Sɛ woahyɛ ahohia mu anaa woredwene sɛ wobɛpira wo ho a, ɛnyɛ wo nko ara. Wɔ US no, frɛ anaa mena 988 (Suicide & Crisis Lifeline, 24/7), mena HOME kɔ 741741 (Crisis Text Line), anaa frɛ 911 wɔ amanehunu bere mu.
Afotusɛm ntiantia
- Say plainly you're not their counselor.
- Learn your referral routes before you need them.
- Lighten their week where you can.
Obi a ɔwɔ wo kuw mu no rebrɛ. Wuhu. Adwuma no atew, camera no da so ara adum, anigye a na ɛwɔ hɔ daa no kɔ, na awia bi ɔka nea woanhwɛ kwan sɛ wobɛte no kyerɛ wo. Ebia ɔsu. Ebia ɔka biribi a ɛtɔ wo koma so na ɛka hɔ bere a frɛ no ba awiei akyi.
Nea wobɛyɛ a edi hɔ no ho hia. Saa ara na nea worenyɛ no nso ho hia.
Ɔkannifo pa atenka wɔ saa bere no mu ne sɛ ɔbɛwura mu koraa. Ɔbɛsoa. Ɔbɛyɛ onipa a awiei koraa no ɔboa. Saa atenka no fi baabi ankasa a eye, na ɛfata sɛ wokora so. Nanso sɛ woanhwɛ so a, ɛde wo kɔ baabi a ɛmmoa obiara: wofa adwuma a wɔantete wo mu da no komm, ɔfoforo no de ne ho to mmoa a ɛnyɛ nea ɛfata so, na mo baanu nyinaa bɛka wɔ ɔkwan mu sen kan no.
Sɛ wuhu wo dwuma no anohyeto no nyɛ akoma a ɛyɛ nwini. Ɛyɛ nneɛma a ayamye ne nyansa wɔ mu sen bi a wubetumi de ama.
Wo ho hia sen sɛnea wususuw, na esua sen sɛnea wusuro
Fa nokwasɛm a ɛyɛ nnipa dodow no ara nwonwa fi ase. Nhwehwɛmu kɛse bi a Workforce Institute a ɛwɔ UKG yɛe, a wɔbisaa adwumayɛfo mpempem wɔ aman du mu no huu sɛ nnipa buu wɔn panyin nkɛntɛnso a ɛwɔ wɔn adwene mu apɔmuden so no sɛ ɛne wɔn hokani de yɛ pɛ, na ɛboro wɔn ɔyaresafo anaa wɔn adwenemuyaresafo de so. Adwumayɛfo dodow no ara wɔ saa nhwehwɛmu no mu bɔɔ wɔn adwuma din sɛ ade kɛse baako a ɛka sɛnea wɔte nka da biara.
Ma ɛno nkɔ mu kakra. Ɔkwan a wofa so di nhyiam, de bere a ɛsɛ sɛ wɔwie ma, gye mfomso so, anaasɛ wubisa sɛnea obi ho te kɛkɛ no wɔ mu duru ankasa wɔ onipa foforo abrabɔ mu. Wonnwen nkɛntɛnso no ho kwa. Ɛwɔ hɔ.
Ɔfa a aka no ni, na ɛsɛ sɛ wukura abien no nyinaa prɛko. Saa nkɛntɛnso no nam sɛnea wone nnipa di so. Ɛmma wonyɛ wɔn ayaresani. Wubetumi asiesie obi dapɛn a wontumi nsa n'awerɛhow yare, nnworow ne yaw mu, anaa nsoa no ntwa ahokyere mu. Ɛnonom yɛ nnwuma soronko a wɔn a wɔatete wɔn na wɔyɛ, na sɛ wode abien no adi afra a, ɛhɔ na akannifo pa tɔ ɔhaw mu.
Baabi a ɔhye no ankasa da
Apanyimfo a wɔbɔ mmɔden sɛ wɔbɛyɛ adwenemuyaresafo no taa de adwene pa ne ahoboaboa a enye koraa na ɛyɛ. Yɛn mu biara kabɛamu, wɔantete no wɔ mu. Wɔ Harvard Business Review mu no, futuform adwene ho nimdefo Kiran Bhatti ne Cambridge akannidi ɔbenfo Thomas Roulet kaa no pefee: ɛnsɛ sɛ apanyimfo bɔ mmɔden sɛ wɔbɛyɛ adwenemuyaresafo. Nea wobetumi ayɛ ne sɛ wɔde adwene mu apɔmuden mmoa a edi kan bɛma, nea ɛne sɛ wubehu sɛnea wobɛma obi abo adwo na woafrɛ mmoa yɛ pɛ, na ɛnyɛ oprehyɛn.
Enti dɛn na ɛda wo dwuma no mu?
