Afotusɛm ntiantia
- Pick one basic to protect this week.
- Write tomorrow's worries down beside the bed.
- Drink water before the third coffee.
Wunim dedaw sɛ ɛsɛ sɛ woda kɛse. Wunim sɛ wo nipadua kankan boa, sɛ wo ho yɛ wo hu wɔ nna abiɛsa a wodi nea ɛbɛn wo akyi, sɛ wo ne nnipa a wɔtaa ma wo ho dwo no aka ano ato mu. Eyinom mu biara nyɛ asɛm foforo. Enti adɛn nti na ɛkɔ so tew bere a nneɛma yɛ den?
Ɛno ne afiri no. Nneɛma a ɛho hia no na adwenehaw di kan gye firi wo nsam, na ɛyɛ nneɛma a wonnka ho ban koraa, efisɛ ɛyɛ wo sɛ ɛyɛ ade kɛse a enni mu. Ahome adesua te sɛ nea woreyɛ biribi. Sɛ wokɔda wɔ bere a ɛsɛ no te sɛ nea ɛnyɛ hwee. Nanso saa hwee no ne nea ɛkura nea aka nyinaa.
Saa asɛm yi nyɛ kasakyerɛ a ɛfa ahopɛ adwumayɛ ho. Ɛfa sɛnea wobɛte nea enti a saa nneɛma a ɛyɛ daa yi kura mu duru saa bere a wowɔ ɔhaw mu, ne sɛnea wobɔ ho ban bere a w'ahoɔden sua sen biara.
Nea enti a yɛka ahome adesua ne nneɛma a ɛma wo ho dwo ho asɛm nso wɔ hɔ. Ɛyɛ adwuma ankasa wɔ bere bɔne mu sɛ wode bɛtew dede no so. Nanso nyansakwan yɛ ade a wokɔfa bere a kɔkɔbɔ no agye dedaw. Nneɛma a ɛho hia no yɛ adwuma wɔ baabi foforo. Wɔn na wɔkyerɛ sɛnea kɔkɔbɔ no bɛyɛ dede den, ne sɛnea ɛbɛtew ntɛm wɔ akyiri. Wo a woada, woadidi, woakeka wo ho, na wo ne nnipa abom no, wode da a ɛyɛ den koro no ara di dwuma a baabi tra hɔ ma wo sen wo a w'ahoɔden asa. Ɔhaw koro no ara, tumi pii. Ɛno ne nea nneɛma a ɛho hia no tɔ ma wo, na ahome nhyehyɛe biara rentumi nsi anan mu.
Adwenehaw bere tiawa no nyɛ hwee. Nea ɛkyɛ no ne ɔhaw.
Adwenehaw ankasa nyɛ ɔtamfo. Wo nipadua wɔ hɔ sɛ ebedi ho dwuma. Sɛ biribi hunahuna wo anaa ɛma wo den a, hormone bebree ba ma woasiesie wo ho sɛ wobɛyɛ ho biribi, na sɛ bere no twa mu a, ɛsɛ sɛ wo nipadua san kɔ ne nnae mu. Ɛno ne nhyehyɛe no a ɛyɛ adwuma sɛnea wɔbɔɔ no. Koma a ɛbɔ den ansa na woanya nkɔmmɔbɔ a ɛyɛ den no yɛ ade a ɛyɛ daa.
Ɔhaw no fi ase bere a kɔkɔbɔ no nnum koraa da. American Psychological Association ka no pefee: adwenehaw a ɛkyɛ, deɛ wo ne no tena dapɛn ne abosome mu sen simma kakra, ɛma wo nipadua adwenehaw nneyɛe kɔ so yɛ adwuma kɔ akyiri sen baabi a ɛboa. Sɛ ɛkɔ so saa a, ɛyɛ wo nipadua nhyehyɛe biara basaa, efi wo koma ne mogyabɔnten kosi wo ntini, w'aduandi, ne wo nna mu.
Eyi ne fa a ɛsɛ sɛ wode wo ho to so. Nneɛma a ɛho hia no, nna ne nipadua nkekamu ne aduane ne nkitahodi, ne nneɛma ankasa a ɛboa ma wo nipadua san kɔ ne nnae mu wɔ adwenehaw mu ntam. Sɛ wɔn sɛe a, adwenehaw nyɛ den kɛkɛ. Ɛtena wo nipadua mu kyɛ, efisɛ nneɛma a anka ɛbɛsan de wo aba nnae mu no na ahwere. Wokɔ kentenwa mu: adwenehaw sɛe nneɛma a ɛho hia, na nneɛma a ɛho hia a asɛe no ma wuntumi nni adwenehaw ho dwuma.
