Skip to main content
Woahyɛ ahohia mu anaa woredwene sɛ wobɛpira wo ho? Ɛnyɛ wo nko ara. Hwehwɛ mmoa ahomaa →

ƆDƆ FORO · GYIDI

Sɛnea Wobɛsan Anya Gyidi Bere a Wɔapira Wo Akyi

Bere a obi asɛe wo gyidi a, sɛ wobɛsan abue wo ho bio betumi ate sɛ anibere, te sɛ nea wode sekan koro no ara rema ɔhɔho. Sɛ woto ntwetwɛ a, ɛnyɛ sɛ wo ho asɛe. Sɛnea gyidi san ba ankasa, wɔ ntɛm a ɛbɔ wo ho ban, ni.

Couple embracing outdoors with lush green hills behind.

Photo by Shoham Avisrur on Unsplash

Afotusɛm ntiantia

  • Share one small thing, see how it's held.
  • Ask: does the fear point at them or my past.
  • Keep tiny promises to yourself first.

Ebia na ɛyɛ ɔhokafo a odii atoro asram pii. Ebia na ɛyɛ obi a ɔkɔ a wammɔ kɔkɔ, anaa abusuabɔ a na fam keka wo ase daa. Ɔkwan biara a ɛfaa so sii no, wode atenka foforo fii mu bae: ahopopo ketewa bere a obi bɛn wo. Nne bi a ɛka sɛ, hwɛ, eyi ne nea esi.

Na afei woahyia obi, anaa woredwene sɛ wobɛbɔ mmɔden, na saa atenka no yɛ den. Wokenkan wɔn nsɛm mprenu. Wotwɛn nea ahintaw. Wo fa bi pɛ sɛ wubue wo ho na wo fa bi gyina pon ano hwɛ, a ɛwɔ awerɛhyɛmu sɛ sɛ woma obiara bɛn wo a, ɛno ne sɛnea woapira bere a etwa to.

Saa ɔwɛmfo no nyɛ mfomso. Ɛyɛ w'adwene a ɛreyɛ nea wɔayɛ no sɛ ɔnyɛ wɔ ɛyaw akyi: ɔbɔ wo ho ban. Ɔhaw no ne sɛ ɔwɛmfo a onnyae adwuma da no ka ade pa ne ade bɔne nyinaa fi mu. Sɛ wubesua gyidi bio no nyɛ sɛ wubegyae ɔwɛmfo no adwuma. Ɛyɛ sɛ wobɛkyerɛ no nsonsonoe a ɛda asiane ankasa ne nnɛɛma dedaw bi a ɛresan aba ntam.

Nea enti a ɛyɛ den saa

Bere a obi a wode wo ho too no so di wo huammɔ a, ɛyaw no nyɛ atenka nko. Wo nipadua de to hɔ sɛ asiane ho asuade. Bere foforo a biribi te sɛ no kakra ara, ɔhokafo foforo a ɔrekasa a emu nna hɔ, fon a wɔde n'anim ato fam, mmuae a aka akyi, w'ɔbɔ no bɔ ansa na w'adwene a edwen ade no asusuw ho. Wote ehu no kan na wuhu ne nkyerɛase akyi.

Ɛno nti na wo fa a ɛyɛ nyansafo na etumi yɛ ade no betumi ahu sɛ onipa foforo yɛ ayamye na woda so te nka sɛ woasiesie wo ho ama ɔbɔ. Worenyɛ basaa. Wokura apirakuru a anwu koraa, na apirakuru yɛ mmerɛw sɛ wɔde nsa bɛka.

Ɛboa sɛ wobɛbɔ nea gyidi yɛ ankasa din. Gyidi yɛ wodu a wobɔ wɔ obi so bere a wuntumi nnya awerɛhyɛmu. Wode wo ho fa kakra ma no, a wunim sɛ obetumi abu wo abu, efisɛ woahu nea ɛdɔɔso a ɛma wugye di sɛ ɔrenyɛ. Huammɔ akyi no, saa wodu no te sɛ adammɔsɛm, efisɛ bere a etwa to no, wo dii nkogu. Enti adwuma no nyɛ sɛ wobɛhyɛ wo ho ma woate nka sɛ wunim no pefee. Awerɛhyɛmu nni hɔ ma nnipa da. Adwuma no ne sɛ wobɛyɛ wo ho a ɛyɛ wo dɛ sɛ wobɛsan abɔ wodu nketewa a wode adwene asusuw ho bio, na woahu bere a etua.

