Skip to main content
Woahyɛ ahohia mu anaa woredwene sɛ wobɛpira wo ho? Ɛnyɛ wo nko ara. Hwehwɛ mmoa ahomaa →

AYƆNKOFA · NTAWNTAW NE NSIESIE

Suban Anan a Ɛkyerɛ sɛ Ayɔnkofa Bɛsɛe, ne Nea Wobɛyɛ Mmom

Mfe pii a wɔde ahwɛ awarefoɔ ankasa a wɔreko no daa nhwɛsoɔ bi adi: ɛnyɛ akoo a moko dodoɔ na ɛsɛe ayɔnkofa, ɛyɛ ɔkwan a moko so. Akodi akwan anan a ɛsɛe ade ni, sɛnea wubehu no wɔ wo ho, ne nea ɛyɛ adwuma yiye.

Couple sitting near the body of water

Photo by Priscilla Du Preez 🇨🇦 on Unsplash

Afotusɛm ntiantia

  • Open with what you need, not what's wrong.
  • Own the one part that's fair.
  • Ask for a real timeout, then return.

Fa akodi a ɛyɛ daa to wʼani so. Wɔanyiyii nneɛma a wɔahohoro wɔ nkuruwahohorodeɛ no mu, bio, na mo mu biako ka ho asɛm bi. Ɛyɛ ade ketewa. Nanso wɔ simma mmienu a edi hɔ no mu baabi no, nkɔmmɔdie no gyae sɛ ɛfa nkuku ho na efi ase fa moaba mo nyinaa ho. Nne sesa. Anim sesa. Mo mu biako yɛ nwunu na ɔyɛ komm, ɔbaako no kɔ so pia, na mo nyinaa kɔda a mo te sɛ ahɔho kakra.

Awarefoɔ biara wɔ anadwo a ɛte saa. Nokware a emu yɛ den ne sɛ akodi akwan bi, sɛ wɔde di dwuma daa a, ɛsɛe ayɔnkofa ankasa, na nhwehwɛmufoɔ tumi hu.

Adwenemuhwɛfo John Gottman dii mfe pii wɔ dan ketewa bi a ɛte sɛ efie mu wɔ University of Washington, retwa awarefoɔ mfonin bere a wɔreka wɔn akyinnyegyeɛ ho asɛm. Ne kuw no hwɛɛ anim, nsɛm, akoma mmɔ. Afei wodii saa awarefoɔ no akyi mfe pii sɛnea wobehu wɔn a wɔkae ne wɔn a wɔantena. Mfonin no nyinaa mu no, suban anan pɔtee na epuei sɛ nea epue daa wɔ ayɔnkofa a ɛrekɔ ɔhaw mu mu. Gottman maa wɔn din a ɛyɛ hu, Apɔnkɔsotefoɔ Anan no, na saa din no atim efisɛ ɛyɛ mmerɛw sɛ wubehu suban no bere a wuhu nea worehwɛ.

Asɛmpa a ɛhyɛ eyi nyinaa ase: eyinom yɛ suban, ɛnyɛ suban mu mfomso. Wobetumi de suban pa asesa suban bɔne. Momma yenfa biara so nkɔ, na afei yɛnnyina nea ɛsɛ sɛ yefa mmom so ankasa.

Suban a edi kan: animtia

Nsonsonoeɛ wɔ anwiinwii ne animtia ntam, na ɛho hia sɛ yɛyɛ no pɔtee.

Anwiinwii fa ade bi a esii ho. "Me werɛ howee bere a woantwerɛ me sɛ wobɛkyɛ." Animtia fa saa bere koro no na ɛkyerɛ onipa no. "Wonnwen obiara ho gye wo nko ara." Biako fa asɛm bi a esii ho. Baako no yɛ atemmu wɔ nea ɔyɛ ho.

Nsɛmfua *daa* ne *da* yɛ nsɛnkyerɛnne. Saa ara nso na sɛ efi "eyi haw me" kɔ "biribi nteɛ wɔ wo ho" no yɛ. Obiara bu animtia ɛtɔ da, na asɛm a ano yɛ den biako rensɛe biribiara. Asiane no ne bere a ɛbɛyɛ nea ɛyɛ daa, ɔkwan a akyinnyegyeɛ biara fa so.