Saa kentenwa no nso ne baabi a wobubu mu. Ɛnsɛ sɛ wosiesie adwenehaw no fibea ansa na wode atwa mu. Ɛtɔ da a wuntumi. Nea wubetumi ayɛ ne sɛ wobɛsan akyekye fapem baako, na woama wo nipadua nhyehyɛe baabi koro a ɛwɔ ahotoso a wode betua.
Nna ne nea edi kan a ɛsɛ sɛ wobɔ ho ban
Sɛ wobɔ fapem baako pɛ ho ban a, ma ɛnyɛ nna. Ɛno ne nea, sɛ ɛkɔ a, ɛtwe nea aka nyinaa fam ka ho.
Adwenehaw ne nna wɔ su bɔne bi a wɔde ma wɔn ho wɔn ho aduane. Da a adwenehaw wɔ mu ma ɛyɛ den sɛ wobɛda na woakɔ so ada. Anadwo bɔne ma w'aboterɛ tew, w'adwene yɛ kusukuku, na wo bo fuw ntɛm, na ɛno ma da a edi hɔ no adwenehaw bɔ wo den. Centers for Disease Control and Prevention kasakyerɛ sɛ mpanyimfo dodoɔ nya nnɔnhwerew ason anaa pii anadwo, na yɛn mu dodoɔ taa nya kakra. Bere a worepere a, nna na ɛtaa di kan a wode kyɛ, na ɛbɛn nea ɛyɛ bɔne sen biara a wubetumi de akyɛ.
Wuntumi nhwɛ sɛ wobɛda yiye daa. Wubetumi ahwɛ tebea no. Nneɛma kakra a ɛboa ankasa:
- Ma wo nyanee bere nyɛ baako, dapɛn awiei mpo. Sɔreɛ bere a ɛyɛ baako gyina su no nyinaa pintinn sen sɛ nnae bere yɛ baako.
- Ma wo ho bere a wode bɛbrɛ wo ho ase. Simma aduonu anaa aduasa a kanea yɛ sum kakra na mfidie nni hɔ no kyerɛ w'amene sɛ da no rebɛto.
- Hwɛ kɔfe a wonom anadwo. Ɛtena wo mu nnɔnhwerew bebree, na da a adwenehaw wɔ mu no, ebia woanom dodoɔ sen sɛnea wususuw.
- Sɛ w'adwene tu mmirika bere a wo ti ka kɛtɛ no so a, fa krataa to wo mpa nkyɛn na kyerɛw ɔkyena haw no gu so. Worennsiesie no. Wode regu wo ti akyi na agyae ekontiri.
Sɛ woayɛ eyinom nyinaa na nna da so ara asɛe dapɛn pii a, ɛno nyɛ ahodaso ho asɛm. Insomnia a ɛkɔ so no fata sɛ woka kyerɛ dɔkota, efisɛ wobetumi asa, na ɛnsɛ sɛ wode wo nsa kura mu denneennen.
Keka wo ho, sɛ wompɛ mpo
Nkekamu ne fapem a nnipa taa twa mu bere a adwenehaw wɔ hɔ, na ɛyɛ awerɛhow, efisɛ ɛyɛ adwuma mmienu. Ɛhyew adwenehaw nipadua mu tumi bi wɔ bere no mu, na bere kɔ a, ɛma wo nipadua nyinaa nya ahoɔden ma asorɔkye a edi hɔ no.
National Institute of Mental Health ma n'afotuo yɛ tiawa: keka wo ho, di aduane pa, da yiye daa. Hwɛ sɛ wɔnkyerɛ marathon biara. Ɛnyɛ apɔwmuden ne botae. Botae ne sɛ nipadua nkekamu ma adwenehaw baabi a ɛbɛkɔ.
Gyae deɛ ɛyɛ nyinaa anaa hwee koraa no a ɛkan sɛ ɛsɛ sɛ ɛyɛ dɔnhwere baako wɔ gym no. Saa adwene no nti na nnipa dodoɔ nyɛ hwee. Anammɔntu simma du kan. Antweri so kan. Wo ho nkekamu wɔ fam bere a ɛsu rehuru no kan. Nkekamu a eye sen biara ne nea wobɛyɛ ankasa da bɔne mu, a ɛkyerɛ sɛ ɛsɛ sɛ ɛyɛ ketewa sɛnea ɛbɛtumi atena wo bere bɔne mu.
