Afotusɛm ntiantia
- Take a real break to cool down.
- Drop the word but from your apology.
- Name the hurt you caused out loud.
Nteɛteɛm no agyae. Ebia wɔtoo ɔpon mu denneennen kakra, anaa ebia mo baanu nyinaa yɛɛ komm na mode mo ho kɔɔ fie no afanan abien. Sɛnea ɛte biara no, kommyɛ a emu yɛ duru a ɛyɛ hu no ne yafunu a awerɛhow ahyɛ no ma na aka wo. Wo fa bi pɛ sɛ ɔsan kɔ mu kɔwie wo asɛm no ka. Wo fa foforo bi pɛ sɛ wobɛn no ara kwa na onnim sɛnea ɔbɛbisa.
Saa ntam tebea no yɛ a ɛnyɛ dɛ, na ɛhɔ ara nso na adwuma ankasa no si. Awarefo a wɔkɔ so bɛn ho mfe pii no nyɛ wɔn a wɔnnko da. Wɔyɛ wɔn a wonim sɛ wɔbɛsan ahu kwan akyi.
Saa asɛm yi fa saa kwan-no-hu yi ho. Siesie no.
Akakabensɛm no nyɛ ɔhaw no
Eyi na ɛyɛ nnipa pii nwonwa. Ntawntaw, ne nko ara, nkyerɛ sɛ abusuabɔ bɛtena hɔ anaa. Nnipa baanu a wɔdɔ wɔn ho wɔn ho no bɛtwiri wɔn ho wɔn ho ano. Tetewɔ ahorow, ahiade ahorow, adwene ahorow a ɛfa sɛnea wɔde nneɛma gu dishwasher mu. Saa twiri no yɛ daa, na abusuabɔ a twiri biara nni mu no taa yɛ baabi a obi agyae kasa.
Nea ankasa ɛda awarefo a wɔyɛ yiye ne wɔn a wɔtetew brɛoo ntam ne siesie. Abusuabɔ ho nhwehwɛmufo John Gottman, a wahwɛ awarefo wɔ ne nhwehwɛmu efie mu mfe pii no, hui sɛ tumi a wode siesie ntawntaw akyi no yɛ nsɛnkyerɛnne a emu yɛ den a ɛkyerɛ sɛ abusuabɔ bɛtumi anaa. Siesie betumi ayɛ biribiara a ɛhɛ asɛm a ɛrekɔ soro no na ɛde wo nsa kɔ abɔmu so bio. Nne a ano yɛ mmrɛw. Aseresɛm ketewa. Nsa a wode to obi mmati so. "Yebetumi afi ase bio ana?"
Enti sɛ moko akakabensɛm bɔne nnansa yi a, mompo wɔ mo abusuabɔ mu. Moadu ɔfa a ɛho hia no so.
Nea edi kan, ma wo nipadua nsiane fam
Wuntumi nsiesie biribiara bere a nsu da so akata wo so. Bere a akakabensɛm yɛ hyew no, wo nipadua hyɛ ahohia ahosu ma. Wo koma bɔ denneennen, w'adwene yɛ kakra, na w'amene fa a edi mmɔborɔhunu ne nsonsonoe ho dwuma no kɔ akyiri kakra. Wɔ saa tebea no mu no, asɛm biara a wo hokafo ka no te sɛ ɔtow hyɛ wo so, na biribiara a woka fi w'ano a ano yɛ den sen sɛnea wopɛ.
Mmɔden a wode bɛkasa wɔ saa bere no ara mu mpɛn pii ma ɛyɛ bɔne kɛse. Enti anammɔn a edi kan no taa yɛ sɛ wugyae kasa.
Gye ahomegye ankasa. Ɛnyɛ ahomegye a wode wo nan to fam denneennen na wobɔ nneɛma denneennen, na mmom nea ɛyɛ nokware. Ka biribi te sɛ, "Mepɛ sɛ me ne wo siesie eyi, na me bo afuw dodo sɛ mɛyɛ no yiye mprempren. Yebetumi asan aba so kakra ana?" Afei kɔ ankasa kɔdwo wo ho.
Ma no bere kakra. Dɔnhwerew aduonu yɛ bɛyɛ bere a ɛsɛ sɛ ɔbɔdammɔ ɔhonam mu nhyehyɛe a wahaw dodo no nya bere a ɛbɛfi ase atɔ yam, na nnipa pii hia bere tenten. Fa bere no di dwuma sɛ wode bɛdwo wo ho ankasa, ɛnyɛ sɛ wode besusuw w'asɛm a etwa to no ho. Akwantu boa. Ɔhome a wode brɛoo nso, anaa biribiara a etu wo fi w'adwene mu de wo ba wo nipadua mu. Botae no ne sɛ wobɛsan aba sɛ wo a saa onipa yi dɔ no ankasa.
Pakyɛw ankasa, ne nea ɛsɛe no
Yɛn mu pii nyɛ pakyɛw yiye, na ɛnyɛ sɛ yɛyɛ atirimɔden nti. Ɛyɛ efisɛ pakyɛw ankasa bisa yɛn sɛ yɛntena nea ɛnyɛ dɛ a ɛyɛ sɛ na yɛyɛɛ mfomso mu, na ɛno yɛ hu. Enti yɛkɔ fa a ɛyɛ mmerɛw no so mmom. "Me werɛ ho sɛ wote nka saa." "Me werɛ ho, nanso wo na wofii ase."
Eyinom nyɛ pakyɛw. Ɛyɛ banbɔ a ahyɛ pakyɛw ntade.