Fi onipa a ɛsɛ sɛ wo ne no tena no so

Ansa na wubetumi anya obi foforo mu gyidi no, ɛboa sɛ wobɛsan agye wo ankasa nhumu mu adi. Huammɔ taa wosow eyi sen biara. Wofi ase bisa sɛnea wo werɛ fi, sɛ wo nhumu asɛe anaa, sɛ wubetumi agye nea wote nka adi anaa. Saa ahopɛrɛw no yɛ ɔsɛe no fa a ɛyɛ komm sen biara, na ɛno na ɛho hia sen biara sɛ wohwɛ.

Cleveland Clinic adwenemuhwɛni Ramone Ford ka nea ɛsɛ sɛ woyɛ kan no pefee: nya wo ho mmɔbɔhunu. Obi foforo nyiyim na ɛpiraa wo, na ɛnyɛ wo ankasa nkwaseasɛm a ɛyɛ sɛ na ɛhaw wo. Nnipa a wodi atoro no nim sɛ wɔbɛyɛ no a wobegye wɔn adi. Sɛ wonyaa obi a akyiri yi ɔbɛyɛɛ obi a wuntumi nnya ne mu gyidi mu gyidi a, ɛnkyerɛ sɛ wo nkate ho nni mfaso. Ɛkyerɛ sɛ obi a na wowɔ ntease a wode wo ho too no so no buu ne bɔhyɛ.

Nneɛma kakraa bi san sa wo ankasa gyidi ntɛm sen biribiara a ɔhokafo foforo betumi ayɛ:

  • Di bɔhyɛ nketewa a wode hyɛ wo ho so. Ka sɛ wobɛkɔ nantew no, na kɔ. Bɔhyɛ biara a wudi so yɛ aban a ɛyɛ komm a ɛkyerɛ sɛ w'asɛm kyerɛ biribi.
  • Gyae huammɔ abakɔsɛm dedaw no ho asɛnka mpɛn pii. Sɛ wofa huammɔ no ho mpɛn ɔha a, ɛte sɛ ɔwɛn, nanso sɛ ɛbu so a, ɛma apirakuru no da hɔ ara kwa. Hu asɛnka no, na fa to fam brɛoo.
  • Ma wo ho kwan ma di awerɛhow no ho ankasa. Wohweree biribi ankasa, ebia daakye bi a na woasi fa wɔ wo tirim dedaw. Awerɛhow nyɛ mmerɛwyɛ wɔ ha. Ɛyɛ ka a wotuae sɛ wode dɔ ɔdɔ, na ɛtwam ntɛm bere a woma no fa wo mu kɔ.

Sɛnea gyidi san si denam obi foforo so

Eyi ne ɔfa a ɛhyɛ nkuran no. Gyidi nyɛ switch a ɛsɛ sɛ wode wo nsa twe no prɛko pɛ. Wɔsi no ɔkwan koro no ara a wɔfaa so bubuu mu, wɔ mmere nketewa a ɛboaboa ano. Nsonsonoe no ne sɛ wo na wuhu ntɛm a wobɛkɔ.

Nsɛnkyerɛnne kɛse a ɛkyerɛ sɛ obi yɛ nea wubetumi anya ne mu gyidi no nyɛ bɔhyɛ kɛse. Ɛyɛ adi-anim-koro. So nea ɔka no ne nea ɔyɛ hyia, mpɛn pii, wɔ nneɛma teta a emu nyɛ den mu? Obi betumi aka nsɛm pa nyinaa wɔ nhyiamu a ɛto so abien mu. Nea worehwɛ ankasa, wɔ asram pii mu, ne sɛ ade nketewa no gyina hɔ anaa. Adisiesie a ɛyɛ teta ne ade ankasa a wɔde yɛ gyidi.

Enti ma gyidi nnya kwan mfa nkakrankakra mfa nkakra mmra mu.

