Afotusɛm ntiantia
- Start absurdly small, three slow breaths.
- Wake and sleep at the same time.
- Never miss two days in a row.
Dwoodwoo su pii hwe ase Benada.
Ɛnyɛ sɛ onipa no yɛɛ akwadworɔ. Ɛyɛ sɛ ɔkyekyeree biribi a ɛyɛ adwuma da pa nko ara so. Anɔpa nnamfo anum no, nsɛm a wokyerɛw, nsu wuwuu mu hyɛn, aseda nneɛma a wotwerɛ, mfiri so adwene mu nnwuma, nantew no. Ɛkura mu bɛyɛ dapɛn baako. Afei abofra bi nyan ntɛm, anaa adwuma kɔ akyiri, anaa wonna yiye na abandennen no nyinaa hwe ase. Na adesua a wunya fi mu no nyɛ "me nhyehyɛe no soo dodo." Ɛyɛ "mintumi nkura biribiara mu." Eyi yɛ nea ɛne nea na ɛsɛ sɛ wusua no bɔ abira.
Enti momma yɛnkyekye ɔkwan foforo so. Ketewa. Den. Nea wɔayɛ no sɛ ɛnnyina nna a wompɛ sɛ woyɛ koraa mu, efisɛ saa nna no na ɛyɛ nea ɛwɔ hɔ ma.
Yɛbɛka nea su no yɛ ma wo nhwene ho ahoɔden, nea enti wo amemene ma su bi yɛ nea ɛkɔ so ankasa na ɛnyɛ afoforo, na afei sɛnea wobɛboaboa nneɛma kakraa bi a wubetumi akura mu ano. Wonhia app biara. Wonhia anɔpa nnɔn anum.
Nea enti su dwoodwoo wo ano kan no
Dwene sɛnea wo da no fa kɛse bi wo adwene hia sɛ ɛsi gyinae ho. Nea wobɛdi, bere a wobɛhyɛ ase, nea wobɛyɛ a edi hɔ, sɛ wowɔ bere anaa, sɛ woaka akyiri anaa. Gyinaesi ketewa biara yɛ tow kakra. Eduru awia no, saa tow no boa ano, na wo abodwokyɛre ne wo atemmu ayɛ kakraa sen sɛnea na ɛte anɔpa aduan bere. Ɛnyɛ sɛ biribi siei. Ɛyɛ sɛ wode ahoɔden a wode hwehwɛ biribiara mu bere a worekɔ no.
Su no tua saa tow no ka kan. Sɛ wo da no afã bi awie ho gyinaesi a, wugyae sɛ wode ahoɔden bɛsan asi ho gyinae. Kɔfe, na afei simma du wɔ abɔnten. Awia aduan, na afei nantew tiaa bi. Telefon no kɔ mukaase nnɔn akron. Wɔawie eyinom ho gyinaesi, enti wonnye wo hwee, na nea ɛma wo de no ne adwene a anka wobɛhyew wɔ nhyehyɛe nneɛma so.
Honam fam nso wɔ hɔ. Wo nipadua de dɔn 24 a ɛbɛn wo mu kronkron di dwuma, na ɛpɛ sɛ ohu nea ɛreba. Cleveland Clinic kyerɛ sɛ hann ne sum na wɔwɔ nkɛntɛnso kɛse paa wɔ saa dɔn yi so, na nhyehyɛe a ɛkɔ so a nna ne nyan bere yɛ pintinn ma ɛkɔ so di dwuma sɛnea ɛsɛ sɛ ɛyɛ no. Sɛ wo nna nya su a wotumi hu a, wo nipadua tumi siesie ne ho ma nna, ɛkɔm, ne adwene asisi, sɛ wɔ anan mu sɛ wobɛkye no mfimfini. Hu a wubetumi ahu nea ɛreba no nyɛ ɔbrɛ. Wɔ nhwene ho ahoɔden ani so, hu a wubetumi ahu nea ɛreba yɛ ahobammɔ. Ɛyɛ nsɛnkyerɛnne a ɛka sɛ wo nkyɛn mu gyina pintinn ara kɔ a wotumi gye wo ahome wɔ mu.
