Skip to main content
Woahyɛ ahohia mu anaa woredwene sɛ wobɛpira wo ho? Ɛnyɛ wo nko ara. Hwehwɛ mmoa ahomaa →

ABUSUABƆ · BƐN HO TENA

Dapɛn Biara Mpɛsɛmu: Bɛn Ho Tena Bere a Asetena Ayɛ Adwuma Pii

Bɛnbɛnyɛ ntaa nnwie wɔ apriapri mu. Ɛyɛ tea komm, nkɔmmɔ baako a wɔato too hɔ wɔ bere biara mu. Mpɛsɛmu tiawa a ɛkɔ so daa ne sɛdeɛ wokora abusuabɔ firi tutuo ho bere a mo baanu nyinaa de mo ti asi fam rebu dapɛn no kwa.

A man and woman

Photo by Nappy on Unsplash

Afotusɛm ntiantia

  • Pin a short check-in to something you already do.
  • Open with one specific thing they did well.
  • Listen and reflect back before you explain.

Abusuabɔ pii mmubu wɔ dapɛn bɔne baako mu. Ɛtutu. Mo baanu nyinaa sɔre anɔpahema, mo baanu nyinaa ka akyi, mo baanu nyinaa tie kakra wɔ nkuku nkaka ho bere a wo fon resɔ wɔ pono no so. Obiara nko. Obiara mfiri ha mfa abufuo. Mokɔ so pɛ sɛ mobɛkasa ankasa nanso montumi nnu anadwo a mo baanu nyinaa wɔ ahoɔden. Abosome twam. Afei anwummerɛ a ɛyɛ amanneɛ bi wohwɛ obi a wodɔ no wɔ dan no fa na wohunu sɛ mo adane mfɛfoɔ a wode obu bom na mokyɛ kalenda baako.

Saa tutuo no yɛ amansan ara ma ɛyɛ sɛdeɛ ɛrentumi nkwati. Ɛnte saa. Nsiesieeɛ no sua na ɛyɛ den kyɛn sɛdeɛ nkurɔfoɔ susu. Ɛyɛ mpɛsɛmu a ɛkɔ so, a wode wo bo asi so, bere a woagyae ato hɔ sɛ wobɛhunu sɛdeɛ obi foforɔ no ho teɛ na woaka sɛdeɛ wo ho teɛ akyerɛ no.

Yei yɛ adwuma ma awareɛ. Ɛyɛ adwuma nso ma adamfo a ɔwɔ akyirikyiri, onua a wanyini, ɔwofo a wofrɛ no Kwasiada, ababaawa a wagyae sɛ ɔbɛka biribiara. Suban no sesa. Adwene no tim.

Adɛn nti na bɛnbɛnyɛ hia ɔhwɛ

Atorɔsɛm a ɛkyekyere werɛ bi wɔ hɔ sɛ bɛnbɛnyɛ ankasa ɛsɛ sɛ ɛkɔ so ne ho. Sɛ abusuabɔ no mu yɛ den a, adwene no kɔ sɛ ɛnsɛ sɛ wohyehyɛ ho. Mpofirim yɛ ɔdɔ. Nhyehyɛeɛ yɛ adwumaden.

Nhwehwɛmu no kyerɛ ɔkwan foforɔ. Robert Waldinger di Harvard Study of Adult Development anim, a adi nkurɔfoɔ korɔ no ara akyi mfeɛ aduɔwɔtwe sen saa, na ne nhunu a etim sen biara mu baako ne sɛ wo abusuabɔ ahum a ɛwɔ asetena mfimfini no ka wo akwahosan ne wo anigyeɛ a ɛbɛba mfeɛ pii akyi ho ho asɛm yie kyɛn ahonya, agyenkyɛn, anaa cholesterol. Waldinger ka no wɔ ɔkwan a ɛyɛ mmrɛ sɛ wobɛkae: abusuabɔ hia adesua te sɛ sɛdeɛ nipadua hia bi. Ɔfrɛ no asetena ahoɔden. Sɛ wogyae no a, abusuabɔ pa mpo brɛ ase komm, ɛnyɛ nkogu baako biara nti, na mmom ntoboaseɛ a wode si fam kɛkɛ nti.

Asɛm no nyɛ atenka no nko. National Institute on Aging de ankonam ne twewuo a ɛkɔ so to akoma yadeɛ, adwennemuhaw, ne adwene a ɛbrɛ ase a ɛkɔ soro ho. Wɔayɛ yɛn ma abusuabɔ kɔ akyiri ara ma sɛ yɛnnya bi a, ɛkyerɛ wɔ nipadua mu sɛ haw a ɛyɛ ketewa bi a ɛkɔ so. Afa a ɛka ho no yɛ deɛ ɛhyɛ nkuran no. Nkitahodie ketewa a ɛkɔ so daa ne deɛ ɛma abusuabɔ tena ase no fa kɛse. Wonhia adeyɛ kɛse. Wohia su.