- Nsowhyɛ. Wo na wutaa di kan hu sɛ biribi nkɔ yiye, efisɛ wuhu onipa no adwuma ne ne su a ɔfa so bɛn.
- Nsɛmmisa, a ɛyɛ mmerɛw a nhyɛso nnim. "Wonsɛ wo ho nnansa yi. Wo ho te dɛn, ampa?" yɛ kasamu a ɛyɛ mã na tumi wɔ mu.
- Atie a woremmpere sɛ wobɛsiesie. Nnipa dodow no ara a wɔwɔ ahohia mu no mmisa wo sɛ siesie. Wɔpɛ sɛ wɔne no nko ara ntena simma bi.
- Sesa adwuma no baabi a wubetumi ayɛ no wɔ ntease mu. Dapɛn a emu yɛ hare, bere a wɔatu asi baabi, ade baako a woayi afi kuw no so. Eyi taa yɛ mmoa a emu da hɔ sen biara a wubetumi de ama, na ɛyɛ wo dea koraa sɛ wode ma.
- Kyerɛ mmoa ankasa, na di akyi. Adwumayɛfo mmoa nhyehyɛe, HR, ɔyaresafo, ɔfutufo, ahokyere mmoa telefon sɛ ɛyɛ nea ɛpɛ ntɛm a.
Na dɛn na ɛda ne akyi? Yare mu hwehwɛ. Ayaresa ho afotu ma. Yɛ da biara atenka mu mmoa a obi de ne ho to so wɔ ɔbenfo hwɛ anan mu. Bɔ bɔ sɛ wobɛma wɔn ho atɔ wɔn. Fa nea ebefi mu aba a wuntumi nni so no sɛ wo dea. Bere a wotra kɔ saa asase no so no, woagyae akannidi na woafi ase reyɛ adwuma a obiara ntumi nyɛ mma onipa foforo.
Deɛ enti a sɛ wotra hye so a ɛsɛe ade
Ɛte sɛ deɛ ɛyɛ ayamye gyinaeɛ. Ɛntaa nyɛ saa.
Sɛ wobɛyɛ obi mmoa nnyinaso titiriw a, wopam mmoa a anka ebetumi asa nea ɛnkɔ yiye no yare no. Ɔfutufo wɔ ntetee, ahintasɛm ho banbɔ, ne ɔkwan. Wowɔ adwene pa ne da nhyehyɛeɛ a nneɛma foforo ahyɛ mu ma. Sɛ wusi ɔbenfo no anan mu, ɛmfa ho sɛnea ɔdɔ wɔ mu, ebetumi atwentwɛn da a wobenya nea wohia ankasa no so komm.
Ka wɔ hɔ ma wo nso, na ɛnyɛ kakra. Nhwehwɛmufo a wɔsua adwumam ahoɔdenmuka (burnout) no kyerɛ nea ɛtaa de ba no kakra: adesoa a ɛdɔɔso dodo, tumi a ɛsua dodo, ne nea wɔhwɛ kwan a emu nna hɔ anaa ɛtrɛtrɛw fa nea wo dwuma no yɛ mpo ho. Fa obiara ahohia sɛ w'ankasa asɛde a woahyɛ ne nsa ase mmiɛnsa no nyinaa prɛko. Adwuma a ɛyɛ wo dea ankasa no ntew mma kwan. Wode hyew kɔ so, woma obiara aniso a enye, na awiei koraa hwee renka mma nnipa a wɔde wɔn ho to wo so, wɔ adwuma anaa fie.
Adesoa a wonhu no na emu yɛ duru sen biara. Ɔpanyin a osi gyinae komm sɛ afei ɔno na ɔho hia sɛ ɔma adwumayɛni a ɔrebrɛ no ho sɔ no soa duru a adwuma nkyerɛkyerɛmu biara amfa anhyɛ hɔ, taa wɔ kommyɛ mu, mpɛn pii bosome pii.
Sɛnea wobɛtena wo kwan mu na woakɔ so ayɛ onipa turodoo
Ɔhye ne ɔdɔ nyɛ nneɛma abien a wɔbɔ abira. Akannifo a wɔdwen ho sen biara a mahwɛ wɔn no nso na wɔda nea wɔyɛ ne nea wɔnyɛ wɔ hɔ no adi pefee. Nneɛma kakra a ɛboa.
Ka nea wubetumi de ama no, wɔ den mu. Sɔ biribi a ɛte sei hwɛ: "Menyɛ ɔfutufo, na sɛ meyɛ me ho sɛ nea meyɛ saa a, anka meyɛ wo bɔne. Nea metumi ayɛ ne sɛ mɛhwɛ ahu sɛ w'adwumasoa no yɛ nea wubetumi adi so, na maboa wo ma woanya obi a wɔatete no ankasa wɔ eyi ho. Yebetumi ayɛ abien no nyinaa anaa?" Sɛ wobɔ ɔhye no din a, ɛma abotɔyam, ɛnyɛ nea ɛpo obi. Ɛka kyerɛ onipa no sɛ wufa ne tebea no aniberesɛm sɛ wopɛ mmoa a ɛfata wɔ so.
