Skip to main content
Woahyɛ ahohia mu anaa woredwene sɛ wobɛpira wo ho? Ɛnyɛ wo nko ara. Hwehwɛ mmoa ahomaa →

NTEASE · NHYƐSO

Nhyɛso a Ɛba Ntɛm ne Nhyɛso a Ɛkyɛ: Deɛ Nti a Baako Twam na Baako Brɛ Wo Ase

Nhyɛso nyinaa nyɛ pɛ. Nhyɛso tiawa a ɛboa wo ma woyɛ adwuma wie wɔ bere mu no nam afidie korɔ no ara so sɛ deɛ ɛkɔ so brɛoo a ennum koraa, nanso wɔma wo nyini wɔ akwan a ɛsono. Sɛɛ na wode bɛhunu wɔn ntam nsonsonoeɛ, ne deɛ nti a ɛho hia wɔ wo apɔwmuden ho.

Sea under white clouds at golden hour

Photo by Sebastien Gabriel on Unsplash

Afotusɛm ntiantia

  • Notice whether the relief ever arrives.
  • Take one thing off the pile.
  • Schedule real rest the alarm needs.

Wɔka nhyɛso ho asɛm te sɛ ɛyɛ ade bɔne baako. Ɛnte saa. Nhyɛso a ɛhyɛ wo so ansa na woakɔ adwuma anya ho mu na ɛsa bere a ɛba awieeɛ no wɔ hɔ. Na nhyɛso a ɛdi wo akyi abosome pii, a ɛyɛ brɛoo na ɛkɔ so, kɔsi sɛ wonkae bere a etwa to a wo mmati ankɔ wo aso ho nso wɔ hɔ. Asɛm korɔ. Nneɛma mmienu a ɛsono a ɛrekɔ so wɔ wo nipadua mu.

Deɛ edi kan no, wɔahyehyɛ no wɔ wo mu, na mpɛn pii no ɛboa. Deɛ ɛto so mmienu no ne deɛ ɛsɛ sɛ wohwɛ. Sɛ wohunu deɛ wode redi dwuma a ɛsesa deɛ wode bɛyɛ.

Deɛ ɛyɛ tiawa: nhyɛso a ɛba ntɛm

Nhyɛso a ɛba ntɛm yɛ deɛ ɛhyɛ wo so prɛko pɛ. Biribi pɛ wo nkyɛn pii seesei ara, wo nipadua gye so ntɛm, na afei ɛgyae mu. Akwantu mu asiane a wofaa mu kakra. Nkɔmmɔ a ɛyɛ den a woanhunu sɛ ɛreba. Bere a edi kan ansa na woakɔ asɛnnibea so. Adwumayɛfo kyerɛ no sɛ nhyɛso a ɛkyɛ tiawa a ɛba na ɛkɔ ntɛm.

Wɔ ase hɔ no, eyi ne deɛ wɔfrɛ no ko-anaa-guan mmuaeɛ a agye din no, na ɛyɛ adwinnie a ɛyɛ nwonwa. Harvard Health kyerɛ nhyehyɛeɛ no yiye: wo amene mu fa bi a wɔfrɛ no amygdala hunu asiane na ɛto nsɛnkyerɛnne kɔ hypothalamus, a ɛyɛ adwuma te sɛ ɔsahene baabi. Wo ahoma adwumayɛ kuw no pia mmirikatu. Adrenaline tu fra mu. Wo akoma bɔ ntɛm, wo home yɛ ntɛm, asikre ne sradeɛ tu fra wo mogya mu sɛ ahoɔden. Eyinom nyinaa sii ansa na wo nyansa ahu sɛ biribi nteɛ.

Ɛha na nnipa nhunu. Nhyɛso a ɛba ntɛm nyɛ ɔtamfo. Ɛma wo ani da hɔ. Bi a ɛba wo so ansa na woasɔ wo ho hwɛ anaa agorɔ tumi ma wo ani kɔ ade so na ɛma wo yɛ no yiye. Nhyehyɛeɛ no nyinaa wɔ hɔ efisɛ ɛmaa wo nananom nkwa, na ɛda so boa wo ma wo sɔre gye ohia ankasa so. Nneɛma titiriw no ne sɛ ɛba awieeɛ. Asiane no twam, abɛn no dum, na wo nipadua san kɔ ne tebea a ɛyɛ daa mu. Saa nsakraeɛ no ne deɛ nyinaa pɛ.

Deɛ ɛkyɛ: nhyɛso a ɛkyɛ

Afei fa no sɛ abɛn no anyae korakora da.

Nhyɛso a ɛkyɛ yɛ nhyɛso a ɛkɔ so nnawɔtwe anaa abosome pii. Ɛyɛ ɔhaw a ɛfiri adwuma a ɛhwehwɛ pii sen deɛ wowɔ ma, abusua a ɛrefa kwan a ɛyɛ den so, sika a ennum, ɔhwɛ a wode hwɛ obi a ɔhia pii sen deɛ wo nko ara bɛtumi ahwɛ so. Nhyɛsoɔ no nhyɛ so na ɛnnyae. Ɛda so ara wɔ hɔ.

