Afotusɛm ntiantia
- When you're stuck, walk before you push harder.
- Even ten minutes counts as a real dose.
- Try leaving the headphones off to let ideas surface.
Ebia woatena eyi mu a woammbɔ no din. Woaka biribi ho, email a wuntumi nkyerɛ mu, gyinaeɛ a wode kontonkontwa daa, ahaw hintwa a ɛnnyae mu. Wohwɛ kɔrɔ. Wopia no. Hwee mma. Afei wopue kɔ adi sɛ worebɛhuruhuru wo tirim, na baabi a ɛbɛn paaku a ɛtɔ so mmienu no adwene a na wuhia no ba ara kwa, a obi anfrɛ no, te sɛ deɛ na ɔretwɛn ma woagyae mu kura no den.
Ɛno nyɛ asubɔnten anaa wʼankasa su soronko. Nantew yɛ biribi ankasa wɔ sɛnea adwene yɛ adwuma ho, na ɛyɛ adwinnadeɛ a ɛyɛ nokwafoɔ paa, a ne boɔ yɛ fo paa a wowɔ ma adwennwene a emu da hɔ ne atenka a ɛtim mmienu nyinaa. App biara nni hɔ, ɔmanmufoyɛ biara nni hɔ, nimdeɛ biara nni hɔ a ɛsɛ sɛ wosua. Wonim ho dada.
Deɛ nantew yɛ adwene a aka mu
Adanseɛ a ano yɛ den paa wɔ ha fi sɔhwɛ bi a efi Stanford a Marily Oppezzo ne Daniel Schwartz yɛeɛ mu. Wɔmaa nnipa adwennwene adwuma bere a wɔte ase ne bere a wɔnantew, na nsonsonoeɛ no yɛ den sɛ wobɛhwɛ agu. Nantew pagyaa adwennwene aba kɛse; wɔ sɔhwɛ baako mu no, nnipa de adwene foforɔ dodoɔ a wɔde baeɛ no yɛɛ mmienu bɛyɛ sen bere a wɔtenaa ase. Stanford kuw no tintim adwuma no wɔ din a ɛfata, *Give Your Ideas Some Legs* (Ma Wo Adwene Nan).
Nsɛm mmienu fi saa nhwehwɛmu no mu a ɛfata sɛ wokura mu.
Deɛ edi kan, na ɛnyɛ baabi a ɛyɛ fɛ ho. Wɔde nantew a wɔyɛ wɔ treadmill so a wɔanim kyerɛ fasuo a hwee nni so toto nantew a wɔyɛ wɔ abɔnten ho, na akuw mmienu nyinaa dwenee yiye sen nnipa a wɔtenaa ase komm. Nantew no ankasa na ɛyɛɛ adwuma no, na ɛnyɛ deɛ wɔhwɛ no. Enti wonhia kwaeɛ anaa ɔkwan a ɛyɛ fɛ. Abrannaa, paaku, kontonkonkon kakra a wofa paaku ho, ne nyinaa ka ho.
Deɛ ɛtɔ so mmienu, hopena no tena hɔ. Nnipa a wɔnantewee na afei wɔsan tenaa ase no kɔɔ so dwenee yiye kakra wɔ akyiri yi. Nantew ansa na nkɔmmɔ a ɛyɛ den anaa krataafa a hwee nni so betumi asiesie wo te sɛ nantew a wode yɛ wɔ ne mu. Ɛyɛ akyɛdeɛ ma obiara a ne adwene a ɛyɛ papa paa hia sɛ ɛba wɔ pono ho.
Nantew no ankasa na ɛyɛɛ adwuma no, na ɛnyɛ deɛ wɔhwɛ no.
Adɛn nti na wo nan a wode kekaeɛ bɛyi wo tirim? Ɛfa yɛ atenka. Neaneam pia wo nipadua kɔ tebea a ɛyɛ komm, a ɛhyɛ kwan kɛse so, na adwene a ɛnsi ne ho gyinaeɛ mma asiane no wɔ akwannya kɛse sɛ ɛkyinkyin na ɛhyia. Ɛfa yɛ ntempɔ a ɛyɛ brɛoo no ankasa, a ɛyɛ sɛ ɛyi emu kura a ɛyɛ den, a mmɔdenbɔ wɔ mu, a yɛde ba ɔhaw bi so bere a yɛrebɔ mmɔden dodo no. Wogyae pia no, na mmuaeɛ no fa ɛpono nkyɛn mu wuram.
Atenka fa no nso yɛ nokware
Adwennwene a emu da hɔ yɛ asɛm no fa. Nantew yɛ akwan a wɔahwehwɛ mu kɛse a ɛsiesie adwene a emu yɛ duru anaa ɛyɛ ayamhyehye no mu baako, na adanseɛ no kɛse yɛ awerɛkyekyere.
Nsusuwii kɛse bi a wotintim wɔ 2024 mu boaboaa sɔhwɛ 75 a nnipa bɛboro mpem awotwe ka ho ano na ɛhuu sɛ nantew ne abawpa ne ayamhyehye nsɛnkyerɛnneɛ a ano yɛ den kakra mmienu nyinaa bata. Nnipa a wɔfii aseɛ a wɔrepere paa no taa nya mfasoɔ kɛse. Na ahwehwɛfoɔ no hyɛɛ biribi a ɛyɛ adɔeyɛ nsow: nantew a ɛyɛ tiawa mpo bata adwene mu apɔmuden mfasoɔ ankasa ho. Ɛnsɛ sɛ wonantew dɔnhwerew ansa na woanya biribi afi mu.
