Afotusɛm ntiantia
- Say "I need a break" before vanishing.
- Give the body twenty minutes to settle.
- Come back when you said you would.
Wopɛ sɛ wo ne obi di asɛm bi ho nkɔmmɔ kɔ akyiri. Wo nne reyɛ den, ne deɛ reyɛ komm, na afei ɔkɔ ara kwa. Aniwa kɔ fam anaa mfonini ahomatrɛw so. Mmuaeɛ a ɛyɛ asɛm baako baako, anaa hwee koraa. Wobisa deɛ ɛyɛ no na wonya "hwee" tee. Mmɔden a wobɛbɔ sɛ wopia no kɛse no, deɛ ɔredwiri akɔ akyiri no, kɔsi sɛ wobɛkasa akyerɛ obi a ɛyɛ sɛ wafi dan no mu ɛnna ɔda so te wʼanim pɛɛ.
Saa anomua no wɔ din. Nhwehwɛmufoɔ frɛ no mmuano (stonewalling), na sɛ woaba ɛfa baako biara so a, wonim sɛdeɛ ɛyɛ ankonam. Onipa a ɔrepia no te nka sɛ wɔagyaa no na wɔabu no animtia. Onipa a wayɛ komm no nso taa te biribi, ɛwom sɛ sɛ wofiri akyiri hwɛ a anka wonhunu deɛ ɛyɛ.
Deɛ ɛyɛ sɛ ɔmfa adwene mma no, mpɛn pii, ɛyɛ ɛho asɛm korakora.
Deɛ nipadua a wamua ne ho ankasa reyɛ
Abusuabɔ ho nhwehwɛmufoɔ John Gottman de mfeɛ pii hwɛɛ awarefoɔ a wɔredi nkɔmmɔ wɔ nhwehwɛmu dan mu, a wɔde mfidie abata wɔn ho. Ɔhunuu sɛ nnipa bi, wɔ ntɔkwa mfimfini, bɛgyae mmuaeɛ kɛkɛ. Wɔbɛdane wɔn ho, ahwɛ fam, akekye, agyae nsɛnkyerɛnneɛ nketewa a ɛka sɛ "meda so wɔ ha ka wo ho" no nyinaa. Ɔbɔɔ yei din sɛ ɛyɛ akwan a ɛsɛe abusuabɔ kɛse wɔ bere tenten mu no baako.
Nanso mfidie no kaa anansesɛm a ɛyɛ nwanwa. Nnipa a wɔayɛ wɔn ho mpan wɔ akyiri no, na wɔn mu adɛ wɔ mu mpɛn pii. Akoma bɔ a ɛboro mmaa bere baako mu 100. Nfɛsoɔ ho atosodeɛ a ɛrebu mmuso. Ko-anaa-guan nhyehyɛeɛ no nyinaa retu fi adwuma mu. Gottman frɛɛ saa tebea yi nsuyiri (flooding), na sɛ obi nsuyiri no kɔ ne so dada a, amoatia a ɛsi adwene mu no pue na kɔkɔbɔ fa no.
Enti kommyɛ no nyɛ ɔkwan a wɔafa. Ɛbɛn afidie a ɛtwa anyinam ahoɔden mu (circuit breaker). Bere a nipadua si gyinaeɛ sɛ anyinam ahoɔden a ɛrefa nhyehyɛeɛ no mu no dɔɔso dodo a, ɛtwa nkitahodie no mu sɛnea ɛbɛyɛ a ahoma no nnhye. Onipa a ɔrehwɛ kuntu no nyɛ wo animntia. Wɔadu fasuo bi wɔ wɔn ankasa wɔn mu, na kommyɛ no na aka bere a nhyehyɛeɛ no abu so na nsɛm no mma.
Ɛno ho hia, ɛfiri sɛ ɛsesa deɛ wode redi dwuma no. Wontumi mfa adwendwene nyi obi mfiri nsuyiri tebea mu sɛnea wuntumi mfa kasa nyi obi mfiri nteɛ mu. Wɔn akoma ahoɔden mfiri no na ɛkura tumi seesei, na ɛnnye nsɛmmisa.
