Afotusɛm ntiantia
- Yi agorɔ a wobɛdi ama anigye, ɛnyɛ ɔhyɛ nti.
- Fa adamfo ka ho na ayɛ nhyehyɛe.
- Hyehyɛ agorɔ anaa adesua a ɛkɔ so nnawɔtwe biara.
Dwene wo bere a na woadi mfeɛ awotwe ho. Na wonhyehyɛ ahodapɛ. Wotuu mmirika efisɛ na obi taa wo, woforoo dua efisɛ na dua no wɔ hɔ, wotenaa abɔnten kɔsii sɛ abɔnten so akanea sɔ efisɛ sɛ wubegyae no anka mmaa w’adwene mu da. Na ahodapɛ nyɛ adwuma. Na ɛyɛ deɛ wɔde yɛ da koro pɛ.
Afei yenyini, na ahodapɛ tew kɔ adesoa baako mu. Biribi a wode bɛdi akontaa, woayɛ no papa, woadi ho fɔ. Borɔfo kasa mu no, asɛm *workout* no mpo wɔ adwuma (work) wɔ mu. Ɛnyɛ nwonwa sɛ yɛn mu pii ntumi nkura mu denneennen. Yɛdanee nneɛma a ɛyɛ tete koraa a onipadua yɛ no mu baako kɔɔ ofie adwuma mu.
Sɛ na ɛnsɛ sɛ wo yɛ saa a, ɛbɛyɛ dɛn?
Agorɔ ka ho. Ɛka ho ankasa.
Wo koma nnim nsonsonoeɛ a ɛda mmirikatu afiri ne agorɔ a wode di so taataa ntam. Ɛnim sɛ woreyɛ adwuma. Bɔɔlo a wode bɔ den, dɔnhwere baako wɔ asuguare mu, sakre a woforo kɔ baabi a wonhwɛ, asaeyɛ baabi a wuntumi nfiri: eyinom ma wo koma tu ntɛm, kyekye ahoɔden, na hye ahoɔden te sɛ ahoɔden dan no ara. Mpɛn pii ɛboro saa, efisɛ wo werɛ fi sɛ wobɛhwɛ dɔn no.
Mmara a ɛfa honam ho dwumadie ho ma mpanyimfo no kamfo kyerɛ bɛyɛ simma 150 a wode yɛ adwuma a emu yɛ mmerɛw wɔ nnawɔtwe biara mu, na ɛnka sɛ ɛsɛ sɛ ɛyɛ awerɛhow. Anigyedeɛ, agodie, ne agorɔ a ɛkanyan honam nyinaa ka saa nkabomu no ho. Asuguare, bepɔw foro, bɔɔlo a wo ne wo mma bɔ, agorɔ a wɔayɛ no ntɛm, mpo anwummere agorɔ a ahoɔden wɔ mu. Sɛ ɛma wo koma tu na ɛma wo onipadua kɔ so a, wo onipadua de sie no kwan korɔ no ara so.
Mfaso bi a ɛyɛ dinn hyɛ eyi mu. CDC kyerɛ sɛ mfaso ankasa a ɛwɔ sɛ wokɔ so kɔ ahoɔden mu no baako ne hokwan a wonya yɛ nneɛma a wopɛ ankasa na wode bere ne nnipa di. Dwumadie a wo ani da so no ne deɛ wobɛsan akɔ mu. Na sɛ wosan kɔ, nnawɔtwe biara akyi nnawɔtwe biara akyi, ɛno ne botaeɛ no nyinaa. Nhyehyɛe a ɛyɛ pɛ a wugyaa mu wɔ Ɔbɛnem mu no yɛ wo ade kakra sen badminton agorɔ a ɛho mma yiye a woda so bedi wɔ Ahinime mu.
