Afotusɛm ntiantia
- Agree on a signal for time-out.
- Open with what you feel and need.
- Reach back with a small repair.
Wobɛtumi ate sɛ ɛreba. Nne bi, asɛm bi, na mo baanu nyinaa nim sɛnea simma edu a ɛdi so no bɛkɔ, ɛfiri sɛ moayɛ pɛn. Ebia mpɛn ɔha. Nsɛm korɔ, ɛyaw korɔ, kommyɛ korɔ a ɛdi akyi. Seesei wobɛtumi adi afa abien no nyinaa wo ho.
Sɛ ɛno ne wo a, gye home. Eyi yɛ nneɛma a ɛyɛ kwa kɛse paa wɔ ɔdɔ a ɛkyɛ mu. Ɛnkyerɛ sɛ woyii bɔne, na ɛnkyerɛ nso sɛ mo mu biara ne ɔhaw no. Ɛkyerɛ sɛ moaduru ntawantawa a nnipa mmienu a wɔwɔ wɔn ankasa abakɔsɛm mmienu rebɛhyia daa.
Akasakyerɛ pii nnya nsiesie, na ɛno yɛ deɛ ɛyɛ kwa
Ayɔnkofa ho nhwehwɛmufoɔ John Gottman de mfeɛ pii hwɛɛ awarefoɔ a wɔreko wɔ adansua mu, na afei ɔdii wɔn akyi mfeɛ pii hwɛeɛ hwan na ɔbɛtena. Adeɛ baako a ɔhunuiɛ no maa ne ho dwirii ɔno mpo. Ɛkame yɛ 69 pɔɔ a ɛyɛ ɔha biara mu wɔ nneɛma a awarefoɔ ko ho no, ɛyɛ deɛ ɔfrɛ no haw a ɛkɔ so daa. Ɛnnya nsiesie. Ɛfiri nsonsonoeɛ ankasa a ɛwɔ obiara su anaa deɛ obiara hia na ama ne ho atɔ no, na ɛtaa pue mpɛn pii wɔ ayɔnkofa nkwa nyinaa mu.
Enti botaeɛ a ɛyɛ sɛ wobɛsiesie ntawantawa no koraa no anyɛ nokware da. Awarefoɔ a wɔn ani gye nso wɔ saa akasakyerɛ yi. Nsonsonoeɛ no ne deɛ wɔde yɛ.
Gottman hunuiɛ sɛ awarefoɔ a wɔbɛnee wɔn ho nyɛ wɔn a wɔyii wɔn akasakyerɛ a ɛsane ba no fii hɔ. Wɔyɛ wɔn a wɔtumi kɔ so kasa fa asɛm a ɛyɛ den no ho a ɔdɔ da so wɔ dan no mu, anigyeɛ kakra, atenka sɛ yɛwɔ ɔfa korɔ mpo ɛberɛ a yɛnte yɛn ho ase no. Sɛ awarefoɔ hwere saa na nkɔmmɔ no yɛ den a, ɔhaw no bɛyɛ deɛ ɔfrɛ no gridlock (ɛkyere). Gridlock yɛ ntawantawa korɔ no, nanso afei a apono no ato mu. Mprɛ biara a ɛtwam no gya wo a wo ne wo yere anaa wo kunu ntam ahodwoɔ kakra.
Nsesaeɛ a ɛboa no sua na ɛsesa biribiara. Wogyae sɛ wobɛdi nkonim wɔ ntawantawa no mu na wo fi ase bɔ mmɔden sɛ wobɛka mo ho abom wɔ mu.
Deɛ moreko ho ankasa
Asɛmmisa bi a ɛsɛ sɛ wo ne no tena wɔ ha. Sɛ nkukuo-wɔ-sink mu ko no si mpɛn aduanan a, na ɛyɛ nkukuo no ankasa ho anaa?
Ɛtaa nyɛ. Asɛm a ɛda soro no yɛ nokware, nanso ne ase no, biribi a ɛyɛ mmerɛ wɔ hɔ. Onipa baako te sɛ mefra wo anaa. Ɔfoforɔ no te sɛ meyɛ deɛ ɛyɛ daa anaa. Nkukuo no yɛ baabi a saa nsɛmmisa dada, a emu dɔ no, pue ba ko.
Yei nti na ntawantawa no san ba a ɛmfa ho mprɛsɛn dodoɔ a wo ne no di nsɛm fa fie nnwuma ho no. Wokɔ so siesie ɔfa a ɛnteɛ no. Mprɛsɛn no di nkukuo no ho dwuma. Ɛnka atenka a ɛyɛ sɛ wo nko ara na worekura yei, anaa atenka a wɔrekasa atia wo wɔ wo ankasa fie.