Suban a ɛto so mmienu: animtiabu

Wɔ anan no mu, eyi ne nea ɛsɛ sɛ wofa no aniberesoɔ paa. Gottman nhwehwɛmu mu no, animtiabu ne ade biako a ɛkyerɛ sɛ ayɔnkofa bɛtetew mu denneennen sen biara.

Animtiabu yɛ animtia a wɔde akyiwadeɛ aka ho. Aniwakyimu. Anim sɛsɛ. Fɛdie a wɔhyɛ da yɛ sɛ ɛbɛwɔ obi. Sere, edinbɔ a ɛnyɛ, kasa kyerɛ wo hokafo sɛnea worenma obiara nkasa nkyerɛ adamfo bi. Nea ɛhyɛ ase ne gyinabea a wɔde bu onipa a ɔka ho no aniwa, wɔde no yɛ ade a ɔwɔ wʼase mmom sɛ ɔbɛyɛ wo nkyɛn.

Ɛsɛe ade sen biribiara efisɛ ɛyɛ ɔdɔ ne obu abira, na nkurɔfo te no wɔ wɔn nipadua mu. Animtiabu ka kyerɛ wo hokafo sɛ wonni ne kuw no mu bio. Nneɛma kakra na ɛsɛe ɔdɔ ntɛm sen saa.

Suban a ɛto so mmiɛnsa: ahobammɔ

Eyi te sɛ ade a ɛfata koraa wɔ emu, na ɛno ara nti na ɛtena hɔ.

Bere a wote nka sɛ wɔato ahyɛ wo so a, wobɔ wo ho ban. Wokyerɛkyerɛ adɛn nti na ɛnyɛ wo mfomso, wokyerɛ nea wɔyɛ kan, wode anwiinwii foforo gye anwiinwii so. Ɛte sɛ wo ho banbɔ. Wo hokafo nso, ɛkyerɛ no sɛ wompɛ sɛ wote no, na ɛyɛ asɛm a wode brɛoo ka sɛ ɔhaw no nyinaa yɛ ɔno dea.

Ahobammɔ yɛ ɔkwan a wode bu wo hokafo fɔ bere a ɛte sɛ wo ankasa woregyina wo ho akyi kɛkɛ.

Asiane no ne sɛ ɛmma akodi no nntew da. Ɛka kyerɛ onipa baako no sɛ ne haw no nni mu, enti ɔka no denneennen, na seesei mo baanu rebɔ mo ho ban na obiara ntie.

Suban a ɛto so anan: ɔbo a wɔto

Suban a ɛto so anan no ne nea ɛte sɛ ɛnyɛ hwee koraa. Ɔfasu no kɔ soro. Ɔhokafo baako gyae mmuae, ɔdan nʼani, ɔyɛ komm, ebia ofi dan no mu. Efi akyiri no, ɛtumi yɛ nwunu anaa atirimuɔden mpo.

Mpɛn pii no, ɛnte saa. Ɔbo a wɔto no taa ne nea ɛba bere a onipa anya ɔhaw wɔ ne nipadua mu denneennen, akoma rebɔ, akwaa nhoma anya nsuyiri, kosi sɛ ontumi nnye asɛmfua foforo nto mu. Sɛ obi gyae no yɛ adwene a etwa to a wɔde siw nsuyiri no kwan. Asiane no ne sɛ ɔhokafo a wɔagyaw no sɛ ɔnkasa nkyerɛ ɔfasu no te sɛ wɔagyaw no, na ɔtaa pia denneennen, na ɛno ma ɔbo-toni no anya nsuyiri kɛse. Ne ho twa ne ho twa.

Sɛnea anan no boaboa wɔn ho

Eyinom mpue wɔn nko ɛtɔ da. Wɔtaa ba santen so, biako biara frɛ nea edi hɔ.

Mpɛn pii no, efi animtia mu. Animtia a wɔde di dwuma daa no, ɛdan animtiabu. Animtiabu frɛ ahobammɔ, efisɛ hena na ɔrenbɔ ne ho ban wɔ animtia ho. Na bere a ahobammɔ nsesa hwee no, onipa baako de ɔbo to na ɔfi mu. Nea efii ase sɛ nkuruwahohorodeɛ a wɔanyi nneɛma no, seesei abɛyɛ santen a ɛto a etua ne ho na ɛyɛ ne ho adwuma, na obiara nkaa haw a edi kan no ho asɛm koraa.

