Skip to main content
Woahyɛ ahohia mu anaa woredwene sɛ wobɛpira wo ho? Ɛnyɛ wo nko ara. Hwehwɛ mmoa ahomaa →

ƆDƆ A ƐTENA · NKABOM

Nkabom Amanneɛ: Nneyɛeɛ Nketenkete a Ɛma Ɔdɔ Gyina Pintinn

Ɔdɔ a ɛtena wɔ nneyɛeɛ akɛseɛ no mu kakra sen sɛdeɛ ɛwɔ berɛ nketenkete dodoɔ a wɔsan yɛ no mu a awarefoɔ dodoɔ no ara nnhunu. Yei ne deɛ saa amanneɛ nketewa no yɛ wɔ ase, ne kakra a ɛyɛ mmerɛw a ɛfata sɛ wokora.

Elderly couple smiling together at home.

Photo by Vitaly Gariev on Unsplash

Afotusɛm ntiantia

  • Phones down for your first six minutes.
  • Make the goodbye a real one.
  • Turn toward the next small bid.

Susu Benada teteete bi. Mo mu baako ba fie, to ne safoa hɔ, na mfeano bi wɔ ɛpono no ano a ɛkyɛ kakra sen sɛdeɛ ɛsɛ sɛ ɛyɛ. Kɔfe a wɔayɛ no sɛdeɛ ɔbaako no pɛ, a wɔammisa. Nkrasɛm bi wɔ awia mfimfini a ɛka sɛ, "meredwene wo ho." Kanea adum, na mo mu baako sɔ ɔfoforɔ no nsa mu wɔ esum mu.

Ɛnonom mu biara renyɛ asɛm a wobɛka wɔ adidipono ase da. Nanso ɛno ne berɛ a ɛkyerɛ sɛ ɔdɔ bɛtena anaa ɛrentena.

Yɛtaa susu sɛ abusuabɔ a ɛyɛ den no, nneɛma akɛseɛ na ɛkura mu. Afe akwantuo. Ɔkasapae kɛse no. Asiane a mode mo baanu faa mu. Ɛnonom ho hia. Nanso da-biara-da adwuma a ɛma wo ne obi bɛn no ba wɔ nkyekyɛmu a ɛyɛ nketewa koraa mu, na yɛn dodoɔ no ara nsua sɛ yɛbɛhu. Ɛno ho na yei fa: nneyɛeɛ a ɛyɛ komm a wɔsan yɛ a ɛma awarefoɔ bi te nka sɛ wɔyɛ awarefoɔ.

Deɛ amanneɛ yɛ ankasa

Nkabom amanneɛ yɛ ade ketewa biara a mo baanu yɛ, mo pɛ mu na mpɛn pii a wɔde wɔn ho to so, a ɛka sɛ *yɛda so yɛ yɛn.* Ɛnsɛ sɛ ɛyɛ akoma mu adeɛ. Ntaa nyɛ deɛ ɛho yɛ nwanwa firi akyiri.

Nhwɛsoɔ kakra, sɛdeɛ ɛbɛyɛ pɔtee:

  • Simma nsia a ɛdi kan a moasan ahyia wɔ da no awieeɛ, mfon to fam.
  • Fiada anwummerɛ aduane a wɔde firi adidibea, akongua koro no ara, agorɔ kwaseasɛm koro no ara.
  • Sɛ wobisa, na wotwɛn mmuaeɛ ankasa, "Wodaa sɛn?"
  • Nantewɔ wɔ adidie akyi, sɛ ɛyɛ tiawa koraa.
  • Sɛdeɛ wokra anɔpa. Deɛ ɛyɛ ankasa, ɛnyɛ "bye" a wode to wo mmati so.

Su no ho nhia sen nneɛma mmienu: sɛ ɛba berɛ ne berɛ, ne sɛ berɛ a ɛrekɔ so no, woda hɔ ma no ankasa. Amanneɛ a woyɛ berɛ a wode wo nsa rebɔ wo fon mu no nyɛ amanneɛ. Ɛyɛ ɔbɛn kɛkɛ.