Sɛ wubetumi akɔ abɔnten ayɛ a, eye paa. Anammɔntu tiawa baabi a wuhu wim no de nneɛma pa kakra ka bom: nkekamu a ɛyɛ dwoodwoo, baabi foforo a wohu, ne ahome a wo ne mfidie a woagyina n'anim ahyɛ ho so akotwa. Ɛnhia sɛ w'ani gye ho ansa na ayɛ adwuma.
Aduane ne nsu, a abrabɔ ho asɛm nni mu
Aduane ho dede pii wɔ hɔ, na emu dodoɔ mfata w'adwene seesei. Bere a adwenehaw wɔ wo so no, botae ne sɛ wobɛtena pintinn, ɛnyɛ pɛyɛ.
Adwenehaw piapia nnipa kɔ su mmienu a ɛmmoa mu: gye nea ɛyɛ ntɛm na ɛyɛ dɛw biara, anaa wo werɛ fi sɛ wubedidi koraa kosi sɛ wo ho atɔ wo na woanom kɔfe a ɛto so anan. Eyinom mmienu ma wo ahoɔden hu na ɛtow, na ɛte sɛ ehu a abu so. Aduane a wodi no daa no ma saa ɔkwan no dwo. W'adwene ho da hɔ kɛse na wo bo nnfuw ntɛm.
Nneɛma kakra a ɛnyɛ den a ɛboa sen nhyehyɛe a emu yɛ den biara:
- Di biribi bere a ɛyɛ pɛɛ daa, sɛ ɛyɛ ade tiawa mpo. Sɛ wotwa aduane mu sɛ wobɛ "kora bere so" a, ɛtaa twe wo ho ka kɛse akyiri yi.
- Ma ade tiawa a eye baako nka wo nkyɛn ma nna a wuntumi nnoa. Wo a adwenehaw wɔ wo so no rentwitwa nhabamma. Yɛ saa onipa no ho nhyehyɛe.
- Nom nsu ansa na wode wo nsa aka kɔfe a ɛto so abiɛsa. Nsuokɔm kakra ne kɔfe dodoɔ tumi yɛ wɔn ho sɛ ahopopoɔ ne ehu.
Ɛno ne nhyehyɛe no nyinaa. Ɛnyɛ aduane gyae. Ahoɔden a ɛdɔɔso, mpɛn pii, sɛnea ɛbɛma wo suban antɔ fam.
Akwantia a wɔde sɛe wo brɛoo
Bere a nneɛma a ɛho hia no tew no, yɛn mu dodoɔ ntena ɔhaw no mu. Yɛkɔfa biribi a ɛhyɛ bɔ sɛ ɛbɛma yɛn ahomegye ntɛm. Kɔfe foforo a wode bɛsen ɔbrɛ no mu. Nnɔnhwerew abien a wode hwehwɛ wɔ wo fon so de tew adwene so. Nsã a wode bɛtew anibere no so. Anadwo a wode kyɛ efisɛ bere a ɛyɛ dinn a wonyae no nko ne bere a obiara ada.
Eyinom mu biara nyɛ abrabɔ pa mu hwammɔ, na pɛn baako a wobɛyɛ emu biara no renha wo. Ɔhaw no ne su no. Emu biara gye ahoɔden fi fapem bi ho na ɛgye mfaso. Kɔfe a ɛsoa wo wɔ awia mu no ne kɔfe koro no ara a ɛma wonna awia dɔn dubaako no, a ɛma akyinnye nni ho sɛ wuhia bio ɔkyena. Nea ɛrehwehwɛ a anka ɛyɛ ahome no, edi nna ho dɔnhwere a wode rebrɛ wo ho ase a wo nna gyina so no. Nsã a ɛtetew anadwo nye anadwo no nya nna a anka ɛbɛboa wo ma woagyina ɔkyena ano no mu.
Ɛno nti na NIMH kɛse de biribi ketewa sɛ kɔfe to ne adwenehaw afotu mu, ka nna ne nkekamu ho. Ɛnyɛ asɛnyɛ. Kɔfe dodoɔ wɔ nipadua a adwenehaw wɔ so dedaw so taa ma nkate a wopɛ sɛ woguan firi ho no kɔ soro: koma a ɛbɔ ntɛm, ahopopoɔ, ne nkate sɛ biribi nteɛ. Wubetumi anom w'ahopere a wunnim.
Hwɛ w'ankasa akwantia a wode kɔ. Ebia wowɔ bi. Botae no nyɛ sɛ wobɛka ho ntam afebɔɔ, na mmom sɛ wobɛhu bere a wode wo nsa rekɔka mu a wunnim na woabisa sɛ ɛretua wo so ankasa, anaa ɛresɛe fapem a wubehia ɔkyena brɛoo.
