Afotusɛm ntiantia
- Kae sɛ telefon so nsɛm a wotwitwe no ma w'adwene yɛ adwuma sen sɛ ɛbɛma no ahome.
- Hyɛ ahomegyeɛ tiawa da te sɛ nhyiamu a wodi so.
- Fa simma mmienu a wonyɛ hwee koraa fi ase.
Asɛmmisa bi nie a ɛfata sɛ wodwene ho. Ɛberɛ bɛn na ɛtwa toɔ a wohomee ankasa, na ɛnyɛ sɛ wohwee ase kwa?
Yɛn mu pii, mmuaeɛ nokwafoɔ no yɛ den sɛ yɛbɛnya. Yɛwɔ ahomegyeɛ berɛ, sɛ yɛbɛka no saa a. Yɛtena akongua so twitwe telefon so nsɛm. Yɛhwɛ biribi ɛberɛ a yɛrebua nkra. Yɛda mpa so na yɛredwene ɔkyena ho mpɛn pii. Ɛno mu biara nyɛ ahomegyeɛ, ɛnyɛ ampa, na wo fa bi nim, ɛfiri sɛ wosɔre a woabrɛ sɛnea na wote ase no ara.
Nokorɛ a ɛnyɛ dɛ no ne sɛ ahomegyeɛ pa yɛ den sen sɛnea ɛteɛ. Adwene a abɛyɛ hyeɛ da mu nyinaa nnum kɛkɛ ɛfiri sɛ woagyae kannea. Ahomegyeɛ yɛ nimdeɛ. Wobɛtumi asua, na ɛyɛ mmerɛ berɛ a woyɛ pii, na yei yɛ asɛmpa ankasa sɛ woate nka pɛn sɛ wo werɛ afiri sɛnea wɔyɛ.
Deɛ Enti a W'adwene Hia sɛ Ɛdum Ɛberɛ Bi
W'adwene nyɛ afidie a ɛbɛtumi ayɛ adwuma pii afebɔɔ a ɛto ntwa. Ɛbɛtumi anom kɛkɛ kɔsi baabi a ɛbɛyɛ ma, na afei biribiara yɛ den, kɔ brɛoo, na ɛtete. Cleveland Clinic abenfoɔ kyerɛ nhwehwɛmu a ɛkyerɛ sɛ ahomegyeɛ ankasa ma w'atenka yɛ, ma w'ani kɔ adeɛ so yie, na ɛma wo dwumadie kɔ soro ankasa. Ahomegyeɛ nyɛ akatua a wonya firi adwuma no mu. Ɛyɛ sɛnea adwuma no kɔ so yɛ no fa bi.
Biribi pɔtee sie berɛ a wogyae mmɔdenbɔ. Ɛberɛ a w'adwene rekyinkyin no, w'adwene afaafa bi a ɛfa adebɔ, nkaeɛ, ne sɛnea wote papa ne bɔne ase no yɛ adwuma kɛseɛ. Sɛ wotwe wo ho firi ho a, ɛbɛtumi adi ɔhaw bi ho dwuma komm a mmɔdenbɔ so antumi anni ho dwuma. Woate saa nka pɛn. Mmuaeɛ a ɛba berɛ a woreguare, berɛ a wonam, wɔ simma fa a ɛdi nna anim. Ɛno ne w'adwene a wama no ahome a ɛreyɛ adwuma a w'adwene a na ɛyɛ adwuma antumi anyɛ.
Sɛ wobu yei ani berɛ tenten a, ɛka no dɔɔso. Ɔhaw a ɛkyɛre a ahomegyeɛ nni mu no ne deɛ ɛde ɔbrɛ a aboro so ba, deɛ Cleveland Clinic kyerɛ mu sɛ nipadua, atenka, ne adwene mu ɔbrɛ a ɛba nkakrankakra, ɛdum wo mmɔdenbɔ na ɛsɛe sɛnea wohunu wo ho ne obiara a atwa wo ho ahyia. Ɛmma da koro. Ɛboaboa ano, komm, wɔ ahomegyeɛ a woatwe ne nyinaa mu.
Telefon So Nsɛm Twitwe Nyɛ Ahomegyeɛ
Yei ne fa a yɛn mu dodoɔ no ara yɛ no mfomsoɔ, enti ɛfata sɛ yɛka no pefee. Nneɛma a yɛkɔfa de “gye yɛn ahome” no taa nyɛ ahomegyeɛ koraa. Sɛ wobɛhwɛ agorɔ bi, atwitwe wo telefon so nsɛm, akenkan kaseɛbɔ, mpo akenkan nwoma, yeinom nyinaa hwehwɛ sɛ w'adwene kɔ so yɛ nsɛm ho adwuma. Ɛhyɛ wo ma. Ɛnsan mma wo ahoɔden.
