Afotusɛm ntiantia
- Open gently, not with an accusation.
- Make one clear, specific request.
- Wait a beat if you're hot.
Ebia woasua wɔ adwaree mu. Asɛm a ɛsɛ sɛ woka kyerɛ wo hokafoɔ, wo panyin wɔ adwuma so, wo maame, adamfo a ɔda so twa nhyiamu mu no. Wunim nea wopɛ sɛ woka pɛpɛɛpɛ. Na afei bere no ba, na ebia ɛhwie firi mu bɔne na ade no nyinaa dane ntɔkwa, anaa wosan men no na wode tu kyini dapɛn foforɔ.
Nnipa pii dwen sɛ ɛno nko ne akwan abien a ɛwɔ hɔ. Pae anaa to wʼano mu. Ɛnte saa. Ɔkwan a ɛto so mmiɛnsa wɔ hɔ a wode yɛ eyi, na nsonsonoeɛ a ɛda ɛno ne abien no ntam nyɛ wʼakokoɔduru anaa wo nsɛm a woka. Ɛda simma du a edi kan no mu koraa.
Dɛn nti na nsɛmmisa pii dane ntɔkwa
Bere a wode biribi a ahaw wo aba a, onipa foforɔ no amene yɛ ntɛm, a ɛba ara kwa, hwehwɛ asiane mu ansa na ɔate wo nsɛm no ase mpo. Sɛ wʼanopueyɛ te sɛ ɔtoa a, ne ban kɔ soro, na afei monnyɛ nkɔmmɔbɔ. Mowɔ akasakasa mu. Ɔbɔ ne ho ban, wopia kɛse, na ɔhia ankasa a wobaa sɛ wobɛka ho asɛm no kɔ hintaw wɔ "hena na ofii ase" ase.
Awarefoɔ ho nhwehwɛmufoɔ John ne Julie Gottman de mfeɛ pii twerɛɛ sɛnea nnipa ko ankasa. Wɔn nhwehwɛmu a emu da hɔ kɛse no baako te sɛ nea ɛnyɛ pɛ wɔ sɛnea ɛyɛ mmerɛ: nkɔmmɔbɔ taa wie wɔ nne koro no ara a edi fi. Fi ase denneennen na wobɛwie wɔ ɔhyew a ɛyɛ den te sɛ sɛnea wofii ase, mpɛn pii ɛyɛ bɔne kɛse. Fi ase brɛoo na wowɔ kwan ankasa. Wɔ wɔn bere tenten nhwehwɛmu mu no, sɛnea akasakasa a ɛyɛ den bue no kyerɛɛ dodow a ɛyɛ nwonwa fa sɛnea ɛbɛto fam ho.
Ɛyɛ asɛmpa, ɔkwan foforɔ so. Ɛkyerɛ sɛ fa a ɛho hia kɛse no ne fa a wubetumi ahyehyɛ ho. Wonni hyɛ sɛ wobɛhwɛ nkɔmmɔbɔ no nyinaa so. Ɛyɛ sɛ wobɛhwɛ mfiase no so kɛkɛ.
Ɛhye a ɛda anwiinwiisɛm ne ɔtoa ntam
Nsonsonoeɛ bi a ɛsesa biribiara bere a wuhu a no ni.
Anwiinwiisɛm fa ade pɔtee bi a esiiɛ ho. Ɔtoa fa onipa ko a ɔyɛ ho. "Wɔgyaa mukaase no fii basaa bio" yɛ anwiinwiisɛm. "Woyɛ ɔkwadwofoɔ paa" yɛ ɔtoa. Ebia wofiri abufuhyeɛ koro no ara mu, nanso wɔto fam baabi a ɛsono biara koraa. Anwiinwiisɛm ma onipa foforɔ no biribi a ɔbɛsiesie. Ɔtoa ma no biribi a ɔde bɛbɔ ne ho ban.
Gottman-foɔ frɛ fa a ɛyɛ brɛoo no anopuee a ɛyɛ mmerɛ (soft start-up), na nea enti a ɛyɛ adwuma no ne sɛ ɛtwa asiane mu nhwehwɛmu no fa so. Worebɔ tebea bi din ne nea ɛyɛɛ wo, ɛnyɛ sɛ wode onipa foforɔ no resi asɛnnibea. Otumi te wo, efisɛ wommaa no biribi a enti a ɔbɛhyɛ akotaadeɛ.
