Skip to main content
Woahyɛ ahohia mu anaa woredwene sɛ wobɛpira wo ho? Ɛnyɛ wo nko ara. Hwehwɛ mmoa ahomaa →

AYƆNKOFA · AHYE

Nnipa-Asɔ: Adɛn nti na Woka Aane bere a Wopɛ sɛ Woka Daabi

Sɛ "aane, ɔhaw biara nni ho" fi w'ano ansa na woahwɛ sɛ ɛyɛ nokware ma wo a, wonyɛ mmerɛwfo na wonyɛ obi a wopia no kɛkɛ. Wusuaa nimdeɛ bi a bere bi ɛbɔɔ wo ho ban. Deɛ ɛhyɛ ase, ne sɛnea wobɛfi ase aka aane a ɛyɛ den, na ɛyɛ ayamye kɛse akyerɛ wo ho nie.

A man standing in front of a white wall

Photo by Artem Balashevsky on Unsplash

Afotusɛm ntiantia

  • Buy a beat before you answer.
  • Practice a small no on something easy.
  • Keep your no short and warm.

Mmerɛ ketewa bi wɔ hɔ a nnipa-asɔfoɔ pii nim no koma so. Obi bisa biribi. Wote daabi no sɛ ɛrema wo koko mu kɔ soro, pefee ne pintinn. Na afei wote sɛ woka aane ara, wɔ nne a ɛyɛ hann na ɛyɛ mmerɛw mu, te sɛ ɛnyɛ hwee.

Akyire yi wode bɔ no bio wɔ w'adwene mu. Wobisa wo ho deɛ enti a woantumi anka nokware kɛkɛ. Wohyɛ wo ho bɔ sɛ ɛto so a ɛbɛyɛ soronko. Afei ɛto so no ba, na aane no san fi w'ano ansa na woasɔ mu.

Sɛ ɛno yɛ deɛ wonim a, wowɔ dan a nnipa ahyɛ no ma paa mu. Nnipa-asɔ nyɛ suban mfomso anaa apɛdeɛ a ɛnni hɔ. Ɛyɛ su a wonyaa ho nimdeɛ, mpɛn pii bere tenten ansa na wonyaa asɛm biara wɔ asɛm no mu. Na sɛnea nneɛma pii a wonyaa ho nimdeɛ wɔ nhyɛsoɔ ase no, ɛyɛ deɛ wobetumi anyini afiri mu bere a wote deɛ ɛreyɛ ma wo ankasa ase a.

Deɛ nnipa-asɔ yɛ ankasa

Yɛn mu pii susu nnipa-asɔfoɔ sɛ obi a ne yam yɛ kɛkɛ. Ayamyefoɔ, obi a ɔgye nnipa, obi a ne ho yɛ dɛ. Ɛno yɛ anim. Wɔ ase no, deɛ ɛkanyan no taa yɛ ehu, ɛnyɛ ayamye, dadwene a ɛyɛ dinn sɛ sɛ wode di obi ani so a, biribi bɔne bedi akyi. Ɔdɔ a wɔayi afiri hɔ. Abufuo. Akwantenten. Sɛ wɔbɛhwɛ wo sɛ obi a ɔyɛ den, anaa pɛsɛmenkominya, anaa obi a ɔboro so.

Ayamye ankasa wɔ ahofadie su bi. Woma efisɛ wopɛ, na anka wubetumi aka daabi a wo banbɔ atenka nyinaa renhinhim. Nnipa-asɔ nte sɛ ahofadie. Ɛte sɛ ɔhyɛ. Woka aane efisɛ deɛ aka no te sɛ asiane, mpo bere a, krataa so no, asiane biara nyɛ koraa.

Cleveland Clinic twa nsensanee a mfaso wɔ so wɔ ha. Sɛ wobu afoforo a apɔw na ɛyɛ nipasu. Nnipa-asɔ twa mu kɔ ɔhaw mu bere a wode w'ankasa ahiadeɛ rebɔ afɔdeɛ daa kɔsi sɛ wo yiyedie afi aseɛ resɛe, bere a wote nka sɛ wɔde wo redi dwuma, woahwere, anaa woadi obiara nkatehoɔ ho dwuma kɛse araa ma w'adwene afiri wo deɛ so.