Deɛ mpɛsɛmu yɛ ankasa

Mpɛsɛmu yɛ bere bi a wɔabɔ ho ban a deɛ ɛwɔ so nko ara ne mo baanu. Ɛnnyɛ nhyehyɛeɛ. Ɛnnyɛ mmɔfra nhyehyɛeɛ anaa hwan na ɛyɛ ne nnɔ sɛ ɔbɛfrɛ pampu yɛfoɔ. Yeinom ho hia, nanso ɛtu nneɛma a ɛyɛ brɛoo nyinaa firi mu sɛ woma kwan, na awarefoɔ dodoɔ no ara nya nneyɛeɛ ho nkɔmmɔ ho nteteeɛ pii dada.

Awarefoɔ adwennimfoɔ a wɔdi Gottman kwan no akyi kyerɛkyerɛ ɛkwan bi a wɔfrɛ no "Tebea Mu Asɛnka," dapɛn biara tena ase a awarefoɔ nya dane bisa nsɛm tiawa kakra ho. Suban no fata sɛ wobɛfa ɛfiri sɛ nhyehyɛeɛ no reyɛ adwuma komm. Wofiri deɛ ɛrekɔ yie ase ansa na woato deɛ ɛnnkɔ yie no.

Mpɛsɛmu taa fa nkari ɛnan mu:

  1. Aseda kane. Onipa biara bɔ nneɛma pɔtee kakra a ɔfoforɔ no yɛɛ saa dapɛn yi a ɛkɔɔ yie din. Ɛnnyɛ "woyɛ kɛse," na mmom "meda wo ase sɛ wofaa anɔpa adwuma no Benada sɛnea ɛbɛyɛ a metumi ada." Deɛ ɛyɛ pɔtee na ɛma wɔgye di.
  2. Deɛ ayɛ yie. Simma baako wɔ deɛ ayɛ mmrɛ anaa ɔhyeɛ anaa te sɛ adwumayɛ bom nnansa yi ho. Yei ne ɔfa a nkurɔfoɔ to twene, na sɛ woto twene no nti na "nkɔmmɔ" pii te sɛ akwantra.
  3. Deɛ ayɛ den. Afei wopagya deɛ ada wo bo so, bere a ɛda so yɛ ketewa. Asɛm baako, a wode brɛoo ka, sɛ wo ankasa wo atenka na ɛnyɛ wɔn ho atemmuo.
  4. Deɛ ɛdi hɔ. Onipa biara bisa biribi pɔtee baako a ɛbɛboa no ma wate sɛ wo bɛn dapɛn a ɛreba no mu.

Ɛno ne ne nyinaa. Simma aduonu bɛtumi akata so. Botaeɛ no nyɛ sɛ wobɛsiesie w'asetena nyinaa Kwasiada anadwo. Ɛyɛ sɛ wobɛkame nneɛma nketenkete no sɛ ɛboaboa ano bɛyɛ nneɛma akɛseɛ.

Sɛdeɛ wobɛma atim

Ɔfa a ɛyɛ den no nyɛ nkɔmmɔ no. Ɛyɛ sɛ wobɛdu hɔ, dapɛn biara, bere a wabrɛ. Nneɛma kakra boa.

Fa kyekyere biribi a woyɛ no dada ho. Sɛdeɛ awia aduane a wɔde ahyɛ no yɛ mmrɛ sɛ wobɛkora kyɛn "ma yɛnhyia ɛda bi" a emu nna hɔ, saa ara na mpɛsɛmu nya nkwa bere a wɔde akyekyere biribi ho. Kwasiada nkuku nkaka akyi. Memeneda kafe a edi kane. Ɔkwan a wofiri ase asefoɔ hɔ ba fie. Su kyekyere ne nneyɛeɛ a ɛwɔ hɔ dada ho yie kyɛn adwene pa.

Ma ɛnyɛ tiawa na bɔ ho ban denneennen. Simma dunum a wode wo ho to so kyɛn nhyiamu nnɔnhwere mmienu a wobɛsuro na woagu mu. Fon gu fam na anim hyia anim sɛ wobɛtumi a. Sɛ wo ne obi a ɔwɔ akyirikyiri reyɛ mpɛsɛmu a, frɛ ankasa kyɛn nkra a wotwerɛ, ɛfiri sɛ ɛnne soa ahum a screen yɛ no tata.

Fa deɛ ɛyɛ yie di kan, ampa ara. Yɛn amene yɛ ntɛm twerɛ anwiinwii na ɛyɛ brɛoo twerɛ ayamyɛ, enti aseda anammɔn no nyɛ ahyɛnmma kɛkɛ. Ɛyɛ deɛ ɛma anammɔn a ɛyɛ den no yɛ deɛ wobɛtumi atena ase. Bere a obi te nka sɛ wɔahunu no wɔ deɛ ɔreyɛ yie ho a, ɔtumi te deɛ ɛnnkɔ yie a ɔnsiesie ne ho mma ɔto.

Bere a ɛyɛ wo nnɔ sɛ wobɛka asɛm a ɛyɛ den no, gye sɛ ɛyɛ wo dea. "Manya ankonam atenka nnansa yi na mefe wo" bue ɛpono. "Wonnya me ho bere da" bɔ no mu. Dapɛn korɔ no ara, ankonam korɔ no ara, nkɔmmɔ a ɛyɛ soronko koraa. Fi aseɛ brɛoo, bɔ atenka no din, bisa deɛ wopɛ.

