Skip to main content
Woahyɛ ahohia mu anaa woredwene sɛ wobɛpira wo ho? Ɛnyɛ wo nko ara. Hwehwɛ mmoa ahomaa →

Mantam

Bere a Wode Wɔ Abɔde Mu, wɔ Nan So: Akɔneaba a Ɛyɛ Dinn a Ɛsan Yɛ Wo Foforo wɔ Abɔnten

Akɔneaba a ɛwɔ nnua ase yɛ biribi a akɔneaba a ɛwɔ mmirikatu afiri so ntumi nyɛ. Eyi ne nea nhwehwɛmu ka, ne sɛnea ɛho nhia pii ansa na woate nka.

Woman walking on forest trail

Photo by Old Youth on Unsplash

Afotusɛm ntiantia

  • Aim for about two hours of green time a week.
  • Split it however suits you, long or short walks both count.
  • Skip the headphones sometimes and just listen.

San kae bere a etwa to a wokɔ nantew baabi a ahabammono wɔ. Turo, kwan, ɔkwan a ɛda nsu bi ho. Ebia woannya ammue sɛ worekɔsiesie biribi. Wokɔɔ kɛkɛ. Na baabi wɔ mfimfini hɔ, a woanyɛ adwene ho, wo mmati sianee na da no anihi den no tew kakra. Wobaa fie a wote nka sɛ woyɛ onipa a ne ne nea ofii hɔ no ho yɛ soronko kakra.

Saa nsakrae no yɛ ankasa, na wɔakari. Biribi wɔ hɔ a ɛfa wo nipadua nantew a ɛfa baabi a abɔde wɔ no ho a ɛto adwene ho dwo wɔ kwan bi a fie a wobɛtena, mpo a woreyɛ saa adwumadenbɔ koro no ara, ɛne no nhyia koraa.

Nea ahabammono no yɛ wo

Bere a wode bere bɔ nnua, nsu, ne wim a abue ho no, wo nipadua taa gyae n'ahokyere nhyehyɛe no. Nhwehwɛmu ahu cortisol dodow a ɛba fam, ahokyere ɛhomu hu titiriw no, ne koma a ɛbɔ brɛoo ne mogya a ɛnam brɛoo, wɔ bere a wode nantew abɔde mu akyi sɛ wode toto bere a wode wɔ kurow a nipa wɔ so mu ho a. Wʼadwene nso nya home. Mmɔdenbɔ a ɛnsa a kurow mu asetra hwehwɛ, kar a wɔn dodow wɔ kwan so, sukuukuu, dede a ɛsɛ sɛ woyiyi mu, hwehwɛ sɛ wʼamene de n'adwene si ade so da mu nyinaa. Baabi a abɔde wɔ no ma wʼadwene fã a abrɛ no home, efisɛ nneɛma a ɛyɛ mmerɛw a ɛnhwehwɛ pii te sɛ nnomaa nnwom ne ahaban a ɛrekeka kura wʼadwene a ɛnsa no.

Nantew no ho hia te sɛ baabi a wohwɛ no. Akɔneaba ne abɔde mu biara boa ne ho, nanso sɛ wɔbom a wɔte sɛ wɔyɛ pii sen wɔn mu biara nko ara. Worema wo nipadua nea wɔbɔɔ no sɛ ɔnyɛ, akɔneaba wɔ wiase mu, wɔ baabi ko a wɔbɔɔ no sɛ ɔnyɛ wɔ hɔ no.

Akontaabu a ɛfata sɛ wuhu

Fã a ɛhyɛ nkuran no ne sɛnea ɛho nhia pii. Nhwehwɛmu kɛse bi a wotintim wɔ 2019 mu, a egyina nkurɔfo bɛyɛ ɔpedu aduonu so no, huu sɛ wɔn a wɔde simma 120 ne nea ɛboro saa wɔ dapɛn biara mu wɔ abɔde mu no na wɔtumi kaa apɔwmuden pa ne anigye atenka ho asɛm kɛse sen wɔn a wɔannya bi koraa. Sɛ ɛba ase fi dɔnhwerew abien no a, mfaso no anna adi ankasa. Sɛ ɛboro so a, ɛkɔɔ so trontrom.