Adɛn nti na ɛba ntɛm saa
Oduruyɛfoɔ wɔ din a wɔde frɛ nsuyiri tebea no: diffuse physiological arousal. Ɛyɛ nipadua mu nyinaa a ɛkɔ kɔkɔbɔ mu prɛko pɛ, na ɛyɛ sɛdeɛ wɔnwenee yɛn no fa bi a emu dɔ na ɛyɛ dada. Nhyehyɛeɛ a ɛto no no nnyae nhwɛ sɛ asiane no yɛ gyata anaa adidibea mu nkɔmmɔdie a emu yɛ den. Ɛto no kɛkɛ.
Ei ne ɛfa a ɛnyɛ pɛpɛɛpɛ no. Nnipa nnyiri nsuo no mu ntɛm korɔ no ara. Nipadua bi tɔ kɔkɔbɔ a ɛyɛ kɛse mu ntɛm sene afoforɔ, na wɔn nso ɛkyɛ ansa na wɔasane aba fam bere a wɔayɛ saa. Enti wobɛtumi anya nnipa baanu wɔ ntɔkwa korɔ no ara mu a wɔrenya nipadua mu osuahunu a ɛyɛ soronko koraa. Baako da so tumi dwene na ɔkasa. Ɔbaako no twaa nhyeɛ no kasamu mmiɛnsa a atwam na seesei ɔrebɔ mmɔden ara sɛ ɔbɛkura mu. Wɔ onipa a ɔdi kan no ani so no, deɛ ɛtɔ so mmienu no te sɛ deɛ ɔde ne ho firii adwuma mu prɛko pɛ a ntease biara nni mu. Wɔ emu hɔ deɛ, na ntease pa wɔ mu. Na ɛnna adi.
Sɛ wonim yei a ɛyi yawdie no bi firi onipa so. Anomua no mpɛn pii nyɛ ɛfa a obi dɔ no kɛse anaa sɛdeɛ wanyini wɔ adwene mu ho asɛm. Emu pii yɛ sɛdeɛ wɔnwenee onipa, ne sɛdeɛ nipadua pɔtee bi du nʼanohyeto ntɛm so.
Anomua nyɛ sɛ kommyɛ a wɔde yɛ amumuyɛ no
Ɛsɛ sɛ yɛtoto yei mu brɛoo, ɛfiri sɛ wɔde mmienu no di afra daa na afra no de ɔsɛeɛ ankasa ba.
Kommyɛ a wɔde yɛ amumuyɛ no yɛ adeyɛ. Ɛyɛ sɛ obi de kommyɛ to nkyɛn da adi sɛ ɔbɛtwe obi aso, sɛ ɔbɛdi nkonim, sɛ ɔbɛma ɔbaako no ho aw fifire. Botaeɛ wɔ akyiri, na botaeɛ no ne sɛ ɔbɛbɔ ɔbaako no pirɛw.
Mmuano, wɔ ɛkwan a Gottman kyerɛeɛ no so no, mpɛn pii nni botaeɛ biara koraa. Ɛyɛ deɛ onipa a wanya nsuyiri yɛ bere a ne tumi asa. Sɛdeɛ Gottman Institute ka no pefee no, kommyɛ a wɔde yɛ amumuyɛ no, wɔayɛ no sɛ ɛnyɛ ɔbaako no yaw, ɛnna mmuano deɛ ɛyɛ nsuyiri ne ahobammɔ. Sɛ wofiri dan no fa hwɛ a, wɔbɛtumi ate sɛ wɔyɛ pɛ. Wɔ ase deɛ, ɛyɛ mmoa soronko.
Adɛn nti na nsonsonoeɛ no ho hia saa? Ɛfiri sɛ sɛ wokenkan anomua a nsuo ahyɛ obi sɛ atirimɔden a wɔhyɛ da yɛeɛ a, wobɛfa ɔhyew kɛse ayɛ ho ade, na ɔhyew kɛse no ne deɛ ɛsane ma nhyehyɛeɛ no nsuo hyɛ no kɛse. Wode kɔwie sɛ woretwe obi aso wɔ tebea bi a ɔntumi nni so ho, na mo baanu nyinaa kɔ ase kɔ akyiri. Sɛ wokenkan no yie no ne nsiesieyɛ a ɛdi kan.