Mma wo ne nnipa ano nto mu
Adwenehaw ma yɛn mu dodoɔ twe yɛn ho. Wugu nhyehyɛe, woagyaw nkrasɛm a woannye so, woka kyerɛ wo ho sɛ woreka nnipa afi wo suban bɔne ho anaa sɛ adwuma yɛ wo pii. Ɛyɛ wo sɛ wode rebɔ wo ho ban. Ɛtaa ma nneɛma yɛ den kɛse.
Nkitahodi ne nneɛma a ɛyɛ adwuma pa ara a ɛbɔ adwenehaw ho ban a yɛwɔ. APA ka sɛ atenka mu mmoa yɛ adekora a ɛbɔ wo ho ban ankasa wɔ bere a ɛyɛ den mu, na ɛnhia adamfo kuw kɛse ansa na ɛho aba mfaso. Onipa baako a ɔma woka sɛnea ɛte ankasa no tumi twe duru no bi fi wo so, sɛ tebea no ho biribiara nsesa mpo.
Ɛnhia sɛ wonya nkɔmmɔbɔ kɛse a ɛda wo koma adi. Nkrasɛm a wode kɔ obi nkyɛn. Wo ne obi tena a wonyɛ wo ho sɛ wo ho ye. Mmoa ketewa a ɛda adi a wobisa, a, ɛyɛ nwonwa, taa ma onipa a aka no te nka sɛ ɔbɛn wo sen sɛ adesoa. Atenka a wopɛ sɛ wuyera no yɛ den bere a w'ani so ahaw. Ɛsɛ sɛ wode wo ho hyɛ ɛho mu, brɛoo, wɔ akwan nketenkete so.
Sɛnea wobɛyɛ eyi ankasa bere a w'ahoɔden asa
Adwenehaw nseresɛm tirimuɔdenfo ne sɛ ɛyi w'ahoɔden bere a ɛkɔɔ so a wokora nneɛma a ɛho hia so no anka ɛbɛboa kɛse. Enti nyɛ sɛ wobɛsiesie nan no nyinaa prɛko pɛ. Ɛno yɛ ɔkwan a ɛkɔ afobu mu, ɛnyɛ nsakrae.
Fa baako. Baako pɛ. Paw nea ɛyɛ wo sɛ asɛe sen biara anaa nea wubetumi asiesie ntɛm saa dapɛn yi, na tew so kosi sɛ ɛbɛyɛ mmerɛw koraa sɛ wobɛyɛ: kanea dum simma dunum ntɛm, anammɔntu baako twa hɔhyia, aduane pa baako, nkrasɛm baako kɔ adamfo nkyɛn. Ma ɛnyɛ ketewa na ma ɛnyɛ pintinn. Fapem a wokora so ankasa di nsakrae kɛse a wugyaw mu ansa na woadu Yawda ho ni.
Na ma wo ho adom wɔ tewɛ no ho. Sɛ wode wo nsa rekɔka nneɛma a ɛho hia no nyɛ nsɛnkyerɛnne sɛ woredi nkogu wɔ ahodwo mu. Ɛyɛ ade a ɛyɛ nyansa sen biara a wubetumi ayɛ, ɛte sɛ wo nan a wohwɛ to hɔ ansa na fam ayɛ den.
Ɛwɔ mu, ɛho hia sɛ wobɔ bi din. Nneɛma a ɛho hia no wɔ tumi, na wɔn ano wɔ hɔ. Sɛ adwenehaw kɔ so dapɛn pii, sɛ ɛretetew wo nna, w'adwuma, anaa nnipa a wodɔ wɔn, anaa sɛ ɔbrɛ no abɛyɛ biribi a ɛyɛ den sɛ wubefi mu apue a, ɛno ne nea enti a ɛsɛ sɛ wo ne dɔkota anaa ɔdwene yare ho hwɛfo kasa. Sɛ wuhia nea ɛboro nna ne anammɔntu so no nyɛ nneɛma a ɛho hia no nkogu. Ɛkyerɛ kɛkɛ sɛ wofata mmoa ankasa, na nnipa wɔ hɔ a wɔn adwuma nyinaa ne sɛ wɔbɛma.
Nea efi
- American Psychological Association, Stress effects on the body
- Centers for Disease Control and Prevention, About Sleep
- National Institute of Mental Health, I'm So Stressed Out! Fact Sheet
- American Psychological Association, Manage stress: Strengthen your support network