Hu akwan a wonam so de obi kɔma ansa na wuhia. Hunu ɛnnɛ sɛnea w'adwumayɛfo mmoa nhyehyɛe no yɛ adwuma, nea HR betumi ayɛ ne nea wontumi nyɛ, ne ahokyere mmoa a wobɛkyerɛ obi bere a ohia ntɛm mmoa. Sɛ wohwehwɛ eyi wɔ bere a emu yɛ den mu a, ɛma biribiara sɛe kɛse. Sɛ wode asiesie a, ɛma wo bo tɔ wo yam na wo ho ba mfaso bere a ɛho hia.
Di akyi a wonnye adwuma no. Nsɛm tiawa "Wutumi ne obi kasae anaa? Biribi wɔ hɔ a metumi asesa wɔ me fa anaa?" nna kakra akyi kyerɛ sɛ wo werɛ amfi, a wonyɛ wo ho nhyehyɛe no. Botae no ne sɛ wobɛyɛ twene a ɛkɔ mmoa so, na ɛnyɛ mmoa no ankasa.
Hwɛ w'ankasa susudua. Sɛ worenna esiane wo kuw muni ɔhaw nti, woresan de nkɔmmɔ ba w'adwene mu anadwo, anaasɛ wote nka sɛ wo ankasa na ɛho hia sɛ wɔn ho tɔ wɔn a, ɛno yɛ wo nsɛnkyerɛnne sɛ woatra wo dwuma no. Ne wo ankasa panyin, HR, anaa wo ankasa ɔfutufo nkasa. Sɛ wohwɛ wo ho so wɔ ha a, ɛnyɛ pɛsɛmenkominya. Ɛno na ɛma wutumi di anim koraa.
Fa obi a wode kɔma ɔbenfo sɛ nkonimdi, na ɛnyɛ nkogu. Sɛ woboa obi ma odu ɔbenfo hɔ a, ɛno ne nkonimdi. Ɛyɛ ade a mfaso wɔ so sen biara a wobɛyɛ wɔ tebea no nyinaa mu. Sɛ ɔpanyin de adwumayɛni a ɔrebrɛ hyɛ ɔhwɛ ankasa a wɔatete no nsa a, na wayɛ ne dwuma pɛpɛɛpɛ.
Bere a ɛda adi sɛ ɛboro yɛn nyinaa so
Mmere bi hia nea ɛboro sɛ wode obi kɔma ɔbenfo ne dapɛn a emu yɛ hare so. Sɛ obi ka kyerɛ wo sɛ ɔredwen sɛ obekum ne ho, anaasɛ wowɔ ntease a emu yɛ den a enti wusuro ne ahobammɔ ho a, eyi nyɛ adwuma mu yɛ ho asɛm bio na ɛboro nea ɔpanyin biara di ho dwuma nkutoo so koraa. Wo ne no ntena, fa aniberesɛm, na fa no kɔ ntɛm mmoa anaa ahokyere mmoa telefon so ntɛm ara. Fa nnipa ne mmoa a wo dwumadibea wɔ ma eyi pɔtee no ka ho. Ɛnsɛ sɛ wunim nsɛm a ɛfata no. Nea ɛsɛ sɛ woyɛ ara ne sɛ worennyaw no ne no nko, na woma wɔatete obi ka ho ntɛm.
Ahomegye a ɛwɔ eyi nyinaa mu no yɛ ankasa bere a woma ɛba mu. Na ɛnsɛ sɛ woyɛ biribiara ma obiara a wodi wɔn anim no da. Ɛsɛ sɛ woyɛ onipa a ɔte hɔ pintinn a ne ho ye, a ɔhyɛ nneɛma nsow, a ɔdwen ho ara kosi sɛ ɔbɛka nokware wɔ ne dwuma ano hye ho, na onim sɛnea ɔkyerɛ mmoa a ɛso sen no. Yɛ saa, na woama nea nnipa dodow no ara nnya mfi wura hɔ da no. Woakora wo ho nso so yiye sɛnea wobɛkɔ so ayɛ ɔkyena.
Nsɛm a wɔatwe afi mu
- SHRM, Report: Managers Have Bigger Impact on Employee Mental Health than Therapists
- Harvard Business Review, Helping an Employee in Distress
- Harvard Business Review, What New Managers Can Do to Support Employee Mental Health
- Frontiers in Psychology, Leadership and Job Demands-Resources Theory: A Systematic Review