔne mmofra yɛ adwuma betumi aboa.

Sɛnea wobɛyɛ obi a ɔrebɔ awerɛhow ho boafo

Ebia ɛnyɛ wo na worebɔ awerɛhow. Ebia wugyina obi a ɔrebɔ nkyɛn na wote nka sɛ wonni mfaso, na wusuro sɛ wobɛka asɛm a ɛnteɛ. Saa ehu no taa ba araa ma ɛma awerɛhowfo pii ka wɔn ho wɔ bere a enye sen biara, efisɛ obiara ho popo dodo a wɔnfrɛ.

Wonhia nsɛm a ɛteɛ. Ebi nni hɔ. Nea ɛboa:

  • Ba na tena hɔ kakra. Sɛ wowɔ hɔ no sen kasa a ɛyɛ fɛ. Sɛ wo ne obi tena komm mu yɛ akyɛde ankasa.
  • Yɛ ade pɔtee mmom sɛ wobɛka sɛ "ka kyerɛ me sɛ biribi ho hia wo a." Fa aduan kɔ. Fa mmofra kɔ awia bi. Mena nkrasɛm sɛ "meredwen wo ho, ɛho nhia sɛ wugye so."
  • Ka onipa no din na fa nkaee kyɛ. Nnipa taa suro sɛ sɛ wɔbɔ owufo no din a, ɛbɛsan abue kuru no. Mpɛn pii no kuru no abue dedaw, na sɛ wɔte din no a, ɛkae awerɛhowfo no sɛ ne nipa no ho hiaa afoforo nso.
  • Gyae nsɛm a wode kyerɛ sɛ ade pa wɔ mu. "Ɛkame ɛyɛ" biribiara, "biribiara ba esiane biribi nti," "wɔwɔ baabi a eye kyɛn" no taa te sɛ wopo sɛ ɛyɛ adɔe mpo. "Mekyerɛ wo awerɛhow. Mewɔ ha." no dɔɔso.
  • Kɔ so ba dapɛn kakra a edi kan no akyi, bere a aduan no gyae na nkitaho no so tew nanso awerɛhow no da so wɔ hɔ paa.

Nea awerɛhow nyɛ

Ɛnyɛ ɔhaw a ɛsɛ sɛ wodi ho dwuma, na ɛnyɛ nsɛnkyerɛnne sɛ woadi nkogu sɛ ɛkɔ so kyɛ. Mmaa biara nni hɔ a wodu a na wo "ho aka mu" wɔ adwumayɛm, na ebia worempɛ bi. Nnipa dodow no ara mfi adehwere mu nkɔ so, mmom wonyin nkwa a ano so dɔɔso a ebetumi akura mu brɛoo.

Nnipa a wɔwɔ adwene pa bɛkwa wo bere bi. Wɔbɛkyerɛ sɛ ɛsɛ sɛ woadu akyiri, anaa wɔde kasasin a ɛyɛ fɛ a ɛnteɛ bɛma wo. Wɔpɛ sɛ wɔboa. Wowɔ kwan sɛ woda wɔn ase na wokɔ so bɔ awerɛhow wʼankasa wʼahoɔ so ara.

Bere a ɛsɛ sɛ wopɛ mmoa pii

Awerɛhow nyɛ adwene mu yare. Ɛyɛ bo a obi de tua sɛ obi anaa biribi ho hia no. Nnipa dodow no ara fam no, ɛwɔ mu sɛ ɛnyera koraa de, nanso ɛbrɛ ne nsa ase ase kakra de ma nkwa san ba mu.