Sɛ ɛba saa a, wo nhyɛso mmuaeɛ no kɔ "on" tebea mu na ɛhyɛ hɔ. Harvard nhwehwɛmufoɔ ka no pefee: nhyehyɛeɛ a wɔayɛ ama asiane ntiantia no kɔ so yɛ adwuma, te sɛ afidie a ɛrekɔ soro dodo bere tenten. Sɛ adrenaline a edi kan no sa a, nhyɛso aduro a ɛto so mmienu, a wɔfrɛ no cortisol, kɔ so nenam. Wɔ asiane ankasa mu, cortisol ho wɔ mfaso. Da biara da, wɔ ogya ketewa so, ɛfi ase bɔ wo ka.

Nhyɛso a ɛba ntɛm ho biribi wɔ hɔ a ɛda mfimfini, a ɛsɛ sɛ wɔbɔ din. Cleveland Clinic frɛ no episodic acute stress: nhyɛsoɔ tiawa korɔ no ara a ɛba mpɛn pii a ahomegyeɛ a ɛsɔ ani nni ntam. Fa obi a ofiri ɔhaw baako mu kɔ baako mu, a ontena baabi da no ho mfonini. Nhyɛsoɔ no yɛ tiawa ampa, nanso ɛboaboa ano, na nipadua no nnya saa abɛn-asa nsɛnkyerɛnne no da. Wɔ adwuma mu no, ɛyɛ ɔsɛeɛ korɔ no ara sɛ deɛ ɛkyɛ no.

Deɛ nti a deɛ ɛkyɛ no na ɛpira wo

Nsonsonoeɛ a ɛda eyinom mmienu ntam no nyɛ sɛnea nhyɛso no yɛ den a wote nka no ho. Ɛfa ahomegyeɛ ho. Wɔayɛ wo nipadua sɛ ɛnni abɛn ho dwuma. Wɔanyɛ no sɛ ɛntena abɛn no mu.

Sɛ nhyɛso mmuaeɛ no kɔ so a ahomegyeɛ nni mu a, ɔsɛeɛ no pue wɔ nhyehyɛeɛ a wowɔ no nyinaa mu. NIMH kyerɛ sɛ nhyɛso a ɛkɔ so tumi ha wo akwaadaa banbɔ, ayamtu, akoma, nna, ne awoɔ nhyehyɛeɛ. Bere kɔ so a, saa ɔhaw no ne nsɛnnennen kɔ: akoma yare, mogya mmoroso, nhyehyebɔ a ɛto so mmienu, ne adwenemhaw ne ehu yareɛ a ɛkɔ soro. Nnipa a wɔte nhyɛso a ɛkɔ so ase mpo nya atɛkyɛ ne flu pii, efisɛ nhyehyɛeɛ korɔ no ara a ɛboaboa wo ano ma asiane no de kokoam dane wo banbɔ ade so bere a ɛnnya kwan da nnyae.

Nhwehwɛmufoɔ wɔ din a wɔde frɛ saa ɔsɛeɛ a aboaboa ano yi: ka a abɛn nhyehyɛeɛ a wɔagyaa no a ɛrekɔ so bere tenten araa sɛ afi ase resɛe ofie a wɔyɛɛ no sɛ ɛnbɔ ho ban no bɔ.

Eyinom mu biara nkyerɛ sɛ bere a nhyɛso wom no bɛsɛe wo apɔwmuden. Nipadua wɔ ahoɔden, na ɔbosome a ɛyɛ den nyɛ yareɛ a wɔahyɛ. Deɛ ɛyɛ hia ne deɛ ɛkɔ so brɛoo a ennyae a ɛyɛ wo asetena akyi mfonini a wonsii gyinae da sɛ ɛnyɛ saa.

Sɛnea wode bɛhunu deɛ wowɔ mu

Nsɛmmisa kakra a ɛyɛ nokware boa wo ntɛm sen nhwehwɛlist biara:

  • Sɛ ade a ɛhyɛ wo so no ba awieeɛ a, wo nipadua gye ne ho ankasa anaa? Nhyɛso a ɛba ntɛm akyi no, wosiane ba fam. Wote ahotɔ no nka. Nhyɛso a ɛkyɛ de, ahotɔ no mma yiye, anaa ɛkyɛ dɔnhwerew baako ansa na ade a edi hɔ aba.
  • Wobɛtumi akyerɛ ade a ɛde ba a ɛwɔ da a etwa to anaa? "Saa nnawɔtwe yi yɛ den" sono "Mate sɛ saa fi bere a metumi kae nyinaa."
  • Ɛrekɔ nneɛma a ɛyɛ titiriw mu anaa? Nna a wonnya, abufuw a ɛba ntɛm, ahoɔden a ɛyɛ kakraa, asanom a wonom sen kane no, anaa wote nka sɛ wo ho yɛ den na anigye nni mu, yɛ nsɛnkyerɛnne sɛ wo nipadua ada nhyɛn so bere tenten dodo. NIMH bɔ eyinom din sɛ nsakraeɛ a ɛsɛ sɛ wode wo ani si so.