Ahomegyeɛ berɛ ankasa mmisa w'adwene hɔ hwee kakraa. Cleveland Clinic adwene ho abenfoɔ kyerɛ mu sɛ ahofadie a wode tena hɔ hwɛ kwa, anaa woyɛ biribi a adwene nni mu, te sɛ dan mu hohoro anaa nwira tutu, ma wo nsusuiɛ tumi kyinkyin. Saa atenka a woreyɛ hwee no, deɛ wɔatete yɛn sɛ yɛmfa no sɛ berɛ a asɛe no, ɛno pɛpɛɛpɛ ne tebea a w'adwene hia na anya ahoɔden. Yɛabɛyɛ akokwaw wɔ ɛtokuro biara a yɛbɛhyɛ ma mu araa ma ɛtokuro a ɛda mu no ankasa abɛyɛ deɛ ɛnyɛ dɛ. Sɛ wobɛsan asua sɛ wobɛgyina ano no yɛ nimdeɛ no fa.
Ahomegyeɛ Wɔ Ahodoɔ Bebree
Mfomsoɔ bi a ɛfata sɛ yɛbɔ ne din: sɛ wobɛfa no sɛ nna kata ne nyinaa so. Nna ho hia, nanso wobɛtumi ada nnɔnhwerew nwɔtwe na woate nka sɛ hwee nni wo mu ara, ɛfiri sɛ na woabrɛ ɔkwan a nna nko ara nnuru ho so. Ahomegyeɛ nyɛ ade baako. Ɛboa sɛ wobɛdwene deɛ ɛteɛ a ɛho na wohia ampa ho.
- Nipadua Ahomegyeɛ. Yei ka deɛ ɛyɛ dinn (nna, nkotɔ tiawa, deɛ wobɛda hɔ) ne deɛ ɛkeka wo ho (nkekaho brɛoo, nantew a ɛnyɛ den, kanea brɛoo a ɛgo wo mu sen sɛ ɛbɛha wo) ho.
- Adwene Ahomegyeɛ. Ahomegyeɛ tiawa wɔ da no mu, sɛ ɛyɛ simma enum anaa edu wɔ nnwuma ntam mpo, ma adwene a wayɛ adwuma dodo no nnyae emu kuraeɛ.
- Nteɛ Ahomegyeɛ. Ahomegyeɛ ankasa firi mfoni-mu-adeɛ, dede, ne nkra a ɛba ho. W'ani a wobɛkata. Dinn. Yei ho hia sen sɛnea nnipa susu wɔ wiase a ɛyɛ dede na ɛhyerɛn yi mu.
- Atenka ne Mpɔtam Ahomegyeɛ. Berɛ a ɛnhia sɛ woyɛ biribi kyerɛ, hwɛ, anaa wo ho “da hɔ” ma obiara, a berɛ a wo ne nnipa a wɔyi wo ahoɔden ntam kwan ka ho.
- Adebɔ Ahomegyeɛ. Sɛ woma w'adwene mu adebɔ san yɛ ma denam ahoɔfɛ, abɔdeɛ, anaa nsaanodwuma a wode gye a nhyɛso biara nni sɔ sɛ wobɛyɛ biribi so.
Sɛ ahomegyeɛ nyɛ adwuma a, mpɛn pii worema ade a ɛnsɛ home. Nkotɔ tiawa rensiesie ɔbrɛ a ɛfiri da a wode w'atenka kuraa obiara mu. Dinn rensiesie nan a ankeka ne ho. Fa ahomegyeɛ no toto deɛ ama woabrɛ no ho.
Sɛnea Wobɛyɛ Ho Nteteeɛ
Esiane sɛ ahomegyeɛ yɛ nimdeɛ nti, wonya ho nimdeɛ denam sɛ wobɛyɛ no boapa, kakraa berɛ biara. Akwan kakra a wobɛfa so afiti aseɛ:
- Fa Hyɛ Dabogya So. Yei te sɛ ayaresabea adeɛ, na ɛyɛ adwuma. Ahomegyeɛ a wonhyɛɛ da no, biribiara memene no. Yi simma dunum mpo si hɔ na fa no sɛ nhyiamu a wodi so.
- Fi Ase Ketewaa Koraa. Simma mmienu a wode hwɛ mfɛnsere akyi wɔ nhyiamu ntam no ka ho. Woreyɛ dinn ho aboterɛ, ɛnyɛ akyɛdeɛ a woredi. Ketewaa a ɛba mpɛn pii sen kɛseɛ a ɛntaa mma.