Ɛno ho hia wɔ nna a sɛ wobɛfi adi mpo a, ɛyɛ den so. Wɔde botae no aba fam ɛyɛ adwene. Nantew simma du nyɛ awerɛkyekyere akyɛdeɛ. Ɛyɛ dosis a ɛfata.
Sɛnea wobɛfa eyi adi dwuma ankasa
Adwene no ne sɛ wobɛfa nantew sɛnea ɛnyɛ apɔmuden adwuma a ɛsɛ sɛ wohyehyɛ na mmom sɛ adwinnadeɛ a wofa wɔ bere pɔtee mu. Akwan kakra a wode bɛhyɛ mu:
- Bere a woaka, fi pono no ho. Nntwɛn kosi sɛ woasiesie. Nantew no yɛ ɔkwan no, na ɛnyɛ akyɛdeɛ a efi sɛ woawie. Simma du dɔɔso.
- Nantew ansa na ade a ɛyɛ den, na ɛnyɛ akyiri nko. Kontonkonkon baako a wofa dan ho ansa na nhyiamu a ahyɛ den anaa adwennwene adwuma ma wo mfasoɔ a ɛtim a Stanford huiɛ no.
- Fa ɔhaw no, na afei gyaa mu. Kura asɛmmisa no brɛoo wɔ wo tirim bere a wofi aseɛ, afei gyae sɛ wobɛwe no na nantew kɛkɛ. Ma wʼadwene nkyinkyin. Mmuaeɛ taa pue bere a wonhwɛ no.
- Ɛtɔ da gyae nnyegyeeɛ no. Podcast yɛ ɔhoa pa, nanso sɛ worebɔ mmɔden sɛ woreyi biribi mu a, kommyɛ (anaa abɔnten nnyegyeeɛ kɛkɛ) ma wʼadwene beae a ɛbɛkɔ.
- Ma mfiase no nyɛ mmerɛw koraa. Mpaboa wɔ ɛpono ho. Simma anum a wugyina hɔ wɔ awibere akyi. Nantew a ɛboa ne deɛ wode yɛ ankasa, a ɛkyerɛ sɛ ɛsɛ sɛ nhyehyɛeɛ no tumi tena Benada a woabrɛ mu.
Sɛ nantew tenten nyɛ deɛ ɛyɛ yie a
Wonhia beae a ɛda hɔ anaa bere a ɛda hɔ kwa na woanya mfasoɔ no. Nantew abrannaa mu bere a wodwen frɛ bi ho. Fa ɔkwan tenten kɔ tiafi. Tu kɔ apaata so anaa si kɔ asaseɛ so na san bra. Neaneam simma mmiɛnsa kyɛn sɛ wobɛwe wo se simma aduasa wɔ screen anim. Nipadua mmu wo atemmuo wɔ kwantenten so.
Kɔkɔbɔ nokware kakra
Nantew yɛ mmerɛw na banbɔ wɔ mu ma nnipa pii, nanso nsɛm kakra ma ɛkɔ so yɛ saa. Sɛ wowɔ akoma yadeɛ, apɔw anaa kaakaayɛ ho haw, anaa woresan aba neaneam mu wɔ apirakuro anaa yadeɛ akyi a, ne wo yaresafo kasa fa deɛ ɛfata wo ho, na mma wʼani nnwu sɛ wobɛfa pema, treadmill a ɛwɔ nsamu, anaa nantew hoa. Ɔnokwafodie biara nni mu sɛ wobɛhyɛ wo ho so.
Na ɛwɔ mu sɛ nantew boa atenka a ɛyɛ fam anaa ayamhyehye ankasa de, nanso ɛnyɛ ɔhwɛ a wuhia ananmu. Sɛ awerɛhow, anidasoɔ a enni hɔ, anaa ayamhyehye tena hɔ adapɛn pii, sɛ ɛsɛe wo nna, wʼadwuma, anaa wo nkitahodie, anaa ɛyɛ den sɛ woyɛ wʼadeɛ a, ɛno fata sɛ wode kɔ ɔyaresafo anaa ɔbenfo nkyɛn. Sɛ woteɛ wo nsa pɛ mmoa a, ɛyɛ ahoɔden bi a ɛyɛ ne ho, na nneɛma mmienu no betumi atena ho. Yɛ nantew no na frɛ no.
Eyi nti komm fɛ ne sɛnea ɛyɛ kɛkɛ. Adwinnadeɛ biara nni hɔ, ɔbenfodie biara nni hɔ, hwee nni hɔ a wobɛtɔ. Bere foforɔ a wʼadwene bɛkontonkonkon na screen agyae mmoa no, deɛ wobɛyɛ no yɛ mmerɛw. Sɔre. Pue kɔ adi, anaa kɔ abrannaa no fa ara. Ma wo nan nyɛ adwennwene no fa simma kakra. Mpɛn pii sen sɛnea wobɛhwɛ kwan, bere a wobɛsan atena ase no, biribi agow.
Mmeae a Nsɛm Fi
- American Psychological Association, Taking a walk may lead to more creativity than sitting, study finds
- National Library of Medicine (PMC), The Effect of Walking on Depressive and Anxiety Symptoms: Systematic Review and Meta-Analysis