Nhwehwɛmu a wɔayɛ wɔ eyi ho no mu da hɔ kann. Mayo Clinic, a ɔreka su mu mfaso wɔ adwene apɔwmuden ho, kyerɛ sɛ nnipa a wodidi, wɔda, na wodi nkitaho wɔ bere a ɛkɔ so no, taa ka sɛ wɔn ho yɛ wɔn fɛ, na nnipa a wɔn su abɔ apetee no taa ka sɛ wonya dadwene pii, awerɛhow pii, ne nna a enye. Su no ankasa bɛyɛ sɛ akyi mu mmoa, kura nneɛma mu sɛnea ɛnsɛ sɛ wo na woyɛ.
Wo amemene pɛ sɛ ɛyɛ eyi nea ɛkɔ so ankasa (wubetumi de adi dwuma)
Ɛha na ɛsɛ sɛ ɛma wo anidaso.
Bere a wuyɛ biribi foforo nea edi kan no, wo amemene yɛ ho adwuma den. Wo adwene fã a edwen na ɛyɛ nhyehyɛe no wɔ mu koraa, susuw anammɔn biara ho. Ɛno yɛ ɔbrɛ, na ɔbrɛ sa. Nanso sɛ wosan yɛ ade koro no ara wɔ tebea koro no ara mu mpɛn pii a, biribi sesa. Amemene no de adwuma no ma fã a emu dɔ, nea ɛkɔ so ankasa, nea ɛma wotumi ka kar wɔ ɔkwan a wonim so bere a wo adwene retu kwan no. Suban no gyae sɛ ɛhia gyinaesi. Ɛhwe ase sɛ ɛba ara.
Eyi ne nea suban yɛ ankasa. Nhwehwɛmu a ɛwɔ Royal College of General Practitioners nhoma no mu kyerɛkyerɛ no fitaa: suban si bere a wosan yɛ ade pɔtee bi wɔ tebea a ɛkɔ so mu, sɛnea "anɔpa aduan akyi" anaa "sɛ midu fie," kosi sɛ tebea no ankasa hyɛ ase kanyan suban no. Nsɛnkyerɛnne no kae ma wo. Sɛ saa nkitahodi no yɛ den a, wode wo ho to anigye so kakraa, nea eye, efisɛ anigye ne ade a ɛyera wɔ da a ɛyɛ den mu pɛpɛɛpɛ.
Enti bere sɛn na egye? Atosɛm kakra, nokware pii. Adesua a wonim no yiye a University College London yɛ no dii nnipa a wɔrekyekye da biara su akyi na ehui sɛ egyee bɛyɛ nna 66 wɔ mfiri so ansa na adeyɛ no bɛyɛ nea ɛba ara, a ɛho nsonsonoe wɔ saa nɔma no ase, fi bɛyɛ nna 18 ma biribi a ɛnyɛ den kosi nea ɛware kɛse ma biribi a ɛyɛ den. Nɔma pɔtee no ho nhia sen nneɛma abien a ɛkyerɛ yɛn. Nea edi kan, eyi yɛ ogya a ɛhyew brɛoo, ɛnyɛ dapɛn biako mmirikatu, enti nya abodwokyɛre ma wo ho. Nea ɛto so abien, na eyi ne adwene a ɛwɔ ayamye paa wɔ adesua no nyinaa mu, da koro a wode bɛkae no ansɛe adeyɛ no. Da koro a wode kae no nyɛ asan akɔ akyiri. Ɛyɛ da kɛkɛ. Wosan fa no ɔkyena na suban no kɔ so si.
Sɛnea wobɛkyekye bi a egyina
Gyae anɔpa a ɛyɛ fɛ no. Yɛrekɔ biribi a ɛbrɛ ne ho ase na ɛyɛ den sɛ wobɛbu mu. Nnyinasosɛm kakra, na afei anammɔn ankasa.