Nanso nnipa bi fam no, ɛtena hɔ wɔ emu duru nyinaa mu na esiw wɔn kwan sɛ wɔbɛyɛ adwuma. Ayaresafo wɔ din ma eyi mprempren: prolonged grief disorder (awerɛhow a ɛkyɛ dodo). Nsɛnkyerɛnne no nyɛ sɛnea wo werɛ ho. Ɛyɛ sɛnea awerɛhow no kyere wo na esiw wo kwan wɔ bere tenten mu. American Psychiatric Association kyerɛ sɛ saa nhwɛsoɔ yi taa fata bere a adehwere no sii afe baako a atwam ne ho wɔ ɔpanyin (asram asia ma abofra anaa ɔbabun), na nsɛnkyerɛnne a ano yɛ den apue da biara araa wɔ ɔsram baako a atwam yi mu. Nsɛnkyerɛnne betumi aka gyidi a emu yɛ duru sɛ adehwere no nyɛ nokware, atenka sɛ wo ho fa bi awu, sɛ wuntumi mfa wo ho nnhyɛ obiara anaa biribiara mu, ne awerɛhow a ɛyɛ den araa ma daa abrabɔ kɔ akyirikyiri akyiri.

Sɛ ɛno te sɛ baabi a wowɔ a, mesrɛ wo, hu sɛ wobetumi asa, na sɛ wode wo nsa kɔ a, ɛyɛ adeyɛ a ɛyɛ den, ɛnyɛ sɛ woantumi anni ho dwuma. Ayaresafo de akwan pɔtee a wɔasɔ ahwɛ di awerɛhow a ɛnnwo ankasa no ho dwuma. Anammɔn pa a edi kan ne sɛ wo ne wo yaresafo anaa awerɛhow ho afotufo bɛkasa.

Nneɛma bi nsɛ sɛ ɛtwɛn bere nhyehyɛe biara. Fa wo nsa kɔ ntɛm ara sɛ wuntumi nni daa abrabɔ ho dwuma koraa, sɛ wode wo ho ato nsa anaa nnuru foforo so denneennen sɛ ɛbɛma yaw no adwo, anaa sɛ wuhu wo ho sɛ woredwene sɛ wompɛ sɛ wowɔ ha, anaa sɛ nnipa a wodɔ wɔn no ho bɛyɛ wɔn sen sɛ wowɔ hɔ. Saa adwennwene no betumi aka awerɛhow a emu yɛ duru ho, na ɛyɛ nsɛnkyerɛnne sɛ ka kyerɛ obi seesei, ɛnyɛ akyiri. Ɛho nhia sɛ wokyerɛkyerɛ mu pɛpɛɛpɛ. Ɛsɛ sɛ woka kyerɛ onipa nokwafo baako, anaa amanehunu line, sɛ wopere.

Awerɛhow bisa wo ade pii, na ebisa no bere a wonni pii a wode bɛma. Yɛ aboterɛ ma wo ho sɛnea wobɛyɛ ama obi a wodɔ no a ɔrebɔ saa awerɛhow no. Wowɔ kwan sɛ wofa eyi brɛoo. Wowɔ kwan sɛ wʼani da so ka bere tenten. Na ɛho nhia sɛ wo nko ara soa, nna a ɛte sɛ wo nko ara na woresoa mpo.

Mmeae a wonyaa nimdeɛ fii

Ansa na wobɛkɔ, kasɛm tiawa bi fa ɔhwɛ ho

KEEP CALM de adesua nnwinnadeɛ a wode boa wo ho a wontua hwee ma. Eyi nyɛ ayaresa afotuo, yare ho nhwehwɛmu, anaa adwene ho ayaresa, na ɛnnsi ɔbenfoɔ hwɛ ananmu. Sɛ biribi wɔ ha a ɛkyerɛ sɛ ɛboro daa nhyɛso so a, sɛ wobɛfrɛ ɔbenfoɔ no yɛ anammɔntuo a emu yɛ den na nyansa wɔ mu.

If you are in crisis or thinking about harming yourself, you are not alone. In the US, call or text 988 (Suicide & Crisis Lifeline, 24/7), text HOME to 741741 (Crisis Text Line), or call 911 in an emergency.