Amanneɛ nyɛ adwumayɛ a ɛhyɛ

Ɛfata sɛ yɛ ma nsonsonoeɛ no mu da hɔ, ɛfiri sɛ awarefoɔ fra no berɛ biara. Mo baanu hwɛ efie. Nkukuo wɔ hɔ, nhyehyɛeɛ, abɔfra ase kakabo nhyiamu, ka a obi werɛ firiiɛ. Saa nhyehyɛeɛ afidie no, ɛsɛ sɛ ɛkɔ so dwendwen, nanso sɛ wohwɛ so no nyɛ pɛ sɛ wode wo ho rebata. Nnipa baanu bɛtumi de anwummerɛ mu nyinaa ayɛ nkabom denneennen, akyekyɛ nnwuma te sɛ adwumayɛhoanom a wɔyɛ wɔn adwuma yiye, na wɔde anadwo no awie a wɔte nka sɛ wɔn nko ara wɔ hɔ koraa.

Deɛ ɛtew amanneɛ firi adwumayɛ ho ne adwene a wode si so. Adidie a wonoa no bɛtumi ayɛ adwuma anaa amanneɛ, ɛgyina sɛ mo baanu ahwɛ fam reyɛ no kɛkɛ anaa moredi mo da no amaneɛ nketenkete sɛsɛ berɛ a moretwitwa. Adeyɛ koro no ara. Nanso ade soronko koraa. Ade a ɛma nneyɛeɛ dane amanneɛ ne sɛ, simma kakra no mu no, onipa no anya w'anim na ɛnyɛ wo mmoa nko.

Eyi nso enti na amanneɛ taa yɛ nketewa. Biribiara a ɛsɛ sɛ wohwehwɛ abɔfra hwɛfoɔ ne beaeɛ ka ho ansa na woayɛ no yɛ ade a wɔyɛ no berɛ tenten dodo sɛ ɛbɛyɛ da-biara-da adwuma. Abusuabɔ tena wɔ mpɛn dodoɔ mu sen kɛseyɛ mu. Ade a ɛyɛ simma mmienu a woyɛ no ɛkame yɛ da biara bɛkura awarefoɔ bi pintinn sen anadwo akwantuo a ɛyɛ nwanwa a woyɛ no mprenu wɔ afe mu. Wode wo ho to so yɛ ɔdɔ krataa no ankasa kwan baako.

Nneɛma nketenkete no nyansahu

Ɛha na ɛyɛ anigye, ɛfiri sɛ nhwehwɛmu ankasa wɔ adwene no akyi.

Mfeɛ pii, adwenemuhunufoɔ John Gottman hwɛɛ awarefoɔ wɔ efie ketewa bi a wɔde yɛ nhwehwɛmu wɔ University of Washington mu, twerɛɛ sɛdeɛ wɔkasaeɛ, wɔn ho ntɔkwa, ne sɛdeɛ wɔde sradeɛ maa wɔn ho. Saa fiidie no nyinaa mu na adwene a ɛyɛ mmerɛw a ɛyɛ nnaadaa baeɛ: da no nyinaa mu, awarefoɔ yɛ deɛ ɔfrɛɛ no *abisadeɛ* a ɛhwehwɛ nkabom. Abisadeɛ yɛ mmɔden ketewa biara a wode pɛ obi adwene anaa n'ɔdɔ. "Hwɛ saa anomaa no." "Aa, m'akyi." Ahome. Aseresɛm. Emu biara ase na asɛmmisa a ɛyɛ komm koro no ara da: wo ne me wɔ hɔ ana?

Wobɛtumi ayɛ abisadeɛ no nneɛma mmiɛnsa no mu baako. Wobɛtumi adane akyerɛ no (hwɛ soro, bua, fa wo ho hyɛ mu). Wobɛtumi adane afiri ho (woanhunu, wokɔ so wɔ wo fon so). Anaa wobɛtumi adane atia no (woka denneennen, wobu animtia). Asɛm a ɛka nnipa: wɔ awaregyefoɔ foforɔ mu no, awarefoɔ a wɔda so wɔ hɔ mfeɛ nsia akyi no danee wɔn ho akyerɛ wɔn ho wɔn ho abisadeɛ wɔ bɛyɛ ɔha mu 86 berɛ wɔ nhwehwɛmu dan no mu. Awarefoɔ a wɔagyae aware no? Bɛyɛ ɔha mu 33.

Saa kwantia no so kɛse, na ɛnyɛ ntɔkwa a ano yɛ den na ɛyɛ no. Ɛyɛ berɛ ketenkete mpem du a obi teɛ ne nsa na ɔfoforɔ no san teɛ ne nsa anaa wanhunu. Nkabom amanneɛ yɛ ɔkwan a wode hyehyɛ nneɛma kɛkɛ. Ɛhyɛ kwan ma berɛ a wɔnim na wɔbɛtumi adane akyerɛ wɔn ho wɔn ho daa, sɛdeɛ ɛrennyina sɛ wobɛsɔ abisadeɛ biara mu berɛ no ankasa mu.

