Skip to main content
Woahyɛ ahohia mu anaa woredwene sɛ wobɛpira wo ho? Ɛnyɛ wo nko ara. Hwehwɛ mmoa ahomaa →

Ahoɔden ne Ahomegyeɛ

Sua Sɛ Wobɛtie Wo Nipadua (na Woagye Adi Ampa)

Wo nipadua de nsɛnkyerɛnne mena wo da mu nyinaa, ɛfa ɔbrɛ, ɛkɔm, nteteeɛ, ne nsonsonoeɛ a ɛda yaw pa ne yaw ankasa ntam ho. Sɛ wosua sɛ wobɛkenkan wɔn a, ɛyɛ nimdeɛ a ɛyɛ dinn na mfaso wɔ so sen biara.

Depth of field photography of person in black wetsuit standing in front of shore

Photo by Austin Neill on Unsplash

Afotusɛm ntiantia

  • Pause a few times a day to scan your energy and tension.
  • Honest effort burns; sharp or joint pain means stop.
  • Treat poor sleep and low mood as signs to recover.

Wɔatete yɛn mu dodoɔ no ara sɛ yɛmmu nipadua so. Fa wo ho hyɛ ɔbrɛ mu, gyae awia aduane, bu wʼani gu akyi a ayɛ den so, bua email biako bio. Ɛbɛtumi ate sɛ ahosohyɛ. Mpɛn pii no ɛyɛ dede kɛkɛ ara, a ɛkata nsɛnkyerɛnne a na ɛpɛ sɛ ɛboa wo so.

Wo nipadua kɔ so kyerɛw amanneɛbɔ a ɛfa sɛnea ne ho te ho. Ɔbrɛ a ɛba awia nnɔnsia mu, wo abogyeɛ mu nteteeɛ ansa na woaboabɔ adwennwene din, wo nan a ayɛ owuo a ɛkyerɛ sɛ nnɛra apɔmuden adwuma hia da a wode bɛhome. Asɛm bi mpo wɔ hɔ ma adwene a ɛkenkan saa emu nsɛnkyerɛnne yi: interoception, wo tumi a wode te deɛ ɛrekɔ so wʼmu. Nkurɔfo bi te ahonim mu firi awoɔ mu. Yɛn mu dodoɔ no, ɛyɛ nimdeɛ, na sɛnea nimdeɛ biara teɛ no, sɛ wode wʼani si so a, ɛyɛ nam.

Adɛn nti na nsɛnkyerɛnne no fata sɛ wode wo ho to so

Nipadua no nyɛ basabasa. Ɔbrɛ yɛ ahomegyeɛ ho abisade. Ɛkɔm yɛ aduane ho abisade. Akoma a ɛrebɔ ntɛm ne koko a ahyɛ no yɛ kɔkɔbɔ nhyehyɛeɛ a ɛreyɛ nʼadwuma. Sɛ wokɔ so ka kyerɛ wo ho sɛ saa nkrasɛm yi nni hɔ a, nneɛma mmienu ba. Ɔhaw nketewa no nyini bɛyɛ akɛseɛ, na ɛkwan no ankasa nso yɛ gyegyeegye, kosi sɛ wonhu ankasa sɛ woabrɛ, ɛkɔm de wo, wʼadwene mu nteeɛ, anaa woaboaboa ano kɛkɛ.

Eyi ho hia paa ma kankyee. Nhwehwɛmufoɔ a wɔsua ɔbrɛ ho ahunu sɛ nnipa a wonim wɔn ankasa tebea mu yiye, ne deɛ ɛyɛ mmerɛ te sɛ sɛ wɔte wɔn ankasa akoma ho mpo, taa di wɔn mmɔdenbɔ ne ahomegyeɛ so nyansa mu. Kenkan wo nipadua yiye na woahyɛ den bere a apaawa wɔ tanka no mu na woahome bere a ɛnni hɔ. Kenkan no bɔne na woayɛ wo ho mmrɛ.

Nsɛnkyerɛnne pa, nsɛnkyerɛnne bɔne

Atie pa no fa bi ne sɛ wobɛhunu nkrasɛm a ɛkyerɛ "kɔ so" ne deɛ ɛkyerɛ "gyae." Kakra a ɛba mpɛn pii:

  • Mmɔdenbɔ a ɛfata ne yaw ankasa. Hyeɛ a ɛfiri tumadie den anaa yaw a ano nyɛ den da koro anaa mmienu akyi a wode hyɛɛ apɔmuden adwuma foforɔ ase no yɛ deɛ ɛsɛ sɛ ɛba. Yaw a ano yɛ nnam, a ɛba prɛko pɛ, anaa a ɛwowɔ no nyɛ. Saa ara nso na yaw a ɛwɔ pɔw mu, anaa yaw a ɛtena hɔ kyɛre dapɛn akyi nyɛ.
  • Wabrɛ ne wapa. Wobɛtumi ayɛ apɔmuden adwuma atwa ɔbrɛ ketewa ho ahyia. Nanso nna bɔne, suban a aba fam anaa a ɛyɛ abufuo ntɛm, akoma a ɛbɔ wɔ ahomegyeɛ mu a aforo, anuɔden a ayera, ne yare a ɛba mpɛn pii yɛ nsɛnkyerɛnne sɛ wo nipadua nnya ahome. Sɛ wopia no kyɛre dodo a, saa na adwumayɛ a ɛboro so ba.
  • Ɛkɔm ne ade foforo. Ɛkɔm ankasa nyini brɛoo na aduane biara yɛ dɛ. Ɛkɔm a ɛba prɛko pɛ a ɛyɛ pɔtee no, mpɛn pii ɛyɛ adwennwene, akɔneaba, anaa ɔbrɛ a ahyɛ ɛkɔm atade.
  • Adwennwene a wobɛtumi awoso afiri ne deɛ asɛn. Nteteeɛ a ɛgyae wo nantewa anaa anadwo a woadeda yiye akyi reyɛ deɛ ɛsɛ sɛ ɛyɛ. Nteteeɛ a ɛnnyae, a atena wo mmati, wo yam, ne wo nna mu adapɛn pii no rebisa deɛ ɛsen ɔkwan ntɛm.

Sɛnea wobɛyɛ no yiye ankasa

Wonsua eyi bio denam adwennwene a ɛyɛ den so. Wosua no bio denam wo ho mu nhwehwɛ so, brɛoo na mpɛn pii, kosi sɛ ɛbɛyɛ su.

  1. Gyae na hwɛ. Mpɛn kakra da mu, gyae na bisa: me ahoɔden te dɛn, ɛhe na mekura nteteeɛ, ɛkɔm de me ankasa anaa osukɔm de me? Sekan du dɔɔso. Worebue ɛkwan no bio kɛkɛ.
  2. Bɔ deɛ wohunu din. Sɛ wode atenka to nsɛm tee mu ("me ho ahye na mabrɛ," "me akyi ayɛ den firi anɔpa") ma ɛyɛ mmerɛ sɛ woyɛ ho biribi na ɛtwe ne ano ano kakra.
  3. Sɔ mmuae ketewa koraa no hwɛ. Wabrɛ? Ahomegyeɛ tiawa anaa ahomegyeɛ ankasa, ɛnyɛ kɔfe foforɔ. Wo ho ayɛ den? Simma mmienu a wode tene wo ho anaa nantewa brɛoo. Worekyekye ahotosoɔ bio sɛ, sɛ nipadua kasa a, wobɛbua.
  4. Yɛ no brɛoo bere bi. Aduane a ɛnni screen, nantewa a ɛnni asomuani, deda komm simma biako ansa na woadeda. Komm mu na nsɛnkyerɛnne a ɛyɛ subuu nya kwan tie.

Eyi nyɛ sɛ wobɛtie kankan biara anaa sɛ wobɛfa awia a wabrɛ biara sɛ ɔhaw kɛse. Ɛfa sɛ wobɛsan akɔ wo ho ne wo ho kasa mu, sɛnea nsɛnkyerɛnne a wonya no, ɛyɛ deɛ wobɛtumi akenkan.

Bere a wode mmoa foforo bɛba

Nsɛnkyerɛnne bi frɛ ɔbenfoɔ, ɛnyɛ wo ankasa wo ho nhwehwɛmu. Yaw a ano yɛ den, a ɛbaa prɛko pɛ, anaa a ɛmpɛ sɛ ɛkɔ no fata oduruyɛfo ani. Saa ara nso na ɔbrɛ a ahomegyeɛ ntumi nka da no, ɛfiri sɛ ɔbrɛ a ɛkɔ so no betumi anya ayaresabea nkyim a ɛfata sɛ wɔhwɛ. Na sɛ nsɛnkyerɛnne a ano yɛ den paa no yɛ atenka, adesoa a ɛnnyae, ahohoahoa a edi da no so, atenka sɛ biribiara dɔɔso dodo, ɛno fata sɛ wo ne oduruyɛfo anaa adwene ho oduruyɛfo bɛkasa ho. Wo nipadua tie no fa nimdeɛ a wobɛhunu bere a ɛreka akyerɛ wo sɛ fa wo nsa to mmoa so no ho ka ho.

Woasoa adwinnade pa a ɛyɛ nwonwa wo nkwa nna nyinaa. Ɛda so wɔ wʼmu, ɛda so rebɔ amanneɛ. Adwuma no ne sɛ wobɛsan ama ne nne aforo na woagye deɛ wote no adi.

Mfiri

Ansa na wobɛkɔ, kasɛm tiawa bi fa ɔhwɛ ho

KEEP CALM de adesua nnwinnadeɛ a wode boa wo ho a wontua hwee ma. Eyi nyɛ ayaresa afotuo, yare ho nhwehwɛmu, anaa adwene ho ayaresa, na ɛnnsi ɔbenfoɔ hwɛ ananmu. Sɛ biribi wɔ ha a ɛkyerɛ sɛ ɛboro daa nhyɛso so a, sɛ wobɛfrɛ ɔbenfoɔ no yɛ anammɔntuo a emu yɛ den na nyansa wɔ mu.

If you are in crisis or thinking about harming yourself, you are not alone. In the US, call or text 988 (Suicide & Crisis Lifeline, 24/7), text HOME to 741741 (Crisis Text Line), or call 911 in an emergency.