Na bere a ɛyɛ wo nnɔ sɛ wobɛtie no, tie kɛkɛ. Adeyɛ a emu yɛ den sen biara a wobɛtumi ayɛ ne sɛ wobɛnya anigyeɛ sen sɛ wobɛbɔ wo ho ban. Bisa asɛm. San ka deɛ wotee ansa na wobɛkyerɛkyerɛ wo ho mu. Nkurɔfoɔ dodoɔ no ara nsrɛ wo sɛ siesie biribi. Wɔsrɛ sɛ wɔnte wɔn aseɛ, na ntease ba sɛ ɔhwɛ.

Bere a ɛnnkɔ yie

Deɛ ɛdi kane kakra no bɛyɛ deɛ ɛnyɛ mmrɛ. Ɛbɛyɛ den, mpo kakra te sɛ wɔreyɛ. Ɛno yɛ amanneɛ na ɛyera. Bɔ mmɔden wɔ mmiɛnsa anaa ɛnan mu ansa na woasi gyinaeɛ sɛ ɛreyɛ adwuma anaa.

Dapɛn bi ɔfa a ɛyɛ den no yɛ hye na ɛyɛ sɛ wuntumi nnwie. Sɛ ɛba saa a, nimdeɛ no ne sɛ wobɛbrɛ wo ho ase sen sɛ wobɛpia wo ho akɔ. Sɛ mo mu biara ho ahye no, akoma rebɔ den, menewa asɔ mu, ɔfoforɔ no nte bio a, moagyae kasa na moafiri ase abɔ mo ho ban. Bɔ no din brɛoo. "Mepɛ sɛ yɛkɔ so, nanso mehia simma aduonu." Gye ahome, yɛ biribi a ɛbrɛ wo nipadua ase, na san bra. Nkɔmmɔ a wogyae gyinaeɛ a wode wie no yie kyɛn nkɔmmɔ a moawie a mo baanu nyinaa nu mo ho.

Sɛ asɛm a ɛyɛ yea korɔ no ara kɔ so pue na ɛnntu da, anaa sɛ mpɛsɛmu no ankasa dane ntɔkwa bere biara a, ɛnyɛ nsɛnkyerɛnneɛ sɛ moadi nkogu wɔ yei mu. Ɛyɛ nsɛnkyerɛnneɛ sɛ asɛm no so kyɛn deɛ dapɛn biara nkɔmmɔ bɛtumi akura. Awarefoɔ adwennimfoɔ anaa abusua fotufoɔ nyɛ deɛ ɛtwa toɔ ma abusuabɔ a ɛwɔ ɔfom ano. Nnipa a wɔtim na wɔwɔ ɔdɔ pii de no di dwuma sɛ nsiesie, sɛdeɛ wobɛkɔ akwankyerɛfoɔ hɔ sɛ wobɛyɛ biribi a ɛho hia yie. Na sɛ abusuabɔ bi ma wote ehu, wote sɛ wɔredi wo so, anaa banbɔ nni hɔ a, ɛno kyɛn mpɛsɛmu nhyehyɛeɛ biara, na sɛ wobɛpɛ mmoa a ɛyɛ kokoam a, ɛyɛ akokoɔduru ne adeyɛ a ɛteɛ.

Nanso bere dodoɔ no ara, ɛnnyɛ saa na ɛrekɔ so. Bere dodoɔ no ara nnipa baanu ayɛ adwuma pii na wɔama ahoma no agow. Nokwasɛm a ɛkyekyere werɛ no ne sɛdeɛ ɛnhia pii sɛ wobɛsan afa. Simma dunum a nokware wɔ mu, wɔ anadwo a anka mode bɛpra mo ho mu, dɔɔso ma woakae mo baanu sɛ moda so wɔ kuo korɔ mu. Fi ase saa dapɛn yi. Nkɔmmɔ a wokɔ so pɛ sɛ wobɛyɛ no ne deɛ ɛfata sɛ wode hyɛ kalenda mu.

Nsɛm a ɛfiri

Ansa na wobɛkɔ, kasɛm tiawa bi fa ɔhwɛ ho

KEEP CALM de adesua nnwinnadeɛ a wode boa wo ho a wontua hwee ma. Eyi nyɛ ayaresa afotuo, yare ho nhwehwɛmu, anaa adwene ho ayaresa, na ɛnnsi ɔbenfoɔ hwɛ ananmu. Sɛ biribi wɔ ha a ɛkyerɛ sɛ ɛboro daa nhyɛso so a, sɛ wobɛfrɛ ɔbenfoɔ no yɛ anammɔntuo a emu yɛ den na nyansa wɔ mu.

If you are in crisis or thinking about harming yourself, you are not alone. In the US, call or text 988 (Suicide & Crisis Lifeline, 24/7), text HOME to 741741 (Crisis Text Line), or call 911 in an emergency.