(Yei mu biara nyɛ kwan a wɔde ma kwa. Sɛ wɔde kommyɛ di dwuma sɛ akodeɛ, da adi na mpɛn pii a, ɛno yɛ ɔhaw ankasa a ɛsɛ sɛ wɔbɔ ne din na wɔhwehwɛ ho mmoa. Asɛm no nyɛ sɛ wɔbɛyi anohia biara ho fɔ. Ɛyɛ sɛ wobɛgyae sɛ wobɛsusu bɔne sene biara bere a bɔne sene biara no nyɛ deɛ ɛrekɔ so mpɛn pii.)
Akyitaa a ɛma ɛyɛ bɔne kɛse
Asaw bi a ɛyɛ awerɛhoɔ a wotumi hyɛ ho nkɔm taa kɔ so. Onipa baako pɛ sɛ ɔka ho asɛm kosi awieeɛ na ɔpia mu. Ɔbaako no te nhyɛsoɔ no, nsuo hyɛ no ma, na ɔsane wʼakyi. Akyitwe no kenkan sɛ wɔapo no, enti onipa a ɔdi kan no pia no den kɛse. Deɛ ɛhyɛ ɔbaako no nsuo ma kɛse. Nhwehwɛmufoɔ frɛ yei nhwehwɛ-na-twe nhyehyɛeɛ (demand-withdraw pattern), na ɛyɛ awarefoɔ ho nneyɛeɛ a wɔasua ho pii no baako.
Nhwehwɛmu bi a Lauren Papp ne ne mfɛfoɔ yɛeɛ, a wɔhwɛɛ awarefoɔ a wɔredi adwene a ɛnyɛ baako ho dwuma wɔ fie mmom sene nhwehwɛmu dan mu no, hunuu sɛ saa nhyehyɛeɛ no nsusuwii nyinaa, baako nhwehwɛ bere a ɔbaako twe ne ho, ɛne nkate bɔne pii ne nsiesieyɛ kakraa bi bata. Dwumadie no mmata barima anaa ɔbaa anaa onipa su ho. Ɛyɛ gyinaberɛ a nnipa baanu tɔ mu, na mo mu biara bɛtumi ayɛ nhwehwɛfoɔ no wɔ asɛm baako ho na woayɛ deɛ ɔmua ne ho wɔ deɛ ɛdi soɔ no ho.
Adihunu no ne sɛ onipa biara su ma ɔbaako no nkate yɛ bɔne kɛse. Sɛ wonhwehwɛ den no te sɛ ɔkwan baako pɛ a wɔbɛtumi afa so adu obi a ɔredwiri akɔ akyiri no nkyɛn. Ɛno ara ne deɛ ɛpia no kɔ akyiri kɛse.
Sɛ wo ne onipa a omua ne ho no
Botaeɛ no wɔ ha nyɛ sɛ wobɛhyɛ wo ho ɛkwan sɛ kɔ so kasa fa nsuyiri mu. Wuntumi, na mmɔden a wobɛbɔ no mpɛn pii ma ntwaho no yɛ den kɛse. Botaeɛ no ne sɛ wobɛfiri nkɔmmɔdie no mu wɔ ɔkwan a ɛnte sɛ wopa abusua, na woasane aba ankasa.
- Hwɛ nsɛnkyerɛnneɛ a ɛdi kan no. Nsuyiri wɔ kɔkɔbɔ sunsum. Anim a ɛyɛ hyew, abogyeɛ a ɛmua, wʼani a ɛbɔ kusu, ɔpɛ a ɛba prɛko sɛ wobɛdwane anaa wobɛmua ɔbaako no ano. Bere a wohunu no ntɛm no, na nyansasɛm pii wɔ wo hɔ.
- Bɔ ne din sene sɛ woyera. Nsɛm kakra a ɛyɛ nokware sesa biribiara: "Nsuo rehyɛ me ma na mentumi nnwene yie. Merennya yei. Mehia bere kakra." Saa kasamu no ne nsonsonoeɛ a ɛda ahomegyeɛ ne ɔfasuo ntam. Baako ka sɛ twɛn me; ɔbaako no ka sɛ wʼankasa wo nko ara.
- Gye ahomegyeɛ ankasa, na ma ɛnware kakra. Nipadua hia bɛyɛ simma aduonu sɛ ɛbɛsane afiri nsuyiri kɛse mu aba fam, ɛtɔ da bi a, ɛboro saa. Ahomegyeɛ a emu dɔ kakraa bi rentumi nyɛ ho hwee. Nante, tena abɔnten, fa wo nsa yɛ biribi.
