Skip to main content
Woahyɛ ahohia mu anaa woredwene sɛ wobɛpira wo ho? Ɛnyɛ wo nko ara. Hwehwɛ mmoa ahomaa →

MMOA A WONYA · AYARESA

Sɛnea Wobɛhwehwɛ Ayaresafo anaa Afotufo

Gyinae a wubesi sɛ wo ne obi bɛkasa no na ɛyɛ ɔfa a ɛyɛ den. Ɛnsɛ sɛ ahwehwɛ no yɛ den. Sei na ɛyɛ asɛm tee a ɛfa baabi a wobɛhyɛ ase, hena na ɔyɛ dɛn, nea wobɛbisa, ne sɛnea wubehu sɛ woanya nea ɛfata.

Trees under cloudy sky during sunset

Photo by Dawid Zawiła on Unsplash

Afotusɛm ntiantia

  • Call your insurance for in-network names.
  • Ask about a sliding-scale fee.
  • Give a new therapist three sessions.

Ebia adamfo bi kaa biribi. Ebia wode adesoa bi ahyɛ wo so abosome pii na woabrɛ sɛ wo nko ara na wode soa. Ebia dɔkota bi kaa ho asɛm, anaa biribi sii a wuntumi nnyae ho adwene. Sɛnea woba ha biara no, woasi gyinae sɛ wobɛhwehwɛ ayaresafo. Saa gyinae no ne akokoduru fa no, na nea aka no yɛ nhyehyɛkwan kɛkɛ.

Yɛka saa efisɛ ahwehwɛ no ankasa betumi ada adi sɛ ɛno ankasa yɛ akwanside. Wobue nkrataa adidibea, wuhu din ahanu ne nkyerɛwde fasu wɔ emu biara akyi, na komm wuto tab no mu. Enti momma yɛnyɛ no brɛoo. Eyinom mu biara nhwehwɛ sɛ wonim ne nyinaa ansa.

Nea saa nkyerɛwde no nyinaa kyerɛ

Nkyerɛwde a edi ɔboafo bi din akyi no ka ne ntetee ne nea wɔama no kwan sɛ ɔnyɛ kɛkɛ kyerɛ wo. Ɛho nhia sɛ wokae no. Sɛnea ɛte kakra:

  • Adwenemyaresafo (psychiatrist) yɛ aduruyɛ dɔkota (MD anaa DO) a ɔde ne ho ahyɛ adwene ho akwahosan mu. Otumi kyerɛw aduru na ɔhwɛ so, na ebinom yɛ kasa ho ayaresa nso. Wubekohu obi sɛ aduru bɛyɛ ɔfa wɔ asɛm no mu a.
  • Adwenemnimdefo (psychologist) (a ɔtaa wɔ PhD anaa PsyD) yɛ obi a wɔatete no sɛ ɔnhu yare na ɔnyɛ ayaresa. Mmeae pii no, ɔnkyerɛw aduru.
  • Afotufo anaa ayaresafo a wɔama no tumi (wubehu LPC, LMFT, LCSW, ne nea ɛte saa) wɔ master's degree ne ayaresabea adesua nnɔnhwerew a wɔhwɛ so. Eyinom ne nnipa a yɛn mu dodow no frɛ "ayaresafo." Aware ne abusua ho ayaresafo de wɔn adwene si abusuabɔ so; ayaresabea asetena mu boafo taa ka wo ne mmoa a wonya wɔ asetena mu ne kasa ho ayaresa nso bom.

Wɔ daa ahokyere mu, dadwen, anigye a aba fam, awerɛhowdi, ahokyere a ɛnnyae, abusuabɔ mu ɔhaw, eyinom mu biara, saa onimdefo yi mu biara betumi aboa. Tumi krataa no ho nhia sen nea ɛfata no, gye baako: sɛ wususuw sɛ ebia wuhia aduru a, wopɛ adwenemyaresafo anaa adurukyerɛwfo wɔ mu, na ɛyɛ ade a ɛtaa ba sɛ wuhu onipa baako ma aduru na ɔfoforo ma kasa ho ayaresa.

Baabi a wobɛhyɛ ase ahwehwɛ ankasa

Ɛpono baako pɛ nni hɔ a wɔfa mu, na ɛno fa nti na ɛyɛ basaa. Yi nea ɛyɛ mmerɛw ma wo nnɛ wɔ eyinom mu na fi hɔ hyɛ ase.