  1. Ka biribi ketewa kyerɛ na hwɛ nea ɔde yɛ. Ɛnyɛ wo apirakuru a emu dɔ sen biara wɔ nhyiamu a ɛto so abien mu. Wo ho fa bi a ɛyɛ nokware na ɛyɛ ketewa, dadwene bi, adwene a wonta mu daa. Hwɛ sɛ ɔde hwɛ di ho dwuma anaa.
  2. Hu sɛnea ɔyɛ bere a woabue wo ho kakra. So ne ho dwo, anaa ɔsesa asɛm no, anaa ɔma ɛyɛ ne ho asɛm? Sɛnea obi ne wo mmerɛw mmeae di no kyerɛ wo pii sen ayɛyi biara.
  3. Ma w'ani nna siesie so. Obiara bedi wo nhuammɔ akyiri yi. Asɛmmisa a ɛho hia ne nea esi akyiri. So otumi te sɛ wapira wo a ɔnkɔ ahokyere yɛ mu? So ɔsesa ne ho? Adisiesie a ɛba apaapae ketewa akyi yɛ nsɛnkyerɛnne a ɛyɛ den sen biara a ɛkyerɛ obi a ɛsɛ sɛ wonya ne mu gyidi.
  4. Ma adanseɛ no nkɔ soro ansa na woato pii agu so. Bere biara a ɔkyerɛ sɛ wubetumi anya ne mu gyidi wɔ ade ketewa bi mu no, wubetumi ato kakra agu so. Ɛno nyɛ atirimuden. Ɛyɛ gyidi a ɛrenyin ɔkwan a apɔwmuden wɔ mu, a egyina fapem so na ɛnyɛ anidaso so.

Ɛha nso na ahye a ɛyɛ papa yɛ wɔn adwuma a ɛyɛ komm no. Ahye nyɛ ɔfasu a etia ɔdɔ. Ɛyɛ nsɛnsono a ɛma wotumi bue wo ho na woannyaw wo ho. "Minnya nsiesiee me ho sɛ mɛyɛ wo nko ara dea." "Mempɛ sɛ yɛkasa da biara wɔ mfiase." "Sɛ nhyehyɛe sesa mpofirim a, ɛsɛ sɛ wobɔ me amaneɛ." Onipa a ɔfata no rente nka sɛ wo ahye yɛ animtiabu. Ɔbɛhwɛ no sɛ asɛnka a ɛkyerɛ sɛnea wo ne no bɛyɛ a ahobammɔ wɔ mu.

Asɛm kakra a ɛfa bɔnefakyɛ ho

Nnipa bɛka akyerɛ wo sɛ ɛsɛ sɛ wode obi a ɔpiraa wo no bɔne kyɛ no ansa na wobetumi akɔ w'anim. Saa afotu no taa yɛ basaa, enti ɛho hia sɛ yɛyɛ no pɛpɛɛpɛ.

Bɔnefakyɛ, sɛnea nhwehwɛmufoɔ kyerɛ ase no, yɛ gyinaesi a wode wo pɛ siesie sɛ wobɛyi wo ankasa abufuw ne ɔpɛ a ɛfa aweretɔ ho. Ɛyɛ ade a woyɛ ma wo ankasa asomdwoe. Ɛnkyerɛ sɛ nea wɔyɛɛ no yɛ. Ɛnhwehwɛ sɛ wo werɛ fi, sɛ wo ne no san ka bom, anaa sɛ woma saa onipa no san ba wo nkwa mu. Greater Good Science Center a ɛwɔ University of California, Berkeley, twe saa nsɛnsono no pefee: sɛ wode obi bɔne kyɛ no a, ɛnhyɛ wo sɛ san nya ne mu gyidi bio anaa toa abusuabɔ no so. Wubetumi de wo ɔhokafo dedaw bɔne kyɛ no koraa na wo ne no nkasa bio da.

Adɛn nti na wobɛyɛ saa, ɛnneɛ? Efisɛ abufuw a wokura yɛ duru, na wo na wokura. Stanford Fred Luskin, a ɔde mfe pii asua eyi no, kyerɛ bɔnefakyɛ sɛ adwuma a wubetumi asua, ɔkwan a wode si ɛyaw dedaw no kwan na ammfa wo mprempren asetena nni dwuma. Sɛ woto akasakasa no twene a, ɛma ahoɔden a na wode di ɔtan ho dwuma no fa kwan, na wubetumi de ahyɛ asetena ne nnipa a wɔda w'anim mprempren no mu.