Baabi a su no fi

Obiara nsi gyinae sɛ ɔbɛyɛ nnipa-asɔni. Wode wo ho hyɛ mu, mpɛn pii sɛ abɔfra, wɔ baabi a na asomdwoe a wobɛhwɛ so te sɛ nyansagyinae.

Ebia na ɔwofoɔ bi abufuhyeɛ na ɛhwɛ fie no nyinaa so, na wusuaa sɛ wokenkan ewiem nsakraeɛ ntɛm na wosesa wo ho ansa na ahum no abɔ. Ebia na ɛyɛ sɛ ɔdɔ ba bere a woyɛ papa, woboa, woyɛ dinn, na ɛyɛ mmerɛw nko ara. Ebia na woyɛ obi a wugyina pintinn wɔ abusua a na ne nsa ayɛ ma wɔ baabi foforo, na sɛ wonyɛ ɔhaw na ɛma wonya wo baabi. Oduruyɛfoɔ kyerɛ mmofraase a akasakasa, animhwɛbɔne, anaa sɛ wode wo nsa kura ɔpanyin a wuntumi nhu deɛ ɔbɛyɛ no sɛ asaase a saa su yi tumi nyini wɔ so.

Su yi kwan pɔtee bi wɔ hɔ a ɛsɛ sɛ wɔbɔ no din. Adwene ho nimdefoɔ kyerɛkyerɛ mmuaeɛ ahodoɔ ɛnan a ɛfa ahunahuna ho: ko, guan, deedee, ne deɛ ɛto so ɛnan, brɛguo. Therapist Pete Walker na wɔbu no sɛ ɔde asɛm no baeɛ. Brɛguo yɛ pɛyɛ-na-gye-toɔ mmuaeɛ. Bere a sɛ wobegyina wo ho akyi no nyɛ asomdwoe na woantumi anguan no, wonyaa nkwa denam sɛ wodaneɛ wo ho yɛɛ biribiara a obi no hia sɛ woyɛ. Wode asɔ, woyɛɛ ɔboafoɔ, wopene so. Woyɛɛ wo ho deɛ ne ho yɛ dɛ sɛnea ahunahuna no bɛtwam.

Ɛno yɛ nyansa nsakraeɛ, ɛnyɛ dɛm. Abɔfra a osua sɛnea ɔbɛbrɛ ɔpanyin a ne bo fuw ntɛm ase no reyɛ biribi a nimdeɛ wɔ mu ankasa. Asɛm no ne sɛ akoma nhyehyɛeɛ no nnya nkra no bere a asiane no atwam. Enti suban korɔ no ara a ɛbɔɔ wo ho ban bere a na woadi mfeɛ awotwe no da so rebɔ bere a woadi mfeɛ aduasa awotwe, wɔ nhyiamu mu, wɔ nsɛm so, bere a adamfo bisa wo adɔeyɛ a wonni baabi a wode bɛto.

Sɛnea wobɛhunu sɛ ɛredi w'abrabɔ so

Pɛyɛ kakra yɛ onipa pa yɛ fa. Nsɛnkyerɛnne a ɛkyerɛ sɛ ɛadane biribi a ɛregye wo ho nie:

  • Sɛ wobɛka daabi a, ɛyɛ den kakra wɔ honam mu, mpo wɔ nneɛma nketewa a wowɔ ho kwan koraa sɛ wopo.
  • Wopene nhyehyɛeɛ, adɔeyɛ, ne adwuma a ɛka ho so, na afei wode mfomso brɛoo di nnipa korɔ no ara a wokaa aane kyerɛɛ wɔn no.
  • Wo koma su gyina sɛ nnipa a wɔatwa wo ho ahyia no ani gye wo ho anaa.
  • Wopa kyɛw bebree, a deɛ ɛnyɛ wo deɛ a wode bɛyɛ awerɛhoɔ ka ho.
  • Mpɛn pii wonnim deɛ wopɛ ankasa, efisɛ w'ani da obiara apɛdeɛ so kɛse.
  • Akasakasa, mpo ntenenan ketewa, ma ehu bi bɔ wo mu.

Eyinom mu biara nyɛ wo deɛ asɛe. Ɛyɛ wo obi a w'aben nhyehyɛeɛ asi so afoforo ahomeegyeɛ ho. Wobetumi asan asiesie no.