  1. Wo nsiakyibɔ. Sɛ wowɔ nsiakyibɔ a, frɛ nɔma a ɛwɔ wo kaad so anaa ka wo ho hyɛ ɔmanfo intanɛt so na bisa adwenemu akwahosan ho boafo a wɔwɔ network no mu. Eyi ne anammɔn a ɛsɛe wo sika kakra akyiri yi, enti ɛfata sɛ woyɛ no ntɛm mpo sɛ ɛnyɛ anigyede koraa.
  2. Wo dɔkota a ɔhwɛ wo so daa. Dɔkota a ɔhwɛ wo so daa betumi ayɛ adwenemu akwahosan nhwehwɛmu kakra na wama wo krataa a wode bɛkɔ obi a ogye no di nkyɛn. Sɛ telefon a wobɛfa akyerɛ ɔhɔho yɛ wo den dodo a, eyi yɛ ɔkwan a ɛyɛ brɛbrɛ a wofa mu kɔ mu.
  3. Aman nyinaa ahwehwɛde. National Institute of Mental Health kyerɛ nnipa adwinnade a wonnye sika a ɛyɛ ɔmanfo dea, a SAMHSA aman nyinaa mmoa telefon ne ne ayaresa ahwehwɛde, a etumi yi akwan a ɛbɛn wo adi ɛmfa ho sɛnea wo nsiakyibɔ te, ka ho.
  4. Wʼadwumayɛbea anaa wo sukuu. Adwumawura pii ma Adwumayɛfo Mmoa Nhyehyɛe (EAP) a ɛwɔ nkɔmmɔdi kakraa bi a wonnye sika a ɛyɛ kokoam. Nkɔlej taa wɔ afotuobea ma asuafo. Mmienu nyinaa yɛ nea wobu wɔn ani gu so na taa wonnye sika.
  5. Sukuukɛse ayaresabea. Adwenemnimdeɛ ne adwenemyaresa adesua nhyehyɛe taa ma ayaresabea a ɛyɛ den a wɔhwɛ so a wɔn a wɔresua hwɛ nnipa. Ɔhwɛ no yɛ nokware na ka no taa yɛ kakraa bi wɔ nea wotua wɔ kokoam mu mu.

Sɛ ka ne ɔfasu a wokɔ so kɔhyia no a, ka denneennen bere a wofrɛ obiara. Bisa tee fa fee a ɛsesa wʼakatua so. Ayaresafo pii kora mmeae kakra a ɛte saa na wɔrenka ho hwee gye sɛ wobisa.

Frɛ a edi kan no nyɛ bɔhyɛ

Ayaresafo pii ma telefon so afotuo tiawa, a ɛtaa yɛ kwa, ansa na woahyɛ biribiara mu. Fa no sɛ nsɛmmisa a efi afanu. Worenyɛ wʼadwuma nkyerɛ wɔn. Worehwehwɛ ahu sɛ ɔfata wo anaa.

Nneɛma kakra a ɛfata sɛ wobisa wɔ saa frɛ no mu:

  • Wowɔ osuahu wɔ nea me ne no redi ho? (Bɔ ne din pefee, sɛ ɛyɛ ehu, hwere, anaa bere a ano yɛ den wɔ aware mu.)
  • Nkɔmmɔdi a ɛtaa yɛ no wo ne wo ho te dɛn?
  • Dɛn na wugye, wugye me nsiakyibɔ, na fee no nyɛ den anaa?
  • Bere bɛn na yebetumi ahyɛ ase, na mpɛn ahe na yebehyia?

Hu sɛnea wote nka bere a wɔrebua. Ɔdɔ anaa atirimɔden? Wɔate wo asɛm anaa wɔreyɛ no ntɛmpɛ? Wowɔ ho kwan sɛ wode wo ho to saa atemmu so.

Nea ɛfata sen tumi krataa

Ɔfa a ɛyɛ nnipa nwonwa ni. Nhwehwɛmu a ɛkɔ so mfe pii kɔ so si asɛm koro no ara so: nea ɛkyerɛ sɛ ayaresa bɛboa anaa ɛrenboa wɔ ne mu kɛse sen biara no nyɛ ayaresa su anaa degree a ɛsensɛn ɔfasu so. Ɛyɛ abusuabɔ a ɛwɔ wo ne onipa a ɔte wʼanim no ntam. American Psychological Association frɛ eyi therapeutic alliance (ayaresa mu nkabom), na ɛkyerɛ adwenemu ayaresa no ankasa sɛ adwumayɛ a wode bom yɛ a esi saa abɔnten no so. Ayaresa pa yɛ ade a moyɛ abom, ɛnyɛ ade a wɔyɛ ma wo.

Nea ɛkyerɛ wɔ adeyɛ mu: ayaresafo a ɔfata pɛpɛɛpɛ betumi ayɛ ayaresafo a ɔmfata wo, na ɛno nyɛ obiara mfomso. Sɛ nkɔmmɔdi kakra akyi no wonte nka sɛ wo ho banbɔ wɔ hɔ, sɛ wɔafa wo asɛm aniberesoɔ so a, ɛyɛ pɛ koraa sɛ wobɛhwehwɛ ɔfoforo. Wowɔ ho kwan sɛ wosesa. Ayaresafo pa bo remfuw; pii bɛboa wo ahu obi a ɔfata kɛse.