Gottman nhwehwɛmu dan no de nɔma a ɛtɔ so mmienu a ɛfata sɛ wokura baeɛ. Wɔ abusuabɔ a emu yɛ den paa no mu, nneɛma pa ne deɛ ɛnyɛ pa no nsusuwii kɔ bɛyɛ anum kɔ baako mu berɛ a akoanaba mpo wɔ hɔ, na ɛkɔ soro pii sen saa wɔ berɛ a ɛyɛ teteete a asomdwoeɛ wɔ mu a moboom. Asɛm no nyɛ sɛ awarefoɔ pa nntwitwa wɔn ho ntɔkwa da. Ɛyɛ sɛ wɔakyekye ɔdɔ ho akoradeɛ a ɛyɛ den a berɛ a ɛyɛ den no hwe atɛɛ a mu yɛ duru so na ɛnyɛ fam dwobɛ. Amanneɛ nketenkete na ɛyɛ saa atɛɛ no. Kakra berɛ biara, nna dodoɔ no ara mu.

Adɛn enti na wo nipadua ne wo mfeɛ nso hwɛ yei

Ɛbɛyɛ mmerɛw sɛ wode yei nyinaa bɛkora wɔ "ɛyɛ pa sɛ wonya" ase. Ɛyɛ den sen saa.

Harvard Study of Adult Development adi nnipa kuw koro no ara akyi mfeɛ bɛboro aduɔwɔtwe, redi wɔn akwahosan ne wɔn anigyeɛ akyi wɔ wɔn nkwa nna nyinaa mu. Berɛ a nhwehwɛmufoɔ san hwɛɛ deɛ wɔ asetena mfimfini na ɛkyerɛ deɛ ɔbɛnyini akɔ aduɔwɔtwe mu a ne ho yɛ den na n'ani agye yiye no, ɛnyɛ cholesterol anaa sika. Ɛyɛ sɛdeɛ nnipa ani gyee wɔn abusuabɔ a ɛbɛn ho wɔ aduonum mu. Wɔn a wɔtee nka sɛ wɔne onipa foforɔ abom pintinn no yɛɛ yiye, mfeɛ pii akyi, wɔ nipadua ne adwene mu.

Nkabom nyɛ pa ma akoma wɔ anwensɛm kwan so nko. Mayo Clinic kyerɛ sɛ nnipa a wɔwɔ abusuabɔ a ɛyɛ den, a ɛbɛn no taa kura adwenemuhaw ne mogyaboroso dodoɔ a ɛsua, na mpɛn pii wɔtena ase tenten kɛkɛ. Wɔayɛ yɛn ama no. Sɛ wote nka sɛ wo ne obi abɛn pintinn no yɛ nneɛma a ɛka kyerɛ ahopere nhyehyɛeɛ sɛ banbɔ wɔ hɔ ma ɔhome.

Enti mfeano kra no ne nantewɔ a ɛwɔ adidie akyi no nyɛ akoma mu nneɛma a wɔde ka ho kɛkɛ. Ɛyɛ akoradeɛ nketenkete a wɔsan yɛ a, wɔ nkwa nna mu no, ɛbɛyɛ ade a ɛho hia te sɛ biribiara a wobɛtumi asusu.

Amanneɛ kakra a ɛfata sɛ wokora

Wonhia nhyehyɛeɛ. Wohia nneɛma nketewa kakra a wobɛyɛ ankasa. Yi baako anaa mmienu firi ha, anaa yɛ wo ankasa deɛ. Amanneɛ a ɛyɛ papa sen biara ne deɛ ɛfata wo asetena ankasa, ɛnyɛ deɛ ɛyɛ fɛ sɛ wohwɛ.

Aha ne nkra ankasa

Gottman kuw no kyerɛɛ ade a ɛyɛ mmerɛw a aniwuo wɔ mu kakra: ansa na mode mo ho agyaa anɔpa biara, sua ade baako a ɛrekɔ so wɔ wo hokafoɔ da mu. Berɛ a moasan ahyia no, monni mo amaneɛ ketewa ansa na adidie ne nkukuo nhyehyɛeɛ afa hɔ. Mfeano simma nsia. Nkɔmmɔbɔ simma nsia. Nɔma nketewa, mfasoɔ akɛseɛ.

