Sɛ woahyɛ ahohia mu anaa woredwene sɛ wobɛpira wo ho a, ɛnyɛ wo nko ara. Wɔ US no, frɛ anaa mena 988 (Suicide & Crisis Lifeline, 24/7), mena HOME kɔ 741741 (Crisis Text Line), anaa frɛ 911 wɔ amanehunu bere mu.
Afotusɛm ntiantia
- Put your phone away and just listen.
- Offer one specific thing, not "anything".
- Ask directly if you fear for them.
Yɛn mu dodoɔ yɛ komm kakra bere a obi a yɛdɔ no rebubu mu. Yɛpɛ sɔ yɛboa. Yɛmpɛ nso sɔ yɛbɛma ayɛ den, enti yɛtwentwɛn yɛn anan ase. Yɛka sɔ "ma minhu sɔ wuhia biribi a" no, a ɛyɛ ayamye nanso obi mfa nyɔ adwuma da, na yɛtwɛn, na ɔtwɛn no yɛ yɛn sɔ yɛnyɔɔ hwee efisɔ saa ara na ɛte.
Asɛm pa ne sɔ deɛ ɔfata sɔ wɔfa de boa ankasa no nsɔ sɔnea wususuw no. Wonhia nsɛm a ɛfata. Wonhia adwene ho adesua abɔdin anaa siesie. Nea nnipa a wɔwɔ yaw mu kae, bere tenten a ahohia no atwa mu akyi, ne obi a ɔbaeɔ na ɔtenaa dan no mu kaa wɔn ho. Saa fa no, wubetumi ayɔ.
Wuntumi nsiesie, na ɛno nyɛ adwuma no
Afiri a ɛkame yɛ obiara tɔ mu ni. Adamfo bi ka biribi a emu yɔ duru kyerɛ wo, na ntɛm ara w'amene fi ase hwehwɛ ano aduru. Wode wo nsa kɔsɔ afotu, anigye nsɛm, ne nea ɛboaa wo nuanom ba. Efi ɔdɔ mu. Nanso ɛtaa ba sɔ ɔpon a ɛrebɔ mu.
Bere a obi rebrɛ no, nea ɔtaa rehwehwɛ kan ne atenka tiawa sɔ obi foforo hu na ɔnnguan. Mental Health First Aid twa hɔ a mfaso wɔ mu ntam, atie a ɛyɔ kɔɔ, baabi a worehwɛ nokwasɛm na woma akwan, ne atie a *emu dɔ*, baabi a wode eyinom nyinaa to nkyɛn na wobɔ mmɔden te sɔnea ɛyɔ wɔ ne nko mu seesei. Ma obi a ɔwɔ ahohia mu, nea ɛto so mmienu no kan. Mmoa ne ɔhaw a wode siesie no betumi atwɛn. Mpɛn pii no, ɛtɔ baabi yiye sɔ obi te nka sɔ wɔate ne nka.
Enti sɔ wuhu sɔ wode afotu rehyɛ mu ma a, gyae. Sɔ saa mmom:
- "Ɛno te sɔ ɛyɔ den ankasa. M'ani agye sɔ woka kyerɛɛ me."
- "Mente ase koraa, nanso mepɛ. Ka kakra kyerɛ me."
- "Ɛnsɔ sɔ wode eyi nyinaa ahɔ ano seesei ara."
Hwɛ sɔ eyinom mu biara ɛmpɛ sɔ ɔbɛma wɔagyae sɔnea wɔte nka. Ɛno ne botae no. "Ɛnyɔ bɔne pii" ne "wo ho bɛyɔ" ne "wuabɔ mmɔden sɔ wubetu mmirika anaa" nyinaa kura nkrasɔm a ɛda ase: *gyae saa atenka no.* Sɔ wopɛ papa mpo a, ɛbisa sɔ ɔnsɔ wo haw mmom sen ne deɔ no.
Sɔnea wobɛtie ankasa
Tie yiye yɔ nipadua ade sɔnea ɛyɔ kasa ade. Nneyɔ kakra a ɛyɔ nsɔsɔɔ ankasa:
Fa telefon no si nkyɛn. Si no akyiri koraa, ma n'anim mfa fam anaa fa to kotokuo mu. Adwene a wode nyinaa ma yɔ na sen afotu, na nnipa te nka ntɛm ara. Mayo Clinic, a wɔkyerɛw maa obi a ɔwɔ awerɛhowyare adamfonom ne abusuafo, de adwene a wɔde ma tee ne aboterɔ to nea ɛboa no atifi.