Deɛ agorɔ yɛ ma w’adwene
Ɛha na agorɔ nya ne baabi wɔ adwene akwahosan wensiti so. Ɔkanyan biara yɛ deɛ ɛma akoma sɔ a yɛwɔ a yegye di kɛse no mu baako. CDC bɔ amaneɛ sɛ dwumadie a emu yɛ mmerɛw kɔ den baako betumi atew dadwene atenka so saa da no ara, ama w’adwene anya nam, na aboa wo ma woda yiye saa anadwo no. Bere mu no, sɛ wokɔ so wɔ ahoɔden mu a, ɛtew ɔhaw a abasamutu bɛba so na ɛboa bɔ amene ho ban bere a worenyini.
Agorɔ de biribi foforo gu ne nyinaa so. Ɛyɛ deɛ ɛfa w’adwene. Bere a w’ani si bɔɔlo no so, agorɔ no abɔ so, deɛ ɛdi hɔ no so a, w’adwene fa a ɛhaw no awieeɛ no yɛ dinn. Saa ahomeegyeɛ a ɛfiri adwennwene no yɛ aduro a ɛyɛ ne ho. Na agorɔ pii yɛ deɛ ɛfa nkitahodie ho, deɛ ɛho hia sen sɛdeɛ yɛgye toɔ mu. Aman nyinaa nhwehwɛmu a American Psychiatric Association yɛeɛ no huu sɛ mpanyimfo a wodi agodie mu ɔha biara mu 83 ka sɛ ɛboa wɔn adwene akwahosan, a wɔbɔ sɛ wɔyɛ kuw bi mu baako din sɛ nnyinasoɔ atitiriw no mu baako.
Wonya ahoɔden ne nkitahodie wɔ dɔnhwere koro no ara mu. Nneɛma kakra na ɛma wo ne nyinaa.
Wo agorɔ no kwan a wobɛhwehwɛ
Ɛnyɛ obiara na ɔpɛ sɛ ɔkɔhyɛ kuw mu, na ɛnsɛ sɛ woyɛ saa. Agorɔ yɛ biribiara a ɛma wo werɛ firi bere bere a worekɔ so. Botaeɛ no ne sɛ wobɛhwehwɛ wo deɛ, ɛnyɛ sɛ wobɛfɛm obi foforo deɛ.
Akwankyerɛ kakra a wobɛtumi anantew mu:
- Biribiara a bɔɔlo wɔ mu. Bɔɔlo, asaawa bɔɔlo, tɛnis, ping-pong, kyer-no-mi agorɔ a wɔayɛ no ntɛm. Agorɔ no twe mmɔden no firi wo mu a ɛmmisa.
- Nsu. Asuguare, nsu mu honam yɛ, anaasɛ wode wo ho di agorɔ wɔ asuguarebea. Ɛyɛ mmerɛw ma nnompe ahyiae, ɛyɛ den sɛ wode awerɛhow bɛyɛ.
- Asaw. Adesua, dan mu, ayeforɔhyia. Nneɛma kakra na ɛma wo koma tu bere a ɛma woserew wɔ bere koro mu.
- Abɔntenyɛ. Bepɔw foro, akorow hare, sakre foro, abotan foro. Abɔdeɛ de ne ankasa asomdwoe nkaeɛ ka ahoɔden no ho.
- Biribiara a mmofra anaa ɔkraman wɔ mu. Wɔyɛ agorɔ mfidie a wɔmmbrɛ da. Ma wɔnkyerɛ ahoɔhare no na wobɛbrɛ ansa na wahu.
- Kuw agorɔ. Frisbee, fɛre-bɔɔlo, anigye kuw. Nkitahodie twesoɔ no yi wo firi ɔpono no ano wɔ nna a ahokeka nko ara ntumi nyɛ.
Hwɛ deɛ ɛyɛ anigye ankasa, ɛnyɛ deɛ ɛyɛ deɛ ɛyɛ nwonwa. Anigye no ne botaeɛ ne nyansahyehyɛe bom bere koro mu.