Sɛnea wobɛka daabi a wonhye biribiara

Asɛmpa no ne sɛ ɔkwan a wode befi mu no yɛ nimdeɛ korɔ no ara a wode di dwuma wɔ ɔfa a ɛne no bɔ abira so. Wokyerɛɛ wo ho sɛ woda wo ankasa daabi so. Wobetumi akyerɛ wo ho sɛ wobedi no ni, brɛoo, wɔ nketenkete a wubetumi atena ase mu.

Fi ase ketewa wɔ botaeɛ mu. Ɛnsɛ sɛ wode ayɔnkofa a emu yɛ den sen biara wɔ w'abrabɔ mu fi ase. Cleveland Clinic mfonini a ɛfa eyi ho yɛ mmerɛw na ɛteɛ pɛpɛɛpɛ: ɛte sɛ wode wo ho rewura asuguarebea a ɛyɛ nwunu mu brɛoo sen sɛ wobɛhuruw akɔ baabi a emu dɔ. Yɛ ho dwuma na po sɔhwɛ a wɔde ma kwa, aduane a wɔde ka ho, frɛ a wompɛ. Ma w'akoma nhyehyɛeɛ no nya adanseɛ sɛ daabi ketewa nnyae wiase.

Tɔ bere kakra ma wo ho. Nnipa-asɔfoɔ bua ntɛm, efisɛ ahomete a ɛwɔ asɛmmisa no mu no yɛ den araa ma aane no yɛ kwan a ɛyɛ ntɛm sen biara a wode bɛma agyae. Enti brɛ dɔn no ase. "Ma menhwɛ na masan akɔ wo nkyɛn" yɛ kasamu a edi mũ a animuonyam wɔ mu. Ɛbubu su no na ɛma mmuaeɛ ankasa nya bere kakra a ɛbɛpue.

Ma wo daabi nteɛ na ɛnyɛ tenten. Wonni kyekyɛsɛm krataa ka ho. NHS, wɔ ne nkyerɛkyerɛ a ɛfa ahosɛpɛ ho no mu, kae asɛm bi a ɛsɛ sɛ wokura mu: nnipa a wɔn ahobu sua taa te nka sɛ ɛsɛ sɛ wɔka aane mpo bere a wɔmpɛ, nanso sɛ wɔka daabi a, mpɛn pii, ɛnsɛe ayɔnkofa ankasa. "Mintumi mfa eno nnɛ" a ɛyɛ ɔdɔ ne pefee taa ka ho yiye sen mpata-asɛm a ahyɛ ma. Sɛ wokyerɛkyerɛ mu boro so a, ɛto nsawɔso ase. Daabi a ani teɛ to ɛpono no mu ayamyem.

Fa "Me" kasamu a ɛyɛ pɛ di dwuma. "Mintumi nyɛ Memeneda." "Ɛsɛ sɛ mefi ha nnɔn nsia." "Eno nyɛ ma me." Woreka w'ankasa gyinabea, na ɛnyɛ sɛ wode obi reto asɛnnibea. Mayo Clinic kyerɛkyerɛ gyinapintinnyɛ saa kwan no ara so, sɛ wokyerɛ wo ho pefee na nokwarem bere a woda so bu onipa no. Gyinapintinn nyɛ basabasayɛ. Ɛyɛ nokware kɛkɛ a wɔaka no.

Hwɛ kwan sɛ afanibu no bɛba, na nni so. Daabi a ɛyɛ nokware mu nea edi kan kakra no bɛyɛ hu. Saa atenka bɔne no nyɛ nsɛnkyerɛnne sɛ woayɛ bɔne. Ɛyɛ aben dada a ɛrebɔ efisɛ woabu mmara dada bi so. Afanibu, wɔ ha, taa yɛ nsakraeɛ ka. Ma ɛntena hɔ. Ka wo daabi ara. Atenka no fi hɔ ntɛm sen sɛnea wususuw, na bere biara a wotumi gyina ano no, deɛ ɛdi hɔ no yɛ mmerɛw kakra.

Hwɛ obi a ɔteɛ. Bere a wofi aseɛ resi anohyeto no, hwɛ sɛnea nnipa yɛ wɔn adeɛ. Dodoɔ no ara bɛsesa wɔn ho a wɔnhaw. Ebinom, wɔn a na wɔn ho atɔ wɔn bere a wonni anohyeto biara no, betumi asɔre atia. Saa nneyɛeɛ no yɛ amaneɛbɔ, ɛnyɛ adanseɛ sɛ woayɛ biribi a ɛyɛ atirimɔden. Anohyeto a ɛhaw nnipa a na wɔnya mfaso wɔ wo a wunni anohyeto no nkutoo ho no taa yɛ anohyeto a ɛfata sɛ wokura mu.