Eyi ne nsɛm a ɛyɛ dɛ sen biara. Sɛnea wonyaa wo dɔnhwerew abien no nyɛ hwee. Kwasida akɔneaba tenten baako yɛɛ adwuma yiye te sɛ akɔneaba nketenkete pii a wɔahwete wɔ dapɛn no mu no ara. Enti wunhia dapɛn awiei a wunni adwuma anaa ɔman turo. Wuhia bɛyɛ simma dunwɔtwe da biara, anaa akɔneaba abien a emu biara yɛ dɔnhwerew fã, wɔ ahabammono biara a wubetumi adu ho mu.

Sɛnea wode bɛyɛ ade a ɛyɛ daa

Botae no ne sɛ wode eyi bedi asetra a wowɔ dedaw no mu, na ɛnyɛ sɛ wode adwumadenbɔ foforo a wobenya ho afobu sɛ wotwa mu bɛka ho. Akwan kakra a nkurɔfo fa so ma ɛtena hɔ:

  • Fa to ade a wotaa yɛ so. Gye adwuma telefon bere a worenantew abɔnten a nnua wɔ ho. Si wo kar fã a ɛware na fa ahabammono no mu. Nantew kwan tenten kɔ fie.
  • Ma ɛnyɛ brɛoo. Eyi nyɛ adwumadenbɔ a ɛsɛ sɛ wopia wo ho mu. Akɔneaba a ɛyɛ brɛoo nso yɛ ade. Adwene no ne sɛ wobɛkɔ abɔnten na wo akɔneaba, na ɛnyɛ sɛ wubedu mmirika ano.
  • Yi aso mu nneɛma no fi bere bi. Fã a ɛsan yɛ wo foforo no fã ne sɛ wote baabi no ankasa, mframa, nnomaa, wʼankasa wʼanan. Ma wiase nyɛ nnwom bere bi.
  • Brɛ nea wɔfa no sɛ ade no ase. Kurow mu turo a abrɛ, abɔnten nnua ahorow, mpɔtam turo, kwan a ɛda nsuwa ho a wura ne dabodabo bi wɔ so. Ɛho nhia sɛ ɛyɛ fɛ ansa na aboa.

Eyinom mu biara nhwehwɛ pii fi wo hɔ, a ɛno ankasa nti na ɛyɛ adwuma. Ɛho nhia sɛ wo nipadua yɛ den. Wunhia mfiri. Ɛsɛ sɛ wopue kɔ abɔnten na wode wʼanan baako si baako anim simakraa.

Asɛm a ɛyɛ brɛoo

Akɔneaba a ɛkɔ turo mu ye ma obiara bɛyɛ, na ɛne wʼankasa wo ho hwɛ a aka no hyia yiye. Nanso ɛnyɛ ayaresa ma awerɛhow anaa ɛhu yare, na wɔanyɛ no saa nso. Sɛ wo bo a abɔ fam anaa wo dadwen yɛ duru, ɛtena hɔ nna pii, anaa ɛma asetra a ɛyɛ daa yɛ den a, mesrɛ wo, frɛ ɔduruyɛfo anaa ɔdwenebɔdaeni. Bere a wode wɔ abɔnten betumi atena saa ɔhwɛ no nkyɛn na ɛma mmere a ɛyɛ den no yɛ nea wobetumi atena ase kakra. Ɛnsɛ sɛ ɛsoa adesoa no nyinaa nko ara. Sɛ wowɔ apɔwmuden tebea a ɛka wo nantew a, ka kyerɛ wo duruyɛfo nea ɛfata wo, na afei kɔhwehwɛ ahabammono bi na fa wʼankasa wo bere so.

Nea wɔnam so nya nsɛm yi

Ansa na wobɛkɔ, kasɛm tiawa bi fa ɔhwɛ ho

KEEP CALM de adesua nnwinnadeɛ a wode boa wo ho a wontua hwee ma. Eyi nyɛ ayaresa afotuo, yare ho nhwehwɛmu, anaa adwene ho ayaresa, na ɛnnsi ɔbenfoɔ hwɛ ananmu. Sɛ biribi wɔ ha a ɛkyerɛ sɛ ɛboro daa nhyɛso so a, sɛ wobɛfrɛ ɔbenfoɔ no yɛ anammɔntuo a emu yɛ den na nyansa wɔ mu.

If you are in crisis or thinking about harming yourself, you are not alone. In the US, call or text 988 (Suicide & Crisis Lifeline, 24/7), text HOME to 741741 (Crisis Text Line), or call 911 in an emergency.