Sɛnea wobɛsan de agorɔ aba ɔpanyin abrabɔ mu
Ɛyɛ deɛ ɛyɛ aniwu kakra wɔ mfiase. Agorɔ betumi ayɛ sɛ biribi a woanyini anaa woadi adwuma dodow ama. Wonte saa. Sɛnea wode bɛsan akɔ mu brɛoo nie.
- Fi deɛ na wopɛ pɛn no ase. Na agodie bi, agorɔ bi, asaw bi a na ɛma w’ani gye wɔ ho? Fi hɔ. Onipadua kae, na ogyatannaa no san ba ntɛm sen sɛdeɛ wususu.
- Brɛ deɛ wohwehwɛ ase koraa. Wonsɔ wo ho nhwɛ ma biribiara. Sɛ woyɛ no bɔne yɛ ɔkwan pa pa a wode di agorɔ. Mmiɛnyɛ fi ba a wuba, na ba a wuba fi sɛ wonsuro.
- Fa obi ka wo ho. Ahoɔden a wo ne adamfo anaa w’abusua reyɛ no gyae sɛ ɛyɛ adesoa na ɛbɛyɛ nhyehyɛe a anka wobɛkyiri sɛ wobɛtwa mu. Bɔ a wode hyɛ obi foforo no soa wo wɔ nna a ɛyɛ mmerɛw mu.
- Fa to agendaa no so sɛnea ɛho hia. Memeneda agorɔ a ɛkɔ so anaa Benada asaw adesua bɛyɛ deɛ woyɛ, ɛnyɛ deɛ wobɛhwehwɛ bere ayɛ. Anibere di nkonim wɔ ahokeka so bere biara.
- Ma ɛnso. Ɛnsɛ sɛ wokyerɛw, wode kyerɛkyerɛ, anaasɛ wodu dodow bi so. Sɛ wokɔɔ so na w’ani gyee a, ayɛ adwuma. Saa kwan no na ɛma nnipa san ba mfeɛ pii.
Asɛm a ɛyɛ mmerɛw ne nokware
Agorɔ yɛ ahoɔden, na ahoɔden hwehwɛ biribi firi wo onipadua. Sɛ woadwo dinn bere tenten, anaasɛ wowɔ koma yare, nnompe ahyiae haw, woafa nyinsɛn, anaa biribiara a ɛma woto wo bo ase a, kɔ wo dɔkota nkyɛn ansa na woato wo ho akɔ agorɔ a emu yɛ den mu. Yɛ wo ho hyew kakra. Wura ahoɔden no mu brɛoo sen sɛ woyɛ ne nyinaa da a edi kan. Yi kwan a ɛfata onipadua a wowɔ no seesei, na sesa no kwan biara so. Akyɛde biara nni hɔ ma sɛ wode wo ho hyɛ yaw a ɛreka kyerɛ wo sɛ gyae no mu.
Na sɛ ahoɔden biara yɛ deɛ ɛyɛ den sɛ wobɛyɛ seesei, sɛ adesoa a wode soa no boro ɔbrɛ kɛkɛ so a, ɛno fata sɛ wo ne ɔbenfo bɛkasa ho. Agorɔ nyɛ ade nyinaa aduro, na ɛnyɛ saa na wɔhyehyɛɛ ɛ da.
Nanso yɛn mu pii deɛ, ɔhaw no ankasa nyɛɛ da sɛ yekyi ahoɔdenyɛ. Ɛyɛ sɛ yɛn werɛ firii sɛ ɛbɛtumi ayɛ dɛ. Abofra a wadi mfeɛ awotwe a otuu mmirika maa n’anigye no da so wɔ mu. Ma no bɔɔlo, asuguarebea, asaw dan, sare a ɛda hɔ. Hwɛ deɛ ɛbɛsi.
Mfiri
- CDC, Benefits of Physical Activity
- CDC, Health Benefits of Physical Activity for Adults
- American Psychiatric Association, Americans, Psychiatrists Agree: Sports Can Be Good for Mental Health