Bɔnefakyɛ nso gye bere, na ɛtaa yɛ sɛ wobɛyɛ no boro pɛnkoro. Wubedwen sɛ woato atwene, na afei dwom bi anaa beae bi de no san ba denneennen, na wosan to twene. Ɛno yɛ ade a ɛtaa ba. Ɛnyɛ nsɛnkyerɛnne sɛ woadi nkogu. Ɛyɛ sɛnea ayaresa kɔ ankasa, wɔ kontoonkontoon mu na ɛnyɛ ɔkwan tee mu.

Sɛnea wobɛhu kɔkɔbɔ ankasa ne nea ɛyɛ dedaw nnyigyei ntam

Ɔfa a ɛyɛ den sen biara wɔ ɔdɔ foro mu huammɔ akyi ne sɛ wobɛkyekyɛ wo ehu mu akuw abien. Akuw baako ne w'ɔbɔ a ɛreyɛ nea onipa foforo no nneyɛe ankasa kyerɛ. Akuw foforo ne w'ɔbɔ a ɛreyɛ nea onipa a etwa to no kyerɛ, a wɔde agu obi a ɔnnyaa so. Abien nyinaa te sɛ nea ɛyɛ pɛ wɔ mu. Abien nyinaa ne koma a ɛbɔ ntɛm ne awerɛhyɛmu a emu yare koro no ara na ɛba. Sɛ wubesua sɛ wobɛhu emu nsonsonoe no ne adwuma no fa kɛse.

Sɔhwɛ a ɛyɛ teta: kɔkɔbɔ ankasa kyerɛ biribi a ɔyɛe. Dedaw nnyigyei kyerɛ biribi a ɔde wo kae. "Otwaa nhyiamu mprɛnsa na wankyerɛ nea enti" yɛ nimdeɛ a ɛfa ne ho. "Ɔreka akyi na mprempren magye adi sɛ ɔreware abɔnten" yɛ w'abakɔsɛm a ɛrekasa, na ɛnyɛ ne nneyɛe. Bere a ehu no kɔ soro a, bɔ mmɔden bisa nea, pɔtee, esii nnansa yi ara, ne sɛ wo bɔ no ne no hyia anaa ɛboro no so.

Ɛno mu biara nkyerɛ sɛ ɛsɛ sɛ wobu kɔkɔbɔ ankasa so wɔ nkɔso din mu. Fa wo gyidi to wo koma so bere a obi reyɛ nsɛm a emu nna hɔ, ɔhwɛ, anaa ɔrekwati nokware, bere a wɔn nsɛm nhyia, bere a wɔyɛ ayamye wɔ kokoam na wɔyɛ nwini wɔ baguam, bere a wɔma wote nka sɛ woyɛ ketewa esiane sɛ wowɔ ahiade nti. Eyinom nyɛ nnyigyei dedaw. Ahwɛyiye wɔ hɔ yɛ nyansa, na wonni obiara ka sɛ wode gyidi a ɔda so ara resɛe no bɛma no.

Botae no ne sɛ wobɛkora wo ɔbɔ no na ama no ayɛ nokware. Ma ɛnkɔkɔbɔ wo wɔ nea ɛyɛ ankasa ho. Mma ɛmmu nea ɔnyɛ bɔne fɔ.

Kɔ brɛoo, na ma ɛno nyɛ ade a ɛyɛ

Bere nni eyi so. Ford kyerɛ sɛ dɛɛ apirakuru no mu dɔ no, dɛɛ no na ɛgye bere, na wuntumi mfa bere a ɛsɛ sɛ wode siesie gyidi nto so. Obiara a ɔhyɛ wo so sɛ yɛ no ntɛm, sɛ "fa twa mu kɛkɛ," sɛ kyerɛ wo gyidi wɔ ne bere so no, ɔreka biribi a mfaso wɔ so a ɛfa ne ankasa ho akyerɛ wo.

Sɛ wokɔ brɛoo a, ɛnyɛ pɛ sɛ woto wo ho mu. Wubetumi adi ɔdɔ ho nkitaho bere a woda so reyare. Wubetumi apɛ obi na woada so ahwɛ wo ho yiye. Wubetumi abue wo ho ɔbɔ kakra na wasan atwe no bere a wuhia. Botae no nyɛ sɛ wobɛsan ahuruw akɔ gyidi a w'ani afura mu. Ɛyɛ sɛ wobɛbue wo ho ara kosi sɛ onipa a ɔfata no benya kwan a ɔfa so wura mu, bere a woda so akora nhumu a ɛbɔ wo ho ban fi nea ɔnteɛ no ho.