Enti ansa na mprɛ a ɛdi so no aba no, fa anibere hwɛ ɔfa a ɛwɔ asɛm no ase. Wobɛtumi ayɛ yei wo nko ara, nam wo ho asɛmmisa so: ɛdeɛn na mehia ankasa wɔ ha? Obuo. Awerɛkyekyerɛ. Sɛ mete sɛ yɛyɛ kuo. Sɛ ɛnyɛ me nko ara na mehunu ntadeɛ a wɔahoro. Sɛ wobɔ din, sɛ ɛyɛ komm mpo a, ɛsesa sɛnea wokɔ nkɔmmɔ no mu.
Ɛsɛ sɛ wo nipadua nso pene so
Ɔhonam fam ntease bi wɔ hɔ a enti saa nkɔmmɔ yi yera kwan so, na ɛho hia sɛ wohunu ɛfiri sɛ ɛnyɛ ahoɔden ho asɛm.
Sɛ ko bi mu yɛ hye a, wo nipadua nhyehyɛ no tumi dane kɔ kɔkɔbɔ mu. Gottman frɛɛ no flooding (nsuyiri). Wo akoma bɔ ntɛm, wo home yɛ ntɛm, na wo nipadua siesie ne ho te sɛ deɛ ɔrehyia asiane. Saa tebea no mu no, wohwere ɔfa a ɛwɔ wo mu a etie yie, ɛkɔ so yɛ ayɛmyɛ, na ɛnya nsɛm no ankasa. Ɛnyɛ sɛ woreyɛ den hyɛda. Wɔafa wo dwene.
Sɛ mo mu baako anaa mmienu ahyɛ ma a, biribiara pa nnya nsi gyinaeɛ. Enti adeyɛ a ɛho wɔ mfasoɔ paa wɔ ko a ɛyɛ hye mu no taa yɛ sɛ wobɛgyae.
- Bɔ ho amaneɛ ansa na woapae. Mo ne mo ho nyɛ adwene ansa wɔ nsɛnkyerɛnneɛ a ɛyɛ mmerɛ ho, asɛm anaa nsa a wɔma so, a mo mu biara bɛtumi de adi dwuma akyerɛ sɛ "Maboro so, mehia ahomegyeɛ." Aniwuo biara nni ho, obiara nni haw mu.
- Fa berɛ ankasa. Ɛtaa fa bɛyɛ simma aduonu ansa na onipa a waboro so no asane aba fam. Fa kakra wɔ saa. Afei kɔyɛ biribi a ɛma wo ho dwo wo ankasa, nantew, nnwom, aguaree, biribiara a ɛnyɛ ko no.
- Nyɛ sɛ wobɛsa wo nsɛm wɔ ahomegyeɛ berɛ no mu. Yei ne ɔfa a nnipa pii yɛ no mfomsoɔ. Sɛ wode simma aduonu no kyekyere wo nsɛm na wosane bɔ wɔn asɛm a ɛyɛ tan no a, wo nipadua kɔ so wɔ kɔkɔbɔ mu na wosane ba a wo ho yɛ hye kɛse. Ahomegyeɛ no yɛ adwuma berɛ a wode gyae ankasa kakra.
- Hyɛ bɔ sɛ wobɛsane aba. Ahomegyeɛ nyɛ kwan a wode po nkɔmmɔ no. Bɔ berɛ a wobɛsane akɔ so din, sɛ "anwummerɛ aduane akyi" mpo, sɛnea onipa foforɔ no nka hɔ kɛkɛ.
Sɛnea wobɛsane abue mu a wo nnsane mfa ɔko no nfi ase
Sɛ mo baanu nyinaa ho dwoɔ a, deɛ wode si hɔ bio no botaeɛ nyɛ atemmuo. Ɛyɛ ntease. Nneɛma mmienu na ɛma ɛno tumi ba kɛse.
Fi ase brɛoo
Sɛnea nkɔmmɔ bue no kyerɛ pii fa sɛnea ɛbɛwie ho. Anwiinwii a ɛfiri deɛ wote nka ne deɛ wohia mu no, ne deɛ ɛfiri deɛ ɛho nyɛ onipa foforɔ no fɛ mu no, gu fam sononko. "Mete sɛ me nko ara na mekuraa mmofra-da nnwuma yi saa dapɛn yi na mɛpɛ sɛ wobɛboa me" bue ɔpono. "Wommoa mmofra no da" to mu pemm. Asɛm korɔ. Anadwo a ɛyɛ sononko koraa.