Karina Schumann, ɔbosamfo a ɔhwehwɛ sɛnea nnipa siesie mfomso, ahu sɛ pakyɛw a emu yɛ den kɛse no taa wɔ akwan a ɛyɛ nokware kakra. Ka nsɛm ankasa no, pefee. Gye ɔfa a woyɛ no to mu a ɛnni anokwasɛm biara. Na bɔ ɔhaw no din. Nea etwa to no na wogyaw kɛse, na mpɛn pii ɛno na ɔfoforo no pɛ sɛ ɔte paa. "Mihu sɛ nea mekae no piraa wo" tena ɔkwan soronko paa sen "me werɛ ho" a wɔka no ntɛm a emu nna hɔ no.
Nneɛma kakra a wobɛkae:
- Yi "nanso" no fi mu. Bere a woka "Me werɛ ho, nanso" no, woasan de mfomso no ama no bio. Sɛ biribi wɔ hɔ a ɛsɛ sɛ woma so a, fa to kasamu soronko, anaa nkɔmmɔ soronko ho.
- Fa wo fa, ɛnyɛ ne nyinaa. Ɛnsɛ sɛ wugye biribiara to mu ansa na woagye biribi to mu. "Anka ɛnsɛ sɛ memaa me nne so" yɛ nokware na ɛho wɔ mfaso mpo sɛ mpaapaemu no ankasa nkɔɔ awiei a.
- Yi "sɛ" no fi mu. "Me werɛ ho sɛ mehaw wo" kyerɛ komm sɛ ebia wɔnhaw ankasa. Wɔhaw. Wuhui.
Na sɛ wo na worenya pakyɛw a ɛyɛ nokware a, bɔ mmɔden ma ɛnwura wo mu. Siesie yɛ nnipa baanu agorɔ. Onipa baako a ɔde ne nsa kyerɛ no yɛ adwuma bere a ɔfoforo no pɛ sɛ ohyia no wɔ ɔkwan no fa nko.
San kɔ so bio, brɛoo
Sɛ mo baanu nyinaa dwo na hyew no bi san ba a, ɛboa sɛ mubedi nea ɛsii no ho nkɔmmɔ ankasa. Ɛnyɛ sɛ mode hena na na ɔteɛ no asan abebu atɛn. Ɛyɛ sɛ mobɛte mo ho mo ho ase.
Saa nkɔmmɔ yi su pa wɔ ne suban kakra. Mo mu biara ka sɛnea ɔtee nka wɔ akakabensɛm no mu, a monnnye hena nkate na ɛyɛ pɛ no ho akyinnye. Mo mu biara bɔ mmɔden kyerɛ sɛnea bere no tee fi mo ankasa mo tirim. Mokyerɛ nea ɛkaa mu, baabi a ɛyɛ mmerɛw dada a akakabensɛm taa hu. Na mugye mo fa a mode kɔɔ sɛnea ɛkɔɔ no mu no to mu kakra.
Fa to onipa a ɔrekasa mu. "Metee nka sɛ woamfa me anyɛ hwee bere a wohwɛɛ wo fon no" bue ɔpon. "Wobu m'ani gu so bere nyinaa" san to ɔpon mu denneennen. Saa kasa yi botae nyɛ atemmu. Ɛyɛ nkate a wɔate wo ase, a mpɛn pii ɛno ne nea mo baanu nyinaa na na morehwehwɛ ankasa bere no nyinaa.
Sɛ muntumi nnu hɔ wɔ bere baako mu a, ɛnyɛ hwee. Nneɛma bi hia sɛ wɔfa ho mpɛn kakra.
Bere a siesie kɔ so a enye
Akakabensɛm pii, mpo nea ɛyɛ tan no, betumi asiesie wɔ nnipa baanu a wɔpɛ ntam. Nanso ɛnyɛ tebea biara na ɛyɛ ɔko a ɛyɛ pɛ, na ɛho wɔ mfaso sɛ wobɛyɛ nokware wɔ eyi ho.
Sɛ akasakasa koro no ara kɔ so ba mpɛn pii ɛmfa ho sɛnea mo baanu bɔ mmɔden, anaa sɛ mmɔden biara a wode siesie no dan kuru foforo a, awarefo ɔbosamfo betumi aboa wo ma woahu nneyɛe a ɛda ase no. Ɛno yɛ adwuma a nimdeɛ wom, a ɛyɛ daa, ɛnyɛ nsɛnkyerɛnne sɛ wo abusuabɔ asɛe.
Nsensanee a emu yɛ den nso wɔ hɔ a ɛfata sɛ wobɔ din. Sɛ wusuro wo hokafo, sɛ pakyɛw yɛ ade a wo nko na woyɛ daa, sɛ wote nka sɛ wɔhyɛ wo so, wobrɛ wo ase, anaa wonni ahobammɔ a, ɛno nyɛ ntawntaw a wɔsiesie. Ɛno yɛ ade foforo, na wofata mmoa a ɛfa no aniberesɛm. Ɔyaresafo, ɔfotufo, anaa kokoam mmoa ahomatrofo betumi ayɛ mfiase a etim bere a wunnim nea worehyia no.
Siesie yɛ nnipa baanu a, abufuw no ase, wɔn baanu da so wɔ ɔfa koro no de. Sɛ ɛno yɛ nokware a, ɔkwan a wode bɛsan aba no mpɛn pii sua sen sɛnea ɛte wɔ kommyɛ no mu. Wode wo nsa kyerɛ. Wɔsan de wɔn nsa kyerɛ. Na abusuabɔ no, a wɔasɔ ahwɛ kakra, gyina.
Nsɛm a wonya fii
- The Gottman Institute, How We Used the Aftermath of a Fight to Repair Our Relationship
- American Psychological Association, Speaking of Psychology: Why you should apologize even when it's hard to, with Karina Schumann, PhD
- HelpGuide.org, Conflict Resolution Skills