Ade baako a mode kyɛ a ɛyɛ mo nko ara dea

Agorɔ a mo baanu nko ara na mohwɛ. Kwasiada anɔpa aduane a mo baanu yɛ. Nnaberɛ amanneɛ, sɛ ɛyɛ "nneɛma pa mmiɛnsa a ɛsiiɛ ɛnnɛ" kɛkɛ ansa na kanea adum koraa. Ɛmfa ho deɛ ɛyɛ. Deɛ ɛho hia ne sɛ ɛyɛ nhyiamu a ɛsan ba a mode yɛ awarefoɔ, na ɛnyɛ nnipa baanu a wɔrehwɛ efie kɛkɛ.

Hyɛ abisadeɛ a wotaa woanhunu no nso

Da koro, hwɛ sɛdeɛ wo hokafoɔ teɛ ne nsa kakra no mpɛn dodoɔ kɛkɛ. Asɛm a ɔka fa adwumayɛhoani bi ho. "Bra bɛhwɛ yei." Ɛnsɛ sɛ wugyae biribiara berɛ biara. Nanso sɛ wodane wo ho kyerɛ wɔn mu pii, mpɛn pii no, yɛ su a mfasoɔ kɛse wɔ so paa wɔ abusuabɔ biara mu. Sɔ deɛ ɛdi hɔ no mu wɔ wo pɛ mu.

Siesie ntɛm berɛ a woka denneennen a

Obiara nndane ne ho nkyerɛ abisadeɛ biara. Wobɛyɛ ɔkasatia, w'adwene bɛyera, wobɛbrɛ, woyɛ onipa. Deɛ ɛbɔ abusuabɔ ho ban nyɛ sɛ wonnpa da. Ɛyɛ sɛ wosan ba. "Kafra, na me ho wɔ m'adwene mu. Ka kyerɛ me bio." Nsiesieɛ ketewa, a woyɛ no ntɛm, ma berɛ a wopaa mu no ammyɛ den ankɔyɛ su.

Sɛdeɛ wobɛma amanneɛ no atena nkwa mu berɛ a asetena yɛ den

Eyi ne adeɛ a ɛyɛ awerɛhow. Mmerɛ a wohia saa nkabom nketenkete yi paa no ne mmerɛ a wɔtaa yera. Abɔfra foforɔ. Ɔwofoɔ a ɔyare. Berɛ a ɛyɛ den paa wɔ adwuma so. Awerɛhow. Berɛ a woatwe wo ho, ade a ɛdi kan a ɛkɔ no taa yɛ ade a ɛkura mo ho, ɛfiri sɛ ɛte sɛ deɛ ɛho nhia berɛ a biribiara reteɛm hwehwɛ adwene.

Ɛho hia. Ɛno na ɛma wotumi gyina asetena a ɛyɛ den no ano sɛ kuw na ɛnyɛ nnipa baanu a wɔreyɛ adwuma wɔ ho soronko. Akwan kakra a wode bɛbɔ ho ban berɛ a hwee nni tank no mu:

  • Tew amanneɛ no so ansa na woagyae no. Sɛ adidie akyi nantewɔ no nyɛ yiye bosome yi a, anadwo asɛmmisa no da so gye simma aduasa. Susua bi ma ahoma no ntew. Deɛ wopaa mu no, ɛsɛ sɛ wosan kyekyere firi mfiaseɛ.
  • Brɛ gyinapɛn no ase, ɛnyɛ mpɛn dodoɔ no. Nkabom wɔ berɛ a ɛyɛ den mu bɛtumi ayɛ nsam sɔ a abrɛ ne "yei dɔɔso, ɛnte saa?" Ɛno kan. Ɛkan kɛse paa. Mfa anika nntwɛn ansa na wode wo nsa akɔ obi nkyɛn.
  • Bɔ deɛ ɛrekɔ so no din pefee. "Yɛnnkasaa kakra wɔ nnaawɔtwe mmienu mu yi na mefe wo" no ankasa yɛ abisadeɛ, na ɛyɛ ayamyɛ deɛ. Sɛ woka a, ɛma wonnhunu ɔkwan no sɛ ɛyɛ aniammere.
  • Bɔ supɔ ketewa baako ho ban. Bosome a ɛyɛ den sen biara mu mpo, bɔ berɛ baako a ɛsan ba a ɛyɛ mo baanu nko ara ho ban. Simma du. Simma du koro no ara. Ɛbɛyɛ ade a mo baanu kura mu komm.