- Nsiesie ntɔkwa no wɔ wʼadwene mu. Ei ne deɛ nnipa pii ntumi nhunu no. Sɛ wode ahomegyeɛ no bere kɔsane kenkan wɔn kasamu a ɛyɛ bɔne sene biara na worekyekye wo mmuaeɛ a, wo nipadua tena nsuyiri mu bere no nyinaa na ahomegyeɛ no nyɛ hwee. Gyae ntɔkwa no seesei. Wobɛtumi asane afa mu akyiri, bere a wʼadwene aba.
- Sane bra. Eyi ne ɛfa a ɛma wode wo ho to ahomegyeɛ no so. Sɛ woka sɛ simma aduonu na woyera nna mmienu a, wɔrennye ahomegyeɛ a ɛdi soɔ no nni. Sane aba, mpo sɛ ɛyɛ sɛ wobɛka sɛ "yoo, medwene sɛ metumi akasa seesei" no, ɛno na ɛkyerɛ ɔbaako no sɛ wo kommyɛ no nyɛ awieeɛ.
Sɛ wo ne onipa a daa wɔmua wʼano no
Ɛfa yi yɛ den ankasa, ɛfiri sɛ adwene biara a wowɔ no nyɛ deɛ ɛfata saa bere no.
Bere a obi a wodɔ no yɛ ne ho mpan no, ɔpɛ a ɛba ne sɛ wobɛtaa no, abisa mmuaeɛ, ahyɛ no den kɔsi sɛ ɔde mmuaeɛ bɛba. Wɔ akoma ahoɔden mfiri a nsuo ahyɛ no ma anim no, ɛno ne adeyɛ a ɛyɛ bɔne sene biara. Worehwie ngo agu ogya so na worebisa deɛ ɛnti a ɛtrɛ.
Deɛ ɛboa mmom:
- Brɛ ɔhyew a ɛwɔ dan no mu ase, firi wʼankasa wo so. Wuntumi nyi obi mfiri nsuyiri mu bere a nsuo ahyɛ wo nso ma. Brɛ wo nne ase. Yi wʼabogyeɛ mua no. Tena ase. Wo bo a woatɔ ase no ne adeɛ a mfasoɔ wɔ so sene biara a wowɔ.
- Ma ɛkwan a anka wopɛ sɛ ɔfa so no. Sɔ biribi a ɛte sɛ, "Mehunu sɛ yei dɔɔso dodo seesei. Momma yɛnnyae na yɛnsane mmra ho kakra akyiri yi." Sɛ wobɔ ahomegyeɛ no din ma no a, ɛtumi yɛ ahomegyeɛ bere a ɔntumi nnya nsɛm a ɔde bɛbisa.
- Mfa kommyɛ no nkenkan sɛ ɛno ne anansesɛm no nyinaa. Ɛyɛ ɔsɔhwɛ sɛ wode nsɛmtia a ɛyɛ tirimuɔdenfoɔ sene biara bɛhyɛ kommyɛ no ma. Bɔ mmɔden sɛ wobɛto wo bo ase. Anomua a nsuo ahyɛ obi ma no ntaa nyɛ atemmuo a ɛfa abusuabɔ no ho sɛdeɛ ɛte saa bere no.
- Hwɛ wʼankasa wo yawdie so soronko. Sɛ wɔmua wʼano a, ɛyɛ yaw, na saa yawdie no yɛ nokware na ɛfata sɛ wɔhwɛ so. Bɔ mmɔden sɛ worenyɛ onipa a nsuo ahyɛ no ma no aboro ma no wɔ ahomeguo korɔ no ara a ɔrebɔ mmɔden sɛ ɔbɛsane aba.
Adɛn nti na sane-aba no ne adeɛ no nyinaa
Ahomegyeɛ yɛ adwuma sɛ ɛyɛ nta, ɛnyɛ ahomadie. Nsiesieyɛ no nyɛ ɛfiriɛ no. Ɛyɛ sane-aba no, a wode nne a ɛyɛ brɛoo ne ɔpɛ sɛ wobɛsɔ nkɔmmɔdie no ahwɛ bio firi baabi a abodwo wɔ.