Yɛ anibere sen sɛ wobɛkyekyere wo nsɛm
Sɛ wosane bɔ ko no a, ko tia ɔpɛ a wopɛ sɛ wobu atɛn sɛ hwan na ɔteɛ no. Bɔ mmɔden sɛ wobɛte deɛ enti yei pia mo mu biara den saa ase. Bisa deɛ na wɔte nka, deɛ na wosuro, deɛ na wɔhia saa berɛ no mu. Afei ka wo deɛ. Ɛnsɛ sɛ wopene so ansa na woate obi ase. Na sɛ wɔte obi ase no na ɛyɛ deɛ nnipa reko ho ankasa.
American Psychological Association ka no pefee: awarefoɔ a wɔyɛ yie no nyɛ wɔn a akasakyerɛ nni hɔ, wɔyɛ wɔn a wɔde ntie ne mmɔdenbɔ pa di ho dwuma sɛ wɔbɛhunu onipa foforɔ no fa, sen sɛ wɔbɛteateam, abu animtiaa, anaa wɔbɛto mu. Kasa nsesaeɛ ketewa baako boa sen sɛnea wobɛhwehwɛ. Ka ɔhaw no ho asɛm sɛ yɛn deɛ, biribi a mo baanu hyia bom, sen sɛ biribi a mo mu baako reyɛ atia ɔfoforɔ.
Sɛ nsiesie ho hia sen nkonyaa a
Wobɛsane ayɛ mfomsoɔ. Obiara bo fu, ka asɛm a ano yɛ nam, kɔ ɛberɛ a anaaba sɛ ɔnkɔ. Deɛ ɛtetew awarefoɔ a wɔgyina pintinn no ho nyɛ sɛ wɔmpaapae da. Ɛyɛ nsiesie a ɛba akyi.
Nsiesie bɛtumi ayɛ ketewa. "Na me bo yɛɛ duru kane no, kafra." Nsa a wode to obi bati so. Aseresɛm bɔne a ɛma mo baanu home. Saa nneɛma nketenkete yi ne sɛnea mokyerɛ mo ho mo ho sɛ abusuabɔ no da so wɔ hɔ ɛwom mpo sɛ ko no yɛɛ tan. Awarefoɔ a wɔtumi yɛ yei, a wɔtumi tene wɔn nsa kɔ wɔn ho wɔn ho so wɔ ntɔkwa akyi no, ne wɔn a wɔtaa tena. Ko no nyɛ asiane no. Sɛ wode ho ma awɔ na woansane amma no ne asiane no.
Enti sɛ wofa adeɛ baako firi yei nyinaa mu a: yɛ wo botaeɛ sɛ wobɛfa brɛoo so awie ntawantawa a ɛsane ba no, ɛnyɛ sɛ wobɛtwa mu koraa. Ɔfa a ɛsane ba no, ebia ɛrenkɔ koraa da. Atirimɔden, animtiaabuo, ahodwoɔ a ɛyɛ nwunu a ɛba akyi no, ɛno deɛ ɛbɛtumi atwam.
Ɛberɛ a wode mmoa bɛba
Ɛtɔ da bi a ɛkyere no yɛ den dodo sɛ wo nko ara bɛtumi atete mu, na ɛno nyɛ adi nkogu. Sɛ mo ko taa dane animtiaabuo anaa edin a ɛnyɛ fɛ, sɛ moagyae kasa ankasa, sɛ ɛyɛ wo basaa sɛ wo ne no bɛkɔ dan korɔ mu, anaa sɛ wokɔ so sɔ nneɛma a ɛwɔ soro yi hwɛ na biribiara nsesa a, awareɛ ho ɔdwumayɛni bɛtumi aboa mo ahunu nhyehyɛeɛ a mo baanu bɛn dodo a montumi nhunu. Mmoa a wobɛnya ntɛm, ansa na nneɛma ayɛ den no, taa yɛ adwuma yie sen sɛ wobɛtwɛn ahokyere.
Na sɛ ntawantawa no gyae sɛ ɛyɛ asomdwoeɛ ɛda bi a, sɛ ahunahuna, ɔhyɛ, anaa ɔhonam anaa atenka fam ayayadeɛ bi wɔ hɔ a, ɛno yɛ tebea foforɔ na ɛfata mmoa a wɔayɛ no pɔtee ama saa. Ɛnsɛ sɛ wopɛ sɛ wohunu sɛ ɛ"yɛ" anaa ansa na woapɛ mmoa. Wowɔ ho kwan sɛ wobɛyɛ saa, berɛ biara, na ɛnsɛ sɛ wo nko ara na woyɛ.
Nsɛm a wɔnyaaeɛ
- The Gottman Institute, Managing Conflict: Solvable vs. Perpetual Problems
- The Gottman Institute, Does Flooding Play a Role in Your Perpetual Conflict?
- American Psychological Association, Happy couples: How to keep your relationship healthy