Deɛ wonya san

Ɛboa sɛ wokae deɛ ɛwɔ eyi fa baako no, efisɛ adwuma no betumi ate nka, kane no, sɛ woreyɛ adamfo a ɔnyɛ.

Ɛyɛ deɛ ɛne no bɔ abira. Mfomsoyɛ na ɛporɔw ayɔnkofa dinn, na mfomsoyɛ na daabi a wɔnkaa no mfeɛ pii no woɔ. Bere a wotumi ka daabi nokwarem a, w'aane no awieeɛ kyerɛ biribi. Nnipa nya wo ankasa sen sɛ wobɛyɛ wo ho ho hwɛyie. Wugyae akontaa kokoam a wokora deɛ wode maeɛ a wɔannya hwee maa wo ho. Na ahoɔden a wode hwɛɛ obiara akoma su no san ba wo nkyɛn, sɛ wode bɛdi nneɛma ne nnipa a wo ankasa woyi wɔn ho dwuma.

Wo a wugyina pintinn wɔ su no ase. Gyinapintinnyɛ, sɛ wɔde di dwuma a, taa kyekyere ahobu sen sɛ ɛbɛyi afi mu, na afoforo bu a wɔde ma taa di akyi. Woyɛ obi a wo asɛm gyina pintinn, efisɛ w'aane yɛ nokware na wo daabi yɛ nokware, na nnipa tumi hu nsonsonoeɛ no awieeɛ.

Bere a wobɛhwehwɛ mmoa kɛse

Nnipa-asɔ bi yɛ su a wo nko ara betumi atutu no nkakrankakra. Ebi kɔ akyiri, titiriw bere a efii ɔhaw, animhwɛbɔne, anaa ayɔnkofa a na ɛnyɛ asomdwoe sɛ wobenya ahiadeɛ ankasa mu.

Sɛ sɛ wopere sɛ wobɛto anohyeto nketewa mpo na ehu hyɛ wo ma, sɛ su no ne nkae a ɛyɛ yaw bom, anaa sɛ wokɔ so kowie ayɔnkofa a wode biribiara ma na woyera wo ho mu a, ɛno fata sɛ wode kɔ therapist nkyɛn. Eyi nyɛ nsɛnkyerɛnne sɛ woadi nkogu wɔ wo-ho-mmoa mu. Oduruyɛfoɔ pa, titiriw deɛ ɔte animhwɛbɔne ase no, betumi aboa wo ahwehwɛ baabi a aben no fii ase na wakyekyere mmuaeɛ foforo wɔ ahoɔhare a wo akoma nhyehyɛeɛ betumi agyina mu. Sɛ woteɛ wo nsa kɔ saa mmoa no ho no yɛ wo ankasa ahiadeɛ a wode reto nhyehyɛeɛ no so, ebia deɛ edi kan wɔ bere tenten mu.

Wusuaa sɛ wobɛka aane bere a wopɛ sɛ woka daabi efisɛ, bere bi, ɛbɔɔ wo ho ban. Wowɔ ho kwan sɛ wobɛsua biribi foforo seesei. W'ahiadeɛ nyɛɛ ɔhaw no da. Ɛde bere tenten twɛnee sɛ wobɛkan no.

Mfiri

Ansa na wobɛkɔ, kasɛm tiawa bi fa ɔhwɛ ho

KEEP CALM de adesua nnwinnadeɛ a wode boa wo ho a wontua hwee ma. Eyi nyɛ ayaresa afotuo, yare ho nhwehwɛmu, anaa adwene ho ayaresa, na ɛnnsi ɔbenfoɔ hwɛ ananmu. Sɛ biribi wɔ ha a ɛkyerɛ sɛ ɛboro daa nhyɛso so a, sɛ wobɛfrɛ ɔbenfoɔ no yɛ anammɔntuo a emu yɛ den na nyansa wɔ mu.

If you are in crisis or thinking about harming yourself, you are not alone. In the US, call or text 988 (Suicide & Crisis Lifeline, 24/7), text HOME to 741741 (Crisis Text Line), or call 911 in an emergency.