Bere kɔ akyiri no, awarefoɔ a wɔayɛ yei ho onimdefoɔ no kyekyere apam bi a wɔbom kura: bere a yɛn mu baako nsuo ahyɛ no ma a, yɛgyae kakra, yɛnntwe yɛn ho aso wɔ ho, na yɛsane ba. Saa apam no na ɛsi bere a nsuo ahyɛ obi ma no kwan sɛ ɛrennyɛ den nyɛ nhyehyɛeɛ a ɛsɛe abusuabɔ komm.
Dadwene bi ba wɔ ha, na ɛyɛ deɛ ɛfata. "Sɛ yɛkɔ so gye ahomegyeɛ a, yɛrenkɔ so nko adeɛ ankasa no daa anaa?" Ehu no ne sɛ ahomegyeɛ no bɛyɛ tokuro a wɔde dwane daa na wɔnnka asɛm no koraa. Ɛno ba ampa, nanso bere a sane-aba nni ahomegyeɛ no mu nko ara. Ahomegyeɛ yɛ ahomadie bere a ɛnni awieeɛ. Ɛyɛ nsiesieyɛ bere a wɔahyɛ ho bere na obi sane fa ɛpono no mu ba ankasa. Nsonsonoeɛ no nyɛ ahomegyeɛ no. Ɛyɛ bɔhyɛ a ɛbata ahomegyeɛ no ho, ne sɛ wodi bɔhyɛ no so mpɛn dodoɔ a ɛbɛma ɔbaako no asua sɛ ɔde ne ho bɛto so.
Ɛboa nso sɛ wobɛkae deɛ worepɛ sɛ wosiesie wɔ saa bere no, a ɛsua sene sɛdeɛ ɛte. Ɛnsɛ sɛ wosiesie adwene a ɛnyɛ baako no nyinaa ansa na ahomegyeɛ no ayɛ adwuma. Ɛhia sɛ wode nipadua mmienu ba abodwo mu sɛnea wɔbɛtumi aba dan korɔ mu bio a apɛ wɔ mu. Ɔhaw ankasa no, mprɛte anaa sika anaa asefoɔ anaa biribiara a ɛkanyan yei, ɛkame ayɛ daa ɛyɛ mmerɛw sɛ wɔsiesie bere a nsuo nhyɛ obiara ma. Abodwo kan, asɛm akyiri. Wɔ nnidisoɔ a ɛnteɛ mu no, wonnya emu biara.
Bere a ɛsɛ sɛ wode mmoa pii ba
Ɛtɔ da bi a, ɔfasuo no ware dodo a wo nko ara wuntumi mforo, na ɛno nyɛ obiara mfomsoɔ. Sɛ anomua nhyehyɛeɛ korɔ no ara kɔ so si biribiara a mo baanu nyinaa yɛ akyi, sɛ wɔde kommyɛ di dwuma sɛ wɔde di obi so anaa wɔtwe obi aso, anaasɛ worefiri aseɛ rete nka sɛ woyɛ ketewa, wo ho yeraw wo, anaasɛ wo ho nntɔ wo wɔ wʼankasa wo fie a, yeinom yɛ nsɛnkyerɛnneɛ sɛ hwehwɛ mmoa. Awarefoɔ adwenehɔsɛfoɔ bɛtumi aboa wo ama woakyekye ahomegyeɛ-ne-sane-aba su no na woahunu deɛ ɛhyɛ nsuyiri no ase. Sɛ ehu biara wɔ hɔ wɔ wo banbɔ ho a, ka kyerɛ ɔbenfo anaa abusua-mu basabasayɛ ho mmoa kuo wʼ ankasa, kokoam, ansa na biribiara.
Sɛ obi yɛ komm wɔ nhyɛsoɔ ase a, ɛyɛ nipa su. Yɛn mu dodoɔ no ara yɛ saa. Ɛpono a wɔbɔ mu wɔ bere a ɛyɛ den no, ɛkame ayɛ daa wobɛtumi abue bio, brɛoo, afiri afanu nyinaa, bere a nipadua a ɛhyɛ akyi no anya bere ato wɔn bo ase.
Nsɛnneɛ a wɔnyaeɛ
- The Gottman Institute, The Four Horsemen: Stonewalling
- The Gottman Institute, Stonewalling vs. The Silent Treatment: Are They the Same?
- Papp, Kouros & Cummings, Demand-Withdraw Patterns in Marital Conflict in the Home (Personal Relationships)
- Psychology Today, What Is Stonewalling and Why Does It Damage Relationships?