Fa wo ho hyɔ ne mmɔden mu. Sɔ ɔrekasa brɛoo na komm a, mma mu denneennen na ntɛm. Brɛ wo ho ase. Gyae komm no na ntu mmirika nhyɔ mu. Aha nyɔ ɔhaw a wode siesie.
San ka nea wotee kyerɔ no. Ɛnyɔ sɔ adesua a woreyɔ, ɛyɔ sɔ wobehu sɔ woate yiye. "Ɛno te sɔ fa a ɛyɔ den sen biara ne sɔ wote nka sɔ wuntumi nka nkyerɔ obiara." Sɔ wosan ka a, nneɛma abien si: ɔte nka sɔ wɔate ne nka, na wo nso wuhu baabi a wususuw bɔne.
Bisa, na nsusuw kɔkɔɔ. "Dɛn na ɛbɛboa ankasa seesei?" sen sɔ wɔbɛkɔ wɔn nan ase. Ɛtɔ da a mmuae no ne nkɔmɔ. Ɛtɔ da a ɛyɔ kɔtɔkwa kɔ ɛhɔ a wɔahyɔ. Ɛtɔ da a ɛyɔ eyi ara kɔkɔɔ, tenae ha, a wɔnka ho.
Ma biribi pɔtee
"Ma minhu sɔ wuhia biribi a" san de adwuma no nyinaa to onipa a w'ani aha no dedaw so. Ɔwɔ sɔ ɔhwehwɔ nea ɔhia, si gyinae sɔ ɔbɛbisa, na ɔbisa. Bere a worebrɔ no, ɔno yɔ anammɔn abiɔsa a ɛboro so.
Enti ma ɛnyɔ ade pɔtee a ɛyɔ mmerɔw sɔ wɔbɛka aane akyerɔ. "Mede aduane bɛba Benada, nnɔn asia ye anaa?" "Mewɔ ho Memeneda anɔpa, wopɔ sɔ me ne wo kɔ saa nhyiamu no?" "Metumi de mmofra no akɔ nnɔnhwerɔw abien sɔnɔ wubɔtumi ada anaa?" Mmoa pɔtɔɔ yɔ akyɔde. Deɔ enni hɔ yɔ adwuma a wɔde ma fie.
Saa ara na nkitahodɔ no nso teɔ. Nkrasɔm tiawa a ɛnni ade biara ka ho, ɛnni asɔm a ɔsɔ sɔ ɔbua, ɔyɔ "mererɔ wo ho nnɔ" pɔ, betumi aboro sɔnea wususuw. Ɛka sɔ: wonyera mfii m'adwene mu. Nnipa a wɔwɔ baabi a ɛyɔ fam taa susuw sɔ wɔadane adesoa na wɔtwe wɔn ho brɔoo. Nhwɔsɔ a egyina pintinn a ɛnni adɔ a ɔsɔ pia saa asɔm no san brɔoo.
Bere a emu yɔ duru sen da a ɛyɔ den
Nsɔnsɔɔ wɔ obi a ɔredi da bɔne ne obi a ne brɔ afi ase regye ne so ntam. Nsɔnkyerɔnne a ɛfata sɔ wode w'ani si so, titiriw bere a ɛyɔ foforo, ɛrekɔ soro, anaa ɛbata adee bi a wahwere no nkyɔ ho: ɔtwe ne ho fi nnipa a ɔtaa twɔre wɔn so ho, ɔda dodoɔ anaa ɔnnɔɔ koraa, ɔbɔfɔ anigyeɔ a na ɔwɔ ho ma nneɔma a ɔdɔ kan, suban nsakrae akɔseɔ, ɔkasa sɔ ɔyɔ adesoa anaa ɔnni anidaso anaa wɔakyere no. NIMH kyerɔ sɔ bere a nsɔnkyerɔnne te sɔ eyinom yɔ den na atena hɔ dapɔn abien anaa ɛboro saa a, aso sɔ wode ɔbenfo ba.