- Ma Dadwene N'ankasa Berɛ. Deɛ ɛma ahomegyeɛ di nkoguo baako ne sɛ, berɛ a wogyae ara pɛ na dadwene bu fa wo so. Cleveland Clinic kyerɛ sɛ yi berɛ pɔtee to hɔ ma dadwene, sɛnea ɛbɛgyae dinn no fa. Sɛ dadwene adwene ba berɛ a woregye w'ahome a, wobɛtumi aka akyerɛ no sɛ woayi berɛ ato hɔ ama no dada.
- Brɛ Nteɛ No Ase Kakra. Dum nkanea no kakra. Ma telefon no nyɛ dinn. Kata w'ani simma aduosia. Sɛ wobɛbrɛ nea ɛba mu no ase no taa yɛ ntɛm sen sɛ wobɛbɔ mmɔden sɛ wobɛtɔ adwene no yam tee.
- Ma Nkekaho Nyɛ Ahomegyeɛ, Ɛnyɛ Asotwe. Nantew brɛoo a ɛnyɛ den a botaeɛ biara nni mu no ka ahomegyeɛ a ɛkeka wo ho ho. Ɛtɔ wo nipadua mu ahotutuo yam sen sɛ ɛbɛkanyan no.
- Hwɛ Kwan sɛ Ɛbɛyɛ Nwanwa Kane No. Sɛ woyɛ hwee a, ɛnyɛ dɛ berɛ a wontaa nyɛ. Saa deɛ ɛnyɛ dɛ no yera berɛ a woyɛ ho nteteeɛ. Ɛnyɛ nsɛnkyerɛnne sɛ wonim ahomegyeɛ yie. Ɛyɛ mfiaseɛ a wobɛyɛ ho akokwaw.
Nkitahodie a Ɛdwo wɔ Wo ne Ahomegyeɛ Ntam
Akwan no ase no, biribi kɛseɛ da hɔ: kwan a wɔma. Yɛn mu pii kura gyidie komm bi sɛ ɛsɛ sɛ wonya ahomegyeɛ na woatumi anya, sɛ sɛ wogyae a na woayɛ akwadworɔ, sɛ yɛbɛgye yɛn ahome berɛ a yɛawie biribiara. Wɔnwie biribiara da. Sɛ ahomegyeɛ gyina awieeɛ so a, worennya ho kwan da.
Asetena a ɛdwo, a etim, a ɛkyɛre no, ɛnyɛ mmɔdenbɔ nko ara na wɔde kyekyere. Wɔde mmɔdenbɔ ne ahomegyeɛ nsesaeɛ, mia ne gyaeɛ, na ɛkyekyere. Ahomegyeɛ no nyɛ fa a ɛyɛ mmerɛ a wode woyɛ ne ho pɛ a wotwa firi mu berɛ a wowɔ adwuma. Ɛyɛ fa a ɛma wobɛtumi agyina mmɔdenbɔ no ano. Sɛ wobɛfa ahomegyeɛ sɛ biribi a wɔama wo kwan sɛ woyɛ, ɛnnɛ, a woannya ho kwan mpo, ebia ɛno ne nsakraeɛ a mfasoɔ wɔ so sen ne nyinaa.
Ɛberɛ a Ahomegyeɛ Nnɔɔso
Ɛtɔ da bi a, ɔbrɛ no kɔ akyiri sen deɛ nimdeɛ bɛtumi aduru. Sɛ woreda na woregye w'ahome nanso wote nka sɛ woabrɛ, wo ho nyɛ wo dɛ, anaa worentumi nnya biribiara mu anigyeɛ nnawɔtwe pii a, ɛfata sɛ wode kɔ ɔdɔkota nkyɛn. Ɔbrɛ a ɛkyɛre no bɛtumi anya nipadua nkabom, na ɛbɛtumi nso ayɛ adwenemuhaw nsɛnkyerɛnne, deɛ wɔtumi sa na ɛnyɛ biribi a wo nko ara wobɛfa mu. Ɔbrɛ a aboro so a nnawɔtwe awieeɛ ahomegyeɛ nsesa no, titiriw sɛ ɛrehyɛn sɛnea wote nka wo ho a, ɛfata mmoa ankasa, na adwene ho ayaresani bɛtumi aboa ampa. Sɛ wohia biribi a ɛboro ahomegyeɛ so a, ɛnyɛ ahomegyeɛ nkoguo. Ɛyɛ nsɛm, na ɛfata sɛ wotie.
Wɔama wo kwan sɛ wogyae. Fa simma mmienu a wonyɛ hwee fi ase, na ma ɛnso.
Nnyinasoɔ
- Cleveland Clinic, Why Downtime Is Essential for Brain Health
- Cleveland Clinic, Signs of Burnout: What It Is, How It Feels and How To Recover
- Harvard Health Publishing, The mental side of recovery