Hyɛ ase ketewaa a ɛboro so
Ketewa sen sɛnea ɛte sɛ ɛfata. Ɛnyɛ nhwene ho adwene simma aduonu, na mmom ahome nyaa abiɛsa. Ɛnyɛ mmirikatu, na mmom hyɛ wo mpaboa na pue ba abɔnten. Ɛnyɛ nsɛm a wokyerɛw, na mmom kyerɛw asɛm baako. Nea enti wode hyɛ ase ketewa saa no nyɛ adeyɛ no. Ɛyɛ ne yɛ no mpɛn pii no. Worekyerɛkyerɛ wo amemene nhyehyɛe bi, na nhyehyɛe a wubetumi ayɛ wɔ wo da bɔne so no som bo sen du a wubetumi ayɛ wɔ wo da pa so nko ara. Wubetumi ayɛ pii bere biara a wugyina ɔpon no ano. Ade a ɛyɛ den no ne sɛ wobedu ɔpon no ano.
Fa to biribi a woyɛ no dedaw so
Mmɔ mmɔden sɛ wobɛkae wo suban foforo no fi mframa mu. Fa bata biribi a ɛkɔ so da biara dedaw ho, sɛnea adeyɛ dada no bɛyɛ nsɛnkyerɛnne ma nea foforo no. Eyi ne nyansakwan a edi mu paa a ɛwɔ hɔ, na nhwehwɛmu no gyina akyi. Nhwɛso kakra:
- Sɛ mehwie me anɔpa kɔfe gu a, migyina mfɛnsere no ho na mihome nyaa abiɛsa.
- Sɛ meto me laptop mu ma da no a, mekyerɛw biribi baako a ɛkɔɔ yiye.
- Ansa na makɔda mu no, mede me telefon to dua so, dan no nkyɛn baabi.
- Awia aduan akyi no, menantew kɔ abɔnten no awiei na masan aba.
Hwɛ tebea no: ade a ɛwɔ hɔ dedaw, na afei ade foforo. Ade a ɛwɔ hɔ dedaw no na ɛreyɛ adwuma a emu yɛ den a ɛkae wo no.
Yi nneɛma a egyina wo so ankasa
Dwoodwoo su nyɛ adwumayɛ su. Botae no ne ahohiahia a ɛba fam, ɛnyɛ adwuma a wobɛyɛ ho nhyehyɛe a ɛware. Fa wo ho to nneɛma a ɛma wo nhwene ho ahome. Eyinom taa yɛ nea egyina pintinn paa:
- Nna ne nyan bere a egyina pintinn. Eyi ne ade biako a ɛsom bo paa, na nea wommu no kɛse. Sɛ wokɔda na wosɔre bere a ɛbɛn ho da biara, sɛ ɛyɛ nnaworɔma mpo a, ɛyɛ ma da biara dwoodwoo sen biribiara kɛse a wubetumi de aka ho. Ɛyɛ fapem a nea aka no gyina so.
- Awia hann simma kakra anɔpa, sɛ ebetumi a wɔ abɔnten. Ɛboa ma wo mu kronkron dɔn si na ɛma w'ani gye, na entua hwee.
- Honam dwumadi nsɛnkyerɛnne baako. Nantew tiaa, ahome, biribiara a ɛyi wo fi w'adwene mu na ɛde wo ba wo nipadua mu simma kakra.
- Nsɛnkyerɛnne a ɛma wo ho dwo anadwo a ɛka kyerɛ wo nipadua sɛ da no rewie. Hann a ɛyɛ kusuu, telefon a ɛkɔ akyiri, nhyehyɛe ketewa koro no ara anwummere biara.
- Nnipa nkitahodi baako ankasa. Nkrasɛm a wode kɔma adamfo, nkɔmmɔbɔ ankasa, awia aduan a wo ne obi di. Nkitahodi nso yɛ dwoodwoo dwumadi, na ɛyɛ mmerɛw sɛ wobɛma akɔ bere a worebrɛ.
Wonhia eyinom nyinaa. Abien anaa abiɛsa a wobɛyɛ ampa ye sen nneɛma ason a wubegyaw mu Fida bere du.
Ma akatua no mma ntɛm, sɛ ɛyɛ ketewa mpo a
Wo amemene gyina su a ɛyɛ fɛ seesei mu, ɛnyɛ su a ɛsow aba ɔsram akyi. Enti fa akatua ketewa, nokware bi ma wo ho seesei ara. Ma nantew no nyɛ nea wofrɛ obi a wopɛ no. Ma anɔpa home no nsi a wukura biribi a ɛyɛ hyew wɔ wo nsam. Sɛ wugyae kakra hu sɛ "ɛno yɛɛ fɛ" mpo a, ɛkan. Wonsi kɛtɛkrɛ mma wo ho. Worema suban no kwan a ɛma ɛsan ba ɔkyena.