Nanso bɔ mmɔden ankasa di kan. Nkɔmmɔdi a edi kan no taa yɛ obiara duruduru. Sɛ woka wo kokoam nsɛm kyerɛ ɔhɔho a, ɛyɛ nea ɛyɛ duruduru fi mfiase. Nkɔmmɔdi abien anaa abiɛsa yɛ sɔhwɛ a ɛyɛ pɛ sen baako.

Sɛnea ayaresa ankasa te

Sɛnea worenkɔ mu a wonnim biribiara: nkɔmmɔdi baako taa di simma 45 kosi 50. Mfiase no, ayaresafo bisa nsɛmmisa ma wate wʼabakɔsɛm ne nea worehwɛ kwan ase. Mo nyinaa si botae bi. Efi hɔ no, ne su no gyina ɔkwan no so, nanso ayaresa pa dodow no ara fa nsɛm a wode dwen ho, nimdeɛ kakra a wosua, na ɛtɔ da a wode di dwuma wɔ nkɔmmɔdi ntam ho.

Bere a ɛbɛkyɛ no sesa kɛse. Ebinom ba bere tiawa a wɔde dwen ɔhaw baako ho na wɔde wie wɔ abosome kakra mu. Afoforo tena hɔ kyɛ. Bere a ɛfata biara nni hɔ na akyɛde nni wie a wode ntɛm ho.

Bere a wugyae ahwehwɛ no na wode wo nsa kɔ mmoa so seesei ara

Ayaresafo a ɔfata a wobɛhwehwɛ no fata sɛ woyɛ no aniberesoɔ so, na aniberesoɔ gye bere kakra. Bere bi nni saa bere no.

Sɛ woresusuw sɛ wobɛpira wo ho, sɛ wote nka sɛ wuntumi mma wo ho ntena banbɔ mu, anaa sɛ biribiara afi emu yɛ duru akɔ baabi a wuntumi nnyina ano a, ɛnsɛ sɛ wotwɛn intake nkɔmmɔdi a aka adapɛn pii. Wubetumi afrɛ anaa woakyerɛw 988, Suicide and Crisis Lifeline, dɔnhwerew biara wɔ da biara, na woanya onipa ankasa a wɔatete no wɔ eyi pɛɛ ho. Ɛyɛ kwa na ɛyɛ kokoam. Chat akwan nso wɔ hɔ, sɛ kasa denneennen yɛ wo den dodo a.

Saa mmoa a wonya no prɛko pɛ ne ayaresa a ɛkɔ so daa no nyɛ nea wopaw mu biako. Ahohia ho telefon no betumi ama wo ho atɔ wo anadwo yi; ayaresafo yɛ adwuma a ɛyɛ brɛbrɛ na ɛtim wɔ adapɛn a edi akyi mu. Sɛ wode wo nsa kɔ nea ɛyɛ ntɛm no so bere a wuhia no a, ɛnyɛ sɛ woregyae nea ɛyɛ brɛbrɛ no.

Sɛ worehwehwɛ ayaresafo bere a woabrɛ dada no yɛ den ankasa, na nhyehyɛe no nyɛ no mmerɛw. Sɛ woyɛ anammɔn baako pɛ nnɛ, telefon baako, krataa baako, din baako a wokyerɛw to hɔ a, ɛyɛ nsɛm. Ɛnsɛ sɛ wuhu onipa a ɔfata pɛpɛɛpɛ no saa dapɛn yi. Ɛsɛ sɛ woma ɛpono no da hɔ kwan ara.

Nsɛm a wɔnyaa firii hɔ

Ansa na wobɛkɔ, kasɛm tiawa bi fa ɔhwɛ ho

KEEP CALM de adesua nnwinnadeɛ a wode boa wo ho a wontua hwee ma. Eyi nyɛ ayaresa afotuo, yare ho nhwehwɛmu, anaa adwene ho ayaresa, na ɛnnsi ɔbenfoɔ hwɛ ananmu. Sɛ biribi wɔ ha a ɛkyerɛ sɛ ɛboro daa nhyɛso so a, sɛ wobɛfrɛ ɔbenfoɔ no yɛ anammɔntuo a emu yɛ den na nyansa wɔ mu.

If you are in crisis or thinking about harming yourself, you are not alone. In the US, call or text 988 (Suicide & Crisis Lifeline, 24/7), text HOME to 741741 (Crisis Text Line), or call 911 in an emergency.