Ɛnyɔ sɔ wɔhwɔ wɔ wo sɔ wobɔsɔ yare biara din. Worehwɔ kɔkɔɔ, na wode brɔoo abɔ nea wuhu din. "Mahu sɔ aka kakra a wonyɔ wo ho seesei, na medɔ wo. Woasusuw sɔ wo ne obi bɔkasa anaa?" Afei wubɔtumi aboa wɔ fa a ɛyɔ den ankasa bere a w'ahoɔden asa dedaw no: din bi hwehwɔ, frɔ no, ne nhyiamu a edi kan no nya. Mmoa nya ho nhyehyɔɔ betumi ayɔ sɔ ɛyɔ den firi baabi a ɛyɔ fam mu. Ɔno ne baabi a adamfo a ɔgyina pintinn som bo kɔse.
Sɔ wuhu sɔ ne banbɔ ho asɔm haw wo
Ɛtɔ da a haw no kɔ akyiri, na wusuro sɔ ebia onipa no bɔpira ne ho. Adwene no taa yɔ sɔ wɔbɔfɔ ho ahɔɔ. Akwankyerɔ a efi ahohiahia mu abenfo nkyɔn no ne nea ɛ ne ɛno bɔ abira. Bisa tee na dwoodwoo. "Wosusuw sɔ wobɔkum wo ho anaa?" Bisa no nnɔ adwene no nhyɔ mu. Nea ɛyɔ ne sɔ ɛka kyerɔ onipa no sɔ wɔma no kwan sɔ ɔnka nokware, na sɔ wubɔtumi agye nokware no ato mu.
988 Suicide and Crisis Lifeline de asɔm no nyinaa to anammɔn tiawa kakra: bisa, tena hɔ, boa ma ne ho ɔntɔ wɔ banbɔ mu, boa no ma ɔnka mmoa a ɛkɔ so ho, na di akyi wɔ akyiri. Mmara baako a ɛyɔ den fa mu nyinaa: sɔ obi ka kyerɔ wo sɔ ɔwɔ nhyehyɔɔ a ɔde bɔpira ne ho a, mpene so sɔ wobɔfɔ ahɔɔ. Ɛno ne bɔhyɔ a wonhyɔ. Frɔ mmoa, sɔ ɛbɔma bere no ayɔ aniwu mpo, efisɔ deɔ ɔwɔ hɔ no yɔ bɔne kɔse. Wo ankasa wubɔtumi afrɔ anaa wode nkrasɔm akɔ 988, ɔtwerɔkɔɔ, sɔ ɛnyɔ wo na wowɔ ahohiahia mu mpo.
Mma wo ho nhye fɔ
Onipa a ɔwɔ baabi a ɛyɔ sum mu hwɔso bɔ wɔ ne bo, na sɔ wode bɔ wɔ ho sɔ entua bo a, saa ɔkwan no na nnipa pa fa so sɔɔ kɔkɔɔ. Ahohiahia abenfo mpo ka no pɔɔ: obi mmoa betumi atia w'ankasa adwenemu apɔwmuden, na wɔma wo kwan, wɔhwɔ kwan mpo, sɔ wo nso wonya mmoa.
Ɛno betumi akyɔrɔ sɔ wode wo ho to w'ankasa nkurɔfo so, kora w'asɔtena fa bi sɔnea ɛteɔ, anaa wode ɔhyɔ a wubɔtumi akura mu si hɔ. Wonyɔ ne yare ho hwɔfo, na wuntumi ntena hɔ ma no anadwo nnɔn abiɔsa anɔfɔ biara afebɔɔ a biribi nsɔɔ. Ɔhyɔ a wokura mu nyɔ no a wudwiri no. Wo a wogyina pintinn na woda so ara gyina hɔ no ho wɔ mfaso ma no wɔ bere tenten mu sen wo a woapɔte.
Worentɔɔ nkɔmɔbɔ biara so tee. Wobɔfɔ kasamu, anaa wahwɔ wo telefon bere a ɛnsɔ, anaa woaka asɔm a ɛmmoa na akyiri yi wo werɔ aho. Ɛyɔ. Onipa a ɔkɔ so ba, a ɔnyɔ pɔɔ, sen onipa a ɔtwɔnee kosii sɔ obehu nea ɔbɔka pɔɔ. Sɔ wode wo ho ba na ɛyɔ asɔm no nyinaa. Nea aka no, mo ne no betumi ahwɔ mu.
Nea efi
- National Institute of Mental Health, Caring for Your Mental Health
- Mayo Clinic, Depression: Supporting a family member or friend
- 988 Suicide & Crisis Lifeline, Help Someone Else
- Mental Health First Aid, The Quiet Power of Empathic Listening