Afidie a ɛsɛ sɛ wohwɛ yie ne ɔtoa a wɔakata so. "Mete nka sɛ wuntie me da" te sɛ me-asɛm (I-statement), nanso ankasa ɛyɛ "wuntie me da" a ɛhyɛ akotaadeɛ, na onipa foforɔ no bɛte sɛ ɛyɛ ɔtoa a ɛyɛ. Asɛm *mete nka* nhoro atemmu. Sɛ nea edi "mete nka" akyi no ankasa yɛ atemmu fa wɔn ho a, ɛda so yɛ ɔtoa.
Nsɛmmisa no ho ɔkwan a ɛyɛ mmerɛ
Bere a wunnim sɛnea wobɛfi ase a, ɛboa sɛ wobɛnya ɔkwan bi a wobɛgyina so. Cleveland Clinic kyerɛkyerɛ afaafa mmiɛnsa a ɛho teɛ, na adɔkotafoɔ de afaafa ahorow di dwuma bere biara efisɛ ɛma wotena wʼankasa wo kwan mu sen sɛ woregye wɔn deɛ ho akyinnyeɛ. Akwan mmiɛnsa:
- Bɔ tebea no din. Nokwasɛm no nko, pefee. "Dapɛn awiei mmiɛnsa a etwa toɔ no, yɛn nhyehyɛeɛ sesaa wɔ bere a etwa toɔ mu." Ɛnyɛ wo nkyerɛaseɛ wɔ deɛ enti. Ade a esiiɛ ankasa.
- Ka sɛnea ɛduu wo so. Eyi yɛ wo nkate, na ɛyɛ fa a obiara ntumi nnye ho akyinnyeɛ. Wobetumi agye nokwasɛm no ho akyinnyeɛ; wontumi nkyerɛ wo sɛ wonteɛ nka sɛ wɔagyaw wo akyi anaa wabrɛ anaa wonni mfaso. Fa "Me" fi ase. "Metee nka sɛ menyɛ ade titiriw."
- Yɛ nsɛmmisa no pɔtee. Eyi ne anammɔntu a nnipa twa fa so, na ɛno ne asɛm no nyinaa. Mma wɔnnye nea ɛbɛboa nto. "Yebetumi ahyehyɛ Memenedanom nna kakra ansa anaa?" Nsɛmmisa a ɛho teɛ yɛ akyɛde. Ɛkyerɛ onipa foforɔ no pɛpɛɛpɛ sɛnea ɔbɛyɛ nneɛma yie aka wo ho.
Nkɔmmɔbɔ pii sɛe wɔ anammɔntu abien ne mmiɛnsa ntam. Woyi nkate no, onipa foforɔ no yɛ ho biribi, na mpofirim no woregye wɔn nneyɛe ho akyinnyeɛ sen sɛ worebisa nea wobaa sɛ wobɛbisa. Sɛ ɛba saa a, wubetumi asan akɔ atifi. Ɔkwan no yɛ ade a wode san ba so bere a nneɛma yeyeɛ.
Hwɛ nea ayera ha: ahobu nni hɔ, "daa" nni hɔ, "da" nni hɔ, abakɔsɛm a ɛfa mpɛn nsia a etwa toɔ no ho nni hɔ. Woreka ade baako ho asɛm, nkate baako, abisadeɛ baako. Saa kakraayɛ no na ɛsiw kwan sɛ ɛbɛtrɛw akɔ ntɔkwa a ɛfa biribiara ho mu.
Ansa na wubue wʼano
Nneɛma kakra ma nsɛmmisa no to fam yie, na emu dodow no ara si ansa na woka asɛm baako mpo.
Yi wo bere. Asɛm koro no ara a ɛkɔ yie wɔ Benada anwummerɛ a asomdwoeɛ wɔ mu no bɛpae bere a ɛkɔm de mo baako, woabrɛ, anaa wo bo afu wɔ biribi foforɔ ho dedaw. Sɛ nkate no yɛ hye a, ma no kakra. Cleveland Clinic adwene ho nimdeɛfoɔ no baako kyerɛ sɛ ɛtɔ da bi a twɛn da koro anaa abien na woakasa afi nteaseɛ mu sen ɔhyew mu. Hia no da so bɛwɔ hɔ ɔkyena, na wobɛka no yie.
Hu nea worebisa ankasa. "Mepɛ sɛ wodwen ho kɛse" nyɛ ade a obiara betumi ayɛ ho biribi. "Mepɛ sɛ wode fon brɛ me sɛ wobɛka akyi sen simma dunum a," ɛno yɛ. Sɛ abisadeɛ no mu da hɔ kɛse a, ɛyɛ mmerɛ sɛ wɔbɛka aane.