Awarefoɔ a wɔfa asetena a ɛyɛ den a ɛware mu na wɔda so abɔ no ntaa nyɛ wɔn a wɔyɛɛ no fɛfɛ kwan so. Wɔyɛ wɔn a wɔkɔɔ so teɛɛ wɔn nsa kɔɔ wɔn ho wɔn ho nkyɛn wɔ akwan nketenkete, basabasa, a abrɛ mu, berɛ a na wɔn mu biara nni pii a ɔde ma koraa.

Berɛ a amanneɛ no ayɛ komm

Ɛtɔ da bi a wobɛkenkan yei nyinaa na wo werɛ ahow kakra, ɛfiri sɛ ɔdɔ a woreka ho asɛm no firii hɔ berɛ bi ni. Aha no yɛɛ ade a wɔyɛ kɛkɛ. Teɛ-nsa no gyaeeɛ. Mokyɛ kalenda ne adidibea na nkae mu mfra.

Ɛfata sɛ wofa no asɛm a aniberesoɛm wɔ mu, na ɛsan yɛ ade a ɛba mpɛn pii sen sɛdeɛ wususu, titiriw wɔ ahopere, mmofra foforɔ, yadeɛ, anaa awerɛhow berɛ mu. Mpɛn pii, sɛ wofiti aseɛ ketewa a, ɛdɔɔso ma ɔnwunu no afiti aseɛ. Yi amanneɛ ketewa baako na yɛ no nnaawɔtwe kakra, a ɔkasapae biara nka ho. Nkabom taa san kyekyere ne ho sɛdeɛ ɛsɛeeɛ no ara: nkakra, wɔ berɛ nketenkete mu.

Nanso ɔkwan bi mu no, ntam wɔ akyiri kɛse, na nneyɛeɛ nketenkete rensiesie no nko. Sɛ animtia bi wɔ hɔ a abɛyɛ deɛ wɔyɛ daa, sɛ nkɔmmɔbɔ wie wɔ ɔkwan a ɛyɛ ya koro no ara berɛ biara, sɛ mo mu baako anaa mo baanu nyinaa adane wɔn ho komm a, awarefoɔ ɔyaresafoɔdwen pa bɛtumi aboa wɔ akwan a nnwuma a wɔakyerɛw nntumi. Sɛ wobisa saa mmoa no a, ɛnyɛ nsɛnkyerɛnneɛ sɛ abusuabɔ no anyɛ yie. Ɛyɛ nneɛma a ɔdɔ wɔ mu paa a nnipa baanu bɛtumi ayɛ no baako. Na sɛ abusuabɔ bi agyae sɛ ɛyɛ banbɔ a, sɛ ehu wɔ hɔ, ɔhyɛ, anaa ayayadeɛ biara a, ɛno yɛ nkɔmmɔbɔ soronko koraa, na wo banbɔ na ɛdi kan, ɛsen amanneɛ biara.

Nanso wɔ awarefoɔ dodoɔ ho wɔ nna dodoɔ mu no, adwuma no yɛ mmerɛw sen saa. Ɛyɛ mfeano a ɛwɔ ɛpono no ano. Fon a ahwɛ fam simma nsia. Nsa a ɛreteɛ atra esum no mu. Ɔdɔ ntaa mfiri da baako mpofirim. Ɛfiri berɛ ketewa a wopaa mu baako baako, deɛ ɛkyerɛ sɛ wobɛtumi akora no saa kwan no ara so. Berɛ ketewa baako baako, wɔ Benada teteete bi so, a wɔsan paw no.

Mfiniri

Ansa na wobɛkɔ, kasɛm tiawa bi fa ɔhwɛ ho

KEEP CALM de adesua nnwinnadeɛ a wode boa wo ho a wontua hwee ma. Eyi nyɛ ayaresa afotuo, yare ho nhwehwɛmu, anaa adwene ho ayaresa, na ɛnnsi ɔbenfoɔ hwɛ ananmu. Sɛ biribi wɔ ha a ɛkyerɛ sɛ ɛboro daa nhyɛso so a, sɛ wobɛfrɛ ɔbenfoɔ no yɛ anammɔntuo a emu yɛ den na nyansa wɔ mu.

If you are in crisis or thinking about harming yourself, you are not alone. In the US, call or text 988 (Suicide & Crisis Lifeline, 24/7), text HOME to 741741 (Crisis Text Line), or call 911 in an emergency.