Sɛ wohunu deɛ ɛkyɛ no wɔ wo mu a, ɛnyɛ ahoɔden a antumi ankɔ. Ɛyɛ nimdeɛ.

Deɛ ɛboa, ne deɛ ɛko biara hia

Mmienu no hwehwɛ mmuaeɛ a ɛsono.

Ma nhyɛso a ɛba ntɛm no, nea wohia titiri ne nnwinnadeɛ ma bere no. Ma wo home nyɛ brɛoo. Keka wo nipadua. Fa ne ho di mu na ma ɛntwam, efisɛ ɛyɛ deɛ ɛyɛ no daa sɛ ɛtwam. Wo nko boa no kwan.

Nhyɛso a ɛkyɛ hwehwɛ biribi a ɛyɛ den, efisɛ ɔhaw no nyɛ bere baako, ɛyɛ sɛ bere no nnyae da. Saa taa kyerɛ sɛ wobɛsesa adesoa no ankasa ho biribi, ɛnyɛ sɛnea wode di kan ho nko ara:

  1. Hwehwɛ deɛ ɛde ba. Bɔ ɔhaw a ɛkɔ so kakra a ɛma abɛn no kɔ so din. Wontumi nyɛ adesoa a worenhwɛ no tee mmerɛw.
  2. Hyɛ ahomegyeɛ ankasa mu. Nsakraeɛ a nhyɛso a ɛba ntɛm nya kwa no, nhyɛso a ɛkyɛ hwehwɛ sɛ wohyehyɛ ma. Nna a wɔabɔ ho ban, bere a ɛnhwehwɛ wo nkyɛn hwee, nkekamu, dɔnhwerew a wode ne nnipa a wɔma wo gyina pintinn tena. Eyinom nyɛ adesarɛ. Ɛno na ɛma nipadua no dum.
  3. Yi biribi firi adesoa no so. Mpɛn pii deɛ ɛyɛ adwuma ankasa nko ara ne sɛ nneɛma a ɛda wo so bɛyɛ kakraa, sɛ ɛyɛ ɛhye a wode bɛsi, nkɔmmɔ a ɛyɛ den, anaa mmoa a wobisa a wo nko ara asoa no kane.
  4. Fa nneɛma titiriw no sɛ ade a wontumi nsesa. Nna, aduane, ne nkekamu yɛ fam a wo ahoma adwumayɛ kuw gyina so. Sɛ ɛsi a, biribiara yɛ den kɛse.

Bere a ɛsɛ sɛ wonya mmoa pii

Wo ankasa mmoa dɔɔso ma nhyɛso a ɛyɛ daa pii. Ɛnyɛ daa na ɛdɔɔso, na sɛ wohunu ɛhye no a, ɛho hia. Sɛ adwene mu adesoa no atena hɔ nnawɔtwe pii, sɛ ɛresɛe wo nna, wo adwuma, anaa nnipa a wodɔ wɔn, anaa sɛ woregyina nsã anaa nnuro foforo so ama woatumi atra da no mu a, bere aso sɛ wo ne dɔkota anaa adwennimufoɔ kasa. Wɔbɛtumi ahunu nsonsonoeɛ a ɛda nhyɛso ne biribi te sɛ ehu yareɛ anaa adwennimhaw yareɛ ntam, na wɔbɛtumi aboa wɔ akwan a home nteɛmu rentumi nyɛ. Sɛ woresrɛ mmoa a ɛnkyerɛ sɛ woagyae. Ɛyɛ adwene korɔ no ara a ɛma wosiesie kɔkɔbɔ kanea sen sɛ wobɛbu wo ani agu so.

Na sɛ ɛkɔ so kɔ baabi a ɛyɛ sɛ wontumi nni ho dwuma korakora, anaa wonya nsusuwii sɛ wompɛ sɛ wowɔ ha bio a, mesrɛ wo, ntena ho wo nko nntwɛn. Mmoa wɔ hɔ seesei ara, na ɛfata sɛ wode di dwuma.

Nsɛti

Ansa na wobɛkɔ, kasɛm tiawa bi fa ɔhwɛ ho

KEEP CALM de adesua nnwinnadeɛ a wode boa wo ho a wontua hwee ma. Eyi nyɛ ayaresa afotuo, yare ho nhwehwɛmu, anaa adwene ho ayaresa, na ɛnnsi ɔbenfoɔ hwɛ ananmu. Sɛ biribi wɔ ha a ɛkyerɛ sɛ ɛboro daa nhyɛso so a, sɛ wobɛfrɛ ɔbenfoɔ no yɛ anammɔntuo a emu yɛ den na nyansa wɔ mu.

If you are in crisis or thinking about harming yourself, you are not alone. In the US, call or text 988 (Suicide & Crisis Lifeline, 24/7), text HOME to 741741 (Crisis Text Line), or call 911 in an emergency.