Afotusɛm ntiantia
- Never let two empty days sit in a row.
- On a recovery day, do the tiny version.
- Skip the guilt and just go again tomorrow.
Wohyɛɛ wo ho bɔ sɛ wobɛnante anɔpa biara. Afei anadwo a ɛyɛ den, nhyiamu a ɛyɛ ntɛm, abɔfra a ɔyare, na mpofirim na ayɛ awia ne fa na woannante nante no. Sɛ wode toto biribiara ho a, ɛnyɛ hwee. Ɔhaw no ne deɛ wo amene ka kyerɛ wo nso no: aane, masɛe no afei. Na "masɛe no" adwene no wɔ kwan a ɛfa so dane nante baako a woto too hɔ no ma ɛyɛ dapɛn, na afei ɛyɛ adwene no nyinaa a wode sie komm.
Nnafua-mmienu mmara no yɛ banbɔ ketewaa bi a ɛtia saa ara pɛɛ. Ɛkɔ sei: nto bi nto hɔ mprenu a edi so. Wobɛto bi ato hɔ pɛnkoro, ɛyɛ, asetena yɛ saa. Mma adekyeeɛ no nso nnyɛ deɛ woto too hɔ. Tokuro baako yɛ deɛ ɛsono. Ntokuro mmienu hyɛ aseɛ te sɛ ɔkwan foforɔ a ɛyɛ amanneɛ.
Adɛn nti na da koro ho nhia ankasa
Nyansahu ketewaa bi a ɛkyekyere werɛ wɔ yei ase. Nhwehwɛmu bi a ɛfiri University College London dii nkurɔfoɔ a wɔreyɛ daa daa su akyi na ɛhunuu sɛ ɛfaa bɛyɛ nnafua 66 wɔ ati mu ansa na su bi ayɛ deɛ ɛyɛ ankasa, a ɛsesa kɛse firi onipa baako kɔ ɔfoforɔ so. Deɛ ɛho hia saa ara nso, nhwehwɛmufoɔ no hunuu sɛ kasahyɛ no si nkakrankakra, ahyɛsoɔ wɔ ahyɛsoɔ akyi. Ɛnyɛ ahomaeɛ a ɛyɛ mmrɛ a ɛbubu bere a wobubu mu no ara pɛ. Nkɔsoɔ a woato hɔ dada no nyera ɛnam da koro a ɛyɛ den nti.
Yei ho hia ɛfiri sɛ yɛn mu pii fa su sɛ krataa nkyenkyema ahoma, baabi a sumɔ baako sɛe ne nyinaa. Wɔte sɛ ɔkwan a wonante so wɔ ɛserɛ mu. Da koro woannante so a, ɔkwan no da so wɔ hɔ ɔkyena. Gyae so nante adapɛn pii a, ɛserɛ no nyini nkakrankakra san. Adesua no nyɛ sɛ wobɛyɛ pɛpɛɛpɛ. Ɛyɛ sɛ wobɛkɔ so asan aba ansa na ɔkwan no ayera.
Afidie a wɔayɛ mmara no sɛ ɛbɛkwati no
Nimdefoɔ a wɔsua adwene ho wɔ din pɔtee a wɔde frɛ ɔhwene a ɛdi mfomsoɔ akyi no. Ɛyɛ ne-nyinaa-anaa-hwee afidie no, na ɛte sɛɛ: mato bi ato hɔ ɛnnɛ dada, enti dapɛn no asɛe, mɛfiri ase foforɔ Dwoada. Saa nyansa no yɛ deɛ ɛfata wɔ saa bere no mu na ɛsɛe komm, ɛfiri sɛ Dwoada no kɔ so mma.
Mayo Clinic afotuo a ɛfa sɛdeɛ wɔbɛma su atim ho no si adwene korɔ no ara so firi afa foforɔ so. Wɔkyerɛ sɛ botaeɛ a ɛyɛ den, pɛpɛɛpɛ-anaa-hwee no, ne deɛ nkurɔfoɔ gyae, na nkabom ne deɛ ɛma su tena ase. Sɛ woyɛ deɛ wobɛtumi, mpo bere a ɛnyɛ deɛ wohyehyɛ daeɛ no, ɛda so kan sɛ gyinaeɛ a ɛkɔ so. Tu a wotu, wɔka kyerɛ, yɛ biribi a ɛkame a obiara hyia bi bere bi. Nimdeɛ no nyɛ sɛ wobɛkwati ntua. Ɛyɛ sɛ wobɛsan agye wo ho ntɛm afiri mu.