Sɛ wuhu santen no a, ɛno ne anammɔn ankasa a edi kan. Worentumi nntwa suban bi a wuntumi mmɔ ne din mu. Bere a wubetumi aka akyerɛ wo ho sɛ, wɔ bere no mu, *oo, eyi ne animtiabu no,* a, woayɛ kwan ketewa a wode bɛyɛ biribi soronko.

Nea wobɛyɛ mmom

Gottman dan no ankasa anyɛ nea ɛsɛe ayɔnkofa nko ara ho nkrataa. Wɔhwɛɛ awarefoɔ a wɔko nanso wɔde anigye tena ase, na saa awarefoɔ no nyɛ wɔn a akodi nni wɔn ntam. Wɔkoo pii. Wɔwɔ akwan ahodoɔ kɛkɛ. Suban a ɛsɛe ade biara, ɔkwan a apɔw a ɛyɛ apɔmuden wɔ ho a wode bedi atia no.

Mmom sɛ animtia: fi ase brɛoo, na ka nea wuhia

Ɔkwan a nkɔmmɔdie fi ase no taa kyerɛ sɛnea ebewie. Mfiase a ano yɛ den hyɛ bɔ sɛ ewiei a ano yɛ den.

Enti fa sɛnea wote nka ne nea wopɛ di kan, fa "me" mmom sɛ "wo." Ɛnyɛ "wommoa wɔ ha da," na mmom "mabrɛ, na ɛbɛyɛ me dɛ paa sɛ woaboa me wɔ kitchen no mu anadwo yi." Ahiade koro, ɔpon a ɛyɛ soronko koraa. Biako de wo hokafo to ahobammɔ mu ansa na woawie kasamu no. Baako no frɛ no ma ɔba mu.

Mmom sɛ animtiabu: yɛ akekayɛ ho suban

Animtiabu nyini wɔ asase a wɔagyae akyi. Aduru no nyɛ ade a woyɛ no akodi mfimfini. Ɛyɛ ade a wokyekye no nna a ɛyɛ daa nyinaa so, denam nea wuhu na woka no pefee nneɛma a wode di mu wɔ onipa a wo ne no te ho.

Gottman frɛ no "nneɛma nketenkete daa." Aseda ankasa. Bobɔ ade bi a wʼani gye ho din. Ɔdɔ kakra a wode ma a ntease biara nni ho. Awarefoɔ a wɔyɛ eyi daa no kyekye adɔeyɛ sika, na sɛ akodi ba a, ɛyɛ mmerɛw sɛ wɔbɛkenkan wɔn ho wɔn ho yiye. Ne nhwehwɛmu kyerɛ ɛnnyinahyɛ bi: wɔ ayɔnkofa a etim na anigye wɔ mu mu no, mmere a ɛyɛ dɛ no dɔɔso sen mmere bɔne no bɛyɛ enum ne biako. Wonhwehwɛ sɛ worennya bere bɔne da. Worehwehwɛ sɛ wobɛma mmere a ɛyɛ dɛ no adi anim.

Mmom sɛ ahobammɔ: fa emu fã biako

Ɛnsɛ sɛ wugye sobobɔ no nyinaa to mu. Ɛsɛ sɛ wuhu fã a ɛfata na wugye to mu nokware mu nko ara.

"Woka asɛm a ɛyɛ nokware, me werɛ fii ampa, na mehu nea enti a ɛhaw wo." Ɛno ara ne no. Ɛte sɛ ahobrɛaseɛ, ɛte sɛ adidie mpo. Wɔ adeyɛ mu no, ɛyɛ nea ɛne no bɔ abira, efisɛ bere a wo hokafo te nka sɛ wɔate no a, ɔhyew no fi akodi no mu. Ahobammɔ gu gya so ngo. Ahobrɛaseɛ ne nokware kakra "aane, ɛfã no yɛ me dea" dum no.

Mmom sɛ ɔbo a wɔto: frɛ ahomegyeɛbere ankasa

Sɛ wote nka sɛ worenya nsuyiri a, akoma rebɔ, adwene rebɛyɛ pan, sɛ wopɛ sɛ wuguan, sɛ woyɛ komm na woyɛ sɛ woretie a, ɛremmoa mo mu biara. Bɔ ne din na bisa ahomegyeɛ.