Hyehyɛ ma da a ɛbɛbubu no
Ɛbɛbubu. Fa to mu sen sɛ wobɛbɔ wo hu. Si wo nea ɛyɛ ketewa no ho gyinae kan, nea wubetumi ayɛ bere a biribiara akɔ baabi. Sɛ nantew no rentumi nsi a, ɛbɛyɛ sɛ wubegyina abrannaa no so simma baako. Sɛ home anadwo nhyehyɛe no rentumi nyɛ yiye a, ɛyɛ telefon a ɛkɔ dan no nkyɛn ne hann a ɛadum. Mmara a ɛbɔ su ho ban sen biribiara no yɛ tiawa: nto mu mprenu da. Da koro a wuyii ho yɛ asetena. Nna abien a wuyi ho toatoa so ne sɛnea suban di nkitahodi dwoodwoo wie. Enti ɛnsɛ sɛ wodi mu pɛpɛɛpɛ. Ɛsɛ sɛ wosan ba ara.
Sɛnea ɛte bere kakra akyi
Ma eyi nnya dapɛn kakra na sɛnea ɛte no bɛsesa. Ahome a ɛwɔ mfɛnsere ho no gyae sɛ ɛyɛ adwuma a wokae na ɛyɛ biribi a wo anɔpa de ka ho ara. Nantew no gyae sɛ ɛhia gyinaesi. Telefon a ɛkɔ dan no nkyɛn anadwo gyae sɛ ɛyɛ ɔko a wo ne wo ho di. Ɔbrɛ no fi mu, sɛnea amemene nhwehwɛmu no hyɛ bɔ no ara, na nea aka ne dwoodwoo fapem a ɛda wo nna ase a ɛwɔ hɔ sɛ wunnwen ho mpo.
Ɛno ne akradi ankasa. Ɛnyɛ su a ɛsɛ sɛ wode ahoɔden bu mu, na mmom nneɛma nketenkete a egyina kakraa bi a edi dwuma mfiri so na ɛkura wo so wɔ nna a woabrɛ dodo a wuntumi nkura wo ho so no. Botae no anyɛ da a edi mu pɛyɛ da. Ɛyɛ da a eye a wubenya bere biara, sɛ wonyan a anigye wɔ wo so anaa.
Asɛm fa bere a su nnɔɔso ho
Su pa tumi kura nneɛma pii. Ɛrentumi nkura biribiara, na ɛnyɛ nea wɔayɛ ama saa nso.
Sɛ wo su tena fam dapɛn pii ɛmfa ho sɛnea wo nna gyina pintinn, sɛ wuntumi nna anaa woda bere nyinaa, sɛ dadwene no nnwo, sɛ da a ɛyɛ kɛkɛ a wobɛfa mu yɛ nea ɛkyɛn nea wubetumi ahwɛ a, ɛno nyɛ nsɛnkyerɛnne sɛ wo su adi nkogu. Ɛyɛ nsɛnkyerɛnne sɛ biribi a emu dɔ rehwehwɛ adwene, na su no nyɛ adwinnade a ɛfata da. Sɛ wode wo ho kɔ dɔkota anaa ɔdwenebofo nkyɛn wɔ saa bere no a, ɛnyɛ sɛ woregyae su nketenkete no. Ɛyɛ sɛ wode mmoa a wɔanyɛ no da sɛ ɛmma no reka ho. Wubetumi akura anɔpa ahome no na woahia bi a ɛboro ahome so. Nneɛma abien no nyinaa yɛ nokware, na nea aka a wubebisa no yɛ nneɛma a egyina pintinn a wubetumi ayɛ no mu biako.
Mmeae a wonya nimdeɛ fii
- UCL News, How long does it take to form a habit?
- British Journal of General Practice (PMC), Making health habitual: the psychology of 'habit-formation' and general practice
- Cleveland Clinic, Circadian Rhythm: What It Is, How It Works
- Mayo Clinic Press, The mental health benefits of routine