Nnafua-mmienu mmara no ma saa gyebɔ no nsɛnkyerɛnneɛ pefee. Ɛnsɛ sɛ wone wo ho di nkɔmmɔ anaa wotwɛn anigyeɛ foforɔ. Akwankyerɛ no yɛ tiawa: nnora mato bi ato hɔ, enti ɛnnɛ mɛba, mpo sɛ ɛyɛ ne suban ketewaa koraa a.
Sɛdeɛ wode bɛdi dwuma a wonnwen ho dodo
Akwan kakra a wode bɛyɛ adwuma:
- Kyerɛ wo nsusuiɛ ketewaa koraa a wobɛgye atom. Sɛ wontumi nnante a, simma-mmienu nsusuiɛ bɛn na ɛda so ka ho? Ɔkwan baako twa afie no ho hyia. Akukubene enum. Krataa baako. Deɛ wode si ase wɔ asanagyeɛ da no ɛsɛ sɛ ɛba fam koraa kɔsi sɛ ɛbɛyɛ aniwu, ɛfiri sɛ sɛ woba kɛkɛ no ne deɛ ɛho hia nyinaa.
- Di akyi mmrɛ. Nsɛnkyerɛnneɛ tiawa wɔ kalenda so anaa krataa wɔ wo fon so dɔɔso. Wonni nsɛnkyerɛnneɛ a ɛyɛ pɛpɛɛpɛ a ɛto nteneten akyi. Wopɛ sɛ wohwɛ hunu sɛ ntokuro mmienu a hwee nni mu nntena wɔn ho ho da.
- Hyehyɛ asaneba no ansa na wohia. Si gyinaeɛ seesei deɛ ɔkyena bɛyɛ wɔ da a woto too hɔ akyi. Sɛ wonim deɛ wobɛyɛ kane a, ɛkyerɛ sɛ ɛho nhia sɛ wofrɛ ahooden wɔ bere a ɛyɛ den mu.
- Yi afɔbuo no. Nhwehwɛmu a ɛfa suban nsesaeɛ ho kɔ so hunu sɛ nkurɔfoɔ a wɔma wɔn ho kwan sɛ wɔto bi ato hɔ ɛtɔ da no, wɔde su no tena hɔ kyɛn wɔn a wɔpɛ sɛ biribiara yɛ pɛpɛɛpɛ no. Nkuranhyɛ a ɛfiri nkuranhyɛ mu kyɛ kyɛn nkuranhyɛ a ɛfiri aniwuo mu. Wone wo ho nkasa sɛdeɛ wo ne adamfo a wato bi ato hɔ bɛkasa. Anka wobɛka akyerɛ no sɛ ɛyɛ yie na ɔnsan nyɛ ɔkyena. Saa ara na ɛfa wo nso ho.
Bere a otoeɛ no kɔ so boaboa ano
Sɛ wohunu sɛ woreto bi ato hɔ kyɛn deɛ woretumi ayɛ, anaa sɛ adefirie biribiara koraa yɛ den a ɛyɛ den dodo adapɛn pii a, ɛno yɛ biribi a ɛsɛ sɛ wode wo ani si so. Ɛtɔ da bi a su a ɛrentim no nyɛ ahosohwɛ ho ɔhaw. Ahoɔden a ɛyɛ kakra, suban a ɛkɔ fam, anaa adwene a ɛkyerɛ sɛ wontumi nyɛ nneɛma a na anka wotaa yɛ no, ebia ɛyɛ nsɛnkyerɛnneɛ sɛ biribi a ɛyɛ den kyɛn saa, te sɛ adwenemuhaw, hia ɔhwɛ. Ɔyaresafoɔ anaa adwennimfoɔ bɛtumi aboa wo ahunu deɛ ɛrekɔ so, na sɛ woti saa mmoa no a, ɛno nso yɛ ɔkwan bi a wonam so ba.
Nanso wɔ daa nyinaa otoeɛ ho deɛ, nnafua-mmienu mmara no yɛ biribi a ɛyɛ brɛoo, na ɛtim a wobɛtumi aso mu. Wobɛto nna bi ato hɔ. Obiara yɛ saa. Da koro pɛ a ɛho hia ankasa ne deɛ ɛdi akyire pɛɛ.
Nsɛm a ɛfiri
- University College London, How Long Does It Take to Form a Habit?
- Mayo Clinic Press, What Makes a Habit Stick?
- CDC, 3 Steps to Building a Healthy Habit