Ka biribi te sɛ, "Mepɛ sɛ yedi eyi ho dwuma, nanso me ho ahaw me dodo na merentumi nnwen yiye. Yebetumi agye simma aduonu na yɛasan aba ho?" Simma aduonu no ho hia. Ɛno bɛyɛ bere a nipadua a anya nsuyiri hia ankasa sɛ ɛbɛtɔ santen. Na yɛ biribi a ɛma ahodwoo ankasa wɔ bere no mu, nantew, nnwom, ahome a wugu no brɛoo, ɛnyɛ adwene mu siesie sɛnea wɔayɛ mfomso fa. Afei san bra. Bɔ a wohyɛ sɛ wobɛsan aba no ne botae no nyinaa. Ahomegyeɛbere yɛ ɔkwan a wode tena nkɔmmɔdie no mu, ɛnyɛ ɔkwan a wode guan fi mu.

Bere a wobɛfrɛ mmoa

Awarefoɔ pii betumi asesa saa suban yi wɔn ankasa bere a wɔtumi hu. Ebinom ntumi, na ɛno nyɛ nkogu. Sɛ akodi koro no ara kɔ so daa nea woyɛ biara a, sɛ animtiabu abɛyɛ mframa a wuhome, anaa mo mu biako abrɛoo agyae a, awarefoɔ terapifo pa betumi aboa wɔ akwan a nkrataa baako ntumi nyɛ. Akwan a wɔakyekye wɔ saa nhwehwɛmu yi so, a Gottman-method terapi ne emotionally focused terapi ka ho, aboa awarefoɔ pii ma wɔahu wɔn kwan asan aba.

Ɔkwan bi nso wɔ hɔ a emu yɛ den a ɛsɛ sɛ yɛka no pefee. Suban a ɛwɔ ha no fa akodi a ɛyɛ daa a ɛda nnipa baanu a wɔwɔ banbɔ wɔn ho wɔn ho mu ho. Sɛ wote nka da bi sɛ wusuro wo hokafo a, sɛ ahunahuna, nhyɛsoɔ, anaa ɔhonam fam anaa nna mu ɔhaw bi wɔ hɔ a, ɛno nyɛ nkitahodie ho ɔhaw a wode di nkitaho, na ɛnyɛ wo dea sɛ wo nko ara wubesiesie. Frɛ efie mu basabasayɛ ho mmoa telefon anaa ɔbenimdefoɔ a obetumi aboa wo ma woadwen wo banbɔ ho. Ɛfata sɛ wote nka sɛ wo ho yɛ banbɔ wɔ onipa a wodɔ no no nkyɛn.

Na sɛ eyinom mu biara akanyan adesoa a ɛsõ sen ayɔnkofa no ankasa, deɛ ɛdi wʼakyi kɔ wo nkwa nkae mu no a, mesrɛ wo, kasa kyerɛ ɔdɔkota anaa ɔterapifo. Ɛnsɛ sɛ wo nko ara wusiesie.

Ayɔnkofa dodoɔ no ara nnwie wɔ ntɔkwa kɛse baako mu. Ɛhwere mu denam nsɛm nketenkete apem a wɔakra ayɛ ayamhyehyeɛ no so. Eyi nso ne anidaso fã no. Nsiesie no ba saa ara, nkɔmmɔdie pa biako biako, na efi nea edi hɔ no so.

Nea efi

Ansa na wobɛkɔ, kasɛm tiawa bi fa ɔhwɛ ho

KEEP CALM de adesua nnwinnadeɛ a wode boa wo ho a wontua hwee ma. Eyi nyɛ ayaresa afotuo, yare ho nhwehwɛmu, anaa adwene ho ayaresa, na ɛnnsi ɔbenfoɔ hwɛ ananmu. Sɛ biribi wɔ ha a ɛkyerɛ sɛ ɛboro daa nhyɛso so a, sɛ wobɛfrɛ ɔbenfoɔ no yɛ anammɔntuo a emu yɛ den na nyansa wɔ mu.

If you are in crisis or thinking about harming yourself, you are not alone. In the US, call or text 988 (Suicide & Crisis Lifeline, 24/7), text HOME to 741741 (Crisis Text Line), or call 911 in an emergency.