Na hu nsonsonoe a ɛda ahwɛyiye ne afiase ntam. Ahwɛyiye yɛ ade a ɛda w'anim ankasa ho ade: saa onipa yi, saa nneyɛe yi, saa dapɛn yi. Afiase twe obiara aso wɔ nea onipa baako yɛe ho. Sɛ wuhu wo ho sɛ woresɔ ɔhokafo a ɔyɛ ayamye hwɛ wɔ bɔne a ɔnyɛe ho, sɛ wode afɔdi gu mere biara a emu nna hɔ so, anaa wuntumi mma obiara mmɛn wo koraa ɛmfa ho sɛnea ogyina pintinn a, ɛno fata ahwɛyiye a ɛyɛ brɛoo. Ɛnyɛ sɛ woreyɛ no fom, na mmom esiane sɛ ɛfata sɛ wode wo ho fi mu nti.

Bere a wobɛhwehwɛ mmoa pii

Apirakuru bi mu dɔ dodo sɛ wo nko ara wobɛnante so afi mu, na aniwu nni mu. Sɛ huammɔ a wofaa mu da so gye wo nna mu, sɛ nsusuwii a ɛhyɛ wo so anaa ehu hyɛ wo ma bere a wobɔ mmɔden sɛ wobɛbɛn obi, sɛ woreyɛ wo ho dinn na woato wo ho mu sɛnea ɛbɛyɛ a wɔrenpira wo bio, anaa sɛ ehu no agyae wo komm sɛ wo ne obiara mmɔ a, eyinom yɛ ntease a ɛsɛ sɛ wo ne adwenemuhwɛni kasa. Nea ɔyɛ papa no betumi aboa wo ma woahu dedaw ɔbɔ no a ɛsono ne mprempren asiane ankasa, ayɛ apirakuru no ho adwuma wɔ ntɛm a ahobammɔ wɔ mu, na woasan asiesie gyidi a wompere.

Sɛ worefi huammɔ a esii wɔ abusuabɔ a wopɛ sɛ wokora so mu mu reba a, awarefoɔ adwenemuhwɛ betumi aboa nnipa baanu no ma wɔayɛ adisiesie adwuma no wɔ kwan a nhyehyɛe wɔ mu so. American Psychological Association kyerɛ ayaresa a ɛde nokwaredi a efi onipa a ɔde ɔsɛe bae no hɔ ka adwene a ɛyɛ brɛoo a ɛkɔ nkakrankakra ma onipa a wopiraa no no ho. Gyidi san ba ntɛm denam mmɔden a egyina pintinn a ɛwɔ afa abien nyinaa so sen sɛ efi nsrɛkyɛ nko ara mu.

Sɛ wobɛhwehwɛ mmoa a, ɛnyɛ nsɛnkyerɛnne sɛ woyɛ mmerɛw anaa sɛ worennya gyidi bio da. Ɛyɛ ɔkwan a nnipa pii fa so san ba mu. Wusuae, ɛyaw mu, sɛ nnipa betumi abu wo abu. Ade a ɛsɛ sɛ wokae ne sɛ eyi yɛ saa asuade no ti baako, na ɛnyɛ nhoma no nyinaa. Nnipa wɔ hɔ a wobedi wɔn bɔhyɛ so, na wonya kwan sɛ wobɛhwehwɛ wɔn, ahwɛyiye mu, wɔ wo ankasa bere so.

Nea wɔde nkɔso no fii

Ansa na wobɛkɔ, kasɛm tiawa bi fa ɔhwɛ ho

KEEP CALM de adesua nnwinnadeɛ a wode boa wo ho a wontua hwee ma. Eyi nyɛ ayaresa afotuo, yare ho nhwehwɛmu, anaa adwene ho ayaresa, na ɛnnsi ɔbenfoɔ hwɛ ananmu. Sɛ biribi wɔ ha a ɛkyerɛ sɛ ɛboro daa nhyɛso so a, sɛ wobɛfrɛ ɔbenfoɔ no yɛ anammɔntuo a emu yɛ den na nyansa wɔ mu.

If you are in crisis or thinking about harming yourself, you are not alone. In the US, call or text 988 (Suicide & Crisis Lifeline, 24/7), text HOME to 741741 (Crisis Text Line), or call 911 in an emergency.