Hwɛ wo nipadua, ɛnyɛ wo nsɛm nko. Nne a ɛyɛ tee, nan a ɛsi hɔ, ne mmati a abrɛ ase ka sɛ *mammra sɛ merebɛko* denneennen sen asɛm biara. Sɛ woretu mmirika na woamia a, onipa foforɔ no kenkan asiane no ansa na wate emu nsɛm.
Na ma wo ho kwan sɛ wobɛka sɛ daabi bere a ɛyɛ wo deɛ. Mayo Clinic kyerɛ sɛ adwennani pii fi sɛ wugye nneɛma pii tom efisɛ wuntumi nka sɛ daabi. "Daabi, mentumi nnye eyi nto so seesei" yɛ mmuae a edi mu. Wonni ka sɛ wode nkyerɛkyerɛmu tenten bɛbɔ wo bere ho ban.
Dɛn nti na ɛho hia sɛ wotumi gyina ɔhaw no ano
Ebetumi ate sɛ pɛsɛmenkominya, nneɛma a wobisa. Yɛn mu dodow no ara, wɔkyerɛɛ yɛn komm sɛ adeɛ a ɛyɛ, ɛyɛ mmerɛ, na ɛyɛ ɔdɔ ne sɛ wuhia kakraa na wugye pii tom. Enti yɛyɛ basaa, yɛmen abisadeɛ no, na yɛfrɛ no sɛ wo ho nhaw obiara.
Ɛka no ba akyiri. Ahiadeɛ a wɔnka no nnyera. Ɛdane abufukoro, ɛdane asɛm a ɛpae mpofirim a efi baabiara, ɛdane akyirikyirie a ɛkɔ brɛoo a wuntumi nkyerɛ ase. Mayo Clinic kyerɛ wo-ano-pueyɛ sɛ ahohaw ho dwumadie nimdeɛ ankasa, na ɛyɛ nokware. Sɛ woka asɛm ankasa brɛoo, ntɛm a, ɛbɔ wo simma kakraa ahohaw. Sɛ wonka a, ɛbɔ wo abusuabɔ kakraakakra.
Wo-ano-pueyɛ nyɛ basabasayɛ. Basabasayɛ tiatia nnipa so de nya nea ɛpɛ. Pɛsɛmenkominya yiyi ne ho de pɛ asomdwoeɛ. Wo-ano-pueyɛ yɛ ade a ɛyɛ den na ɛyɛ pa: ɛkura wʼahiadeɛ ne onipa foforɔ no deɛ sɛ ne nyinaa yɛ nokware bere koro. Wowɔ kwan sɛ wopɛ biribi. Wɔwɔ kwan sɛ wɔka daabi. Nkɔmmɔbɔ no ne sɛnea wuhu.
Fi ade a ɛnyɛ kɛse so. San kɔɔhwe a wɔmaa wo a ɛnteɛ no kɔma. Ka kyerɛ adamfo sɛ wopɛ Kwasiada sen Memeneda. Ntit nketenkete no kyekyere abasamu a wubehia ama nkɔmmɔbɔ a ankasa ɛbɔ wo hu no. Wonsua sɛnea wubedi akyinnyeɛ so nkonim. Woresua sɛnea wɔbɛhu wo.
Bere a nsɛmmisa no nyɛ ɔhaw ankasa
Ɛtɔ da bi a ɔkwan no nyɛ fa a ayera no. Sɛ ade ketewa biara a wobisa hyɛ wo hu mma, anaa sɛ wʼano a wopue no de asotwe, mumuyɛ, anaa yaw ama wo daa a, ɛfata sɛ wofa no aniberesɛm sen sɛ wo nko ara bɛpia mu. Ɔdwene ho ɔboafoɔ pa betumi aboa wo ma woahu baabi a ehu no fi na woasua wɔ baabi a ahobammɔ wɔ. Na sɛ wo fa bi nte nka sɛ wo ho yɛ ahobammɔ sɛ wobɛyɛ nokware akyerɛ onipa pɔtee bi a, fa saa nsɛnkyerɛnneɛ no di. Tebea bi hia mmoa ne nhyehyɛeɛ, ɛnyɛ anopueyɛ a ɛyɛ pa kɛse. Sɛ wopɛ mmoa wɔ hɔ a, ɛnyɛ akokoaa a woasi. Ɛyɛ wo-ano-pueyɛ adeyɛ.
Nea Efi
- Mayo Clinic, Being assertive: Reduce stress, communicate better
- Cleveland Clinic, How To Become More Assertive
- The Gottman Institute, How